Výkyvy počasia sa stávajú čoraz väčším problémom slovenských poľnohospodárov. Dôkazom toho je aj uplynulý rok 2020. Roľníkov potrápila celá škála nepredvídateľných a neovplyvniteľných javov – od jarného sucha,  až po dlhotrvajúce intenzívne zrážky, pre ktoré zber jesenných plodín skončil až v polovici decembra. Boj s počasím pritom trvá už najmenej päť rokov.

„Potrebujeme prijať systémové opatrenia na minimalizáciu rizík v poľnohospodárstve a ochraňovať poľnohospodársku výrobu pred škodami. Potrebujeme cielene zvyšovať štátnu pomoc, využívať zdroje z Programu rozvoja vidieka, zlepšiť zachytávanie vody v krajine, pestovať vhodné druhy a odrody plodín, vytvoriť celoslovenský systém monitorovania škôd na plodinách, zriadiť rizikový fond a vhodne nastaviť Strategický plán pre ďalšie roky,“ vyjadrila sa Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Na riešenie dosahov počasia čaká aj Agrárna komora Slovenska. Práve pestovatelia z juhu krajiny naplno pocítili v uplynulých rokoch vplyvy sucha, ako aj minuloročných jesenných zrážok.

„Nepriaznivé poveternostné podmienky sú nepredvídateľné a prinášajú neistotu, proti ktorej zatiaľ žiadna vláda nezaviedla účinné opatrenia, napríklad rizikový fond,“ upozornila Helena Patasiová, predsedníčka AKS.

Návrh bol už v zásuvke

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už pred rokom v decembri portálu poľnoinfo.sk potvrdilo, že návrh na zriadenie Rizikového fondu má pripravený.

„Rizikový fond je v štádiu finálneho spracovania. Riadenie nepoistiteľných rizík si vyžiada približne 31,8 mil. eur ročne. Z toho 82 percent by malo byť financované z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a 18 percent by malo byť financované zo strany poľnohospodárov,“ uviedlo pred rokom tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva.

Nové vedenie rezortu ešte v júni dalo na verejnú diskusiu materiál pojednávajúci o poistiteľných aj nepoistiteľných rizikách. V ňom konštatovalo, že jedným z riešení bude Rizikový fond a vypočítalo, že v priemere by sa jeho objem mal hýbať na úrovni okolo 31 miliónov eur.

Uvažujú nad zavedením nového nástroja na riadenie rizika

Na štádium prípravy rizikového fondu sme sa rezortu opýtali aj teraz. Potvrdil, že v rámci riešenia rizík pripravujú nový nástroj.

„V prechodnom období 2021-2022 ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci orgán pre Program rozvoja vidieka uvažuje nad zavedením nového nástroja na riadenie rizika. A to vo forme dotácie na komerčné poistenie pre poistné schémy v poľnohospodárstve, konkrétne na nepriaznivé poveternostné udalosti, prírodné katastrofy, choroby zvierat a rastlín, zamorenie škodcami a environmentálne nehody. Výdavky na poistné je možné uhradiť maximálne do výšky 70 percent výdavkov na poistné,“ vyjadrila sa hovorkyňa Anežka Šrojta Hrdá.

Podľa nej však ešte nie sú uzavreté všetky diskusie s komerčnými poisťovňami.

„Dôležitou podmienkou, ktorá vyplýva z európskej legislatívy je, že poistný produkt musí spĺňať podmienku uvoľnenia poistného plnenia pri výskyte minimálne 20 percent škôd. Ministerstvo pôdohospodárstva bude pri príprave aplikovať princíp partnerstva a opatrenie bude detailne rozpracované v pracovnej skupine, ktorú rezort zriadi na tento účel,“ dodala.

Rezort deklaruje, že v najbližšom období chce podporovať aj rôzne vodozádržné a zelené opatrenia v krajine, ktoré by niektoré výkyvy počasia mohli pomôcť riešiť. Podpora by mala vyplývať aj zo Strategického plánu v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Uvedené bude v súlade s koncepciou ministerstva pre hydromeliorácie. Konkrétne detailné návrhy pre diskusiu so zástupcami poľnohospodárov a ďalšími socio-ekonomickými partnermi rezort predstaví po prijatí základnej legislatívy EÚ,“ uzavrela Šrojta Hrdá.