Chov oviec na pasienkoch v Podhoranoch v okrese Prešov má dlhú tradíciu. Napriek tomu, že posledné desaťročia chovu týchto zvierat veľmi nepriali, našli sa v kraji ľudia, ktorí si bez týchto zvierat nevedia svoj život predstaviť. Jedným z nich je aj Bartolomej Eliáš starší.

S ovcami pracoval jeho otec a určite aj jeho predkovia. Veľakrát zašiel za ním do ovčína a pozoroval chlapov pri robote, chodieval s nimi pásť stádo a sledoval, ako sa kotia jahňatá.

Spomína si na roky odpracované na družstve, kde sa tiež venoval ovciam. Potom však prišlo obdobie, kedy sa chovy obmedzili a hľadal si prácu inde. To však trvalo len niekoľko rokov a bez oviec nevydržal. Rozhodol sa, že si založí chov.

Začínal s malým stádom, v ktorom bolo dovedna 18 ovečiek na prenajatých pasienkoch. Za niekoľko rokov sa stádo rozrástlo. Aj keď je to ťažká robota a postupne človeku ubúda síl, teší sa, že k ovciam majú vzťah jeho synovia.
Na podnikanie v oblasti poľnohospodárstva dnes treba pomerne veľkú odvahu. Na začiatku vždy chýbajú financie na investície. Veľa stoja stroje i starostlivosť o pozemky, pretože bez ich obrábania, chov nie je možný. Podľa Eliáša však treba stáť nohami na zemi a nestavať si vzdušné zámky.

„Vedel som, že chov oviec mi neprinesie veľké bohatstvo. Vždy ma to bavilo, je to tvrdá robota, ale keď sa človek uskromní, dá sa z toho vyžiť,“ vysvetľuje Bartolomej.

Ovčín si farmár postavil za pomoci svojej rodiny z dreva na lúkach, kde pasie svoje stádo. Okolo neho nájdete stohy slamy a sena, ktoré poctivo zbiera na lúkach počas leta i jesene. Verí, že v jeho diele budú pokračovať synovia Martin a Bartolomej.

„Odmalička sa mi to páčilo, otec nám všetko vysvetľoval a rád som za ním chodil do roboty. Najkrajšie to vždy bolo januári, keď prichádzali na svet jahňatá. Tešil som sa z nich ako dieťa a teším sa aj teraz,“ hovorí syn Martin, ktorí zavše zájde aj s bratom pomôcť otcovi.