Oslavy päťdesiateho výročia založenia chynorianského družstva si nenechali ujsť ani Magdaléna Vavrová a Anton Záhumenský. Spolu s tristopäťdesiatimi družstevníkmi, bývalými zamestnancami alebo obchodnými partnermi, zavítali v piatok do Kultúrneho domu v Topoľčanoch. Prípitkom a úprimným poďakovaním gratulantov oslovil Róbert Šmatlák, predseda družstva. Zvítal sa so všetkými, no práve dvom menovaným venoval osobitnú pozornosť.

Obaja sú najstaršími pracovníkmi družstva a pamätajú si jeho fungovanie dávno pred vlnou zlučovania obecných družstiev do väčších celkov. V Chynoranoch vzniklo takzvané maloobecné družstvo už v roku 1951. Anton Záhumenský začal chynorianske polia obrábať o štyri roky neskôr. Ako jeden z prvých s traktorom. Po vyučení sa a získaní vodičského preukazu dostal umiestenku vo vtedajšej Strojnej a traktorovej stanici, ktorá poskytovala technické služby družstvám. Aj chynorianske polia tak v časoch, keď traktor nebol zďaleka bežným, obrábali stroje takzvaných „estésiek“.

Keď tamojší prvý predseda družstva zistil, že sedemnásťročný Záhumenský z Chynorian má oprávnenie viesť traktor, vyžiadal si ho. Chcel získať šikovného zamestnanca. Traktorov v družstve bolo menej ako prstov na jednej ruke a schopných ľudí, ktorí by im rozumeli, ešte skromnejšie.

Široká štruktúra od začiatku

K samotnému vzniku družstva v Chynoranoch viedla udalosť, ktorú v minulosti pochopiteľne nespomínali  a dnes, kto si už pamätá? Anton Záhumenský však áno. Prvý predseda maloroľníckeho družstva jeho založenie vraj dostal akoby za trest. Ak by neuposlúchol, či neviedol si dobre, pravdepodobne by skončil vo väzení. Nie však kvôli nesplnenej úlohe. Založenie družstva malo byť pre neho vykúpením pred trestom. Mali ho v hrsti. Loví v spomienkach Anton Záhumenský. To sme však na začiatku päťdesiatych rokov.

Celoobecným sa stalo družstvo v Chynoranoch až v roku 1958. V obci fungovala škrobáreň, ľanárske a konopárske závody alebo tabačiareň. Z toho vyplývala aj jeho výrobná štruktúra. Od pestovania ľanu, tabaku, zemiakov, čakanky, harmančeku, maku cez uhorky až po plodiny, ktoré vídame na poliach v týchto rokoch.

Zlučovanie družstiev v Československu sa v období Pražskej jari prakticky na dobu troch rokov zastavilo. Opätovne sa spustilo až v druhej polovici roka 1971 s nástupom normalizácie. Nastalo prudké tempo vytvárania nových zlúčených družstiev a viaceré okresy sa priam pretekali vytváraním neúmerne veľkých výrobných celkov často s výmerou 4 až 7 tisíc hektárov pôdy. Pod vplyvom viacerých neblahých skúseností a vlny protestov sa proces umelého urýchľovania koncentrácie od roku 1978 na základe rozhodnutia centrálnych orgánov strany výrazne spomalil.

Ak dnes poukazujeme na historicky veľkovýrobnú štruktúru nášho poľnohospodárstva, zabúdame pripomenúť, že vnikla najmä v týchto rokoch, takže nie tak dávno. Predtým sme hovorili najmä o obecných družstvách, ktorých výmera dosahovala veľkosť jedného katastra obce.

Celý život v poľnohospodárstve

Chynorianske družstvo sa formálne zlúčilo do veľkého družstva v prvý januárový deň roka 1973. Až do konca osemdesiatych rokov na ňom pracovala spolu s 550 zamestnancami aj Magdaléna Vavrová. Dnes má 90 rokov a na oslave výročia sedela za stolom so svojou dcérou. Celý život spolu s manželom pracovali v poľnohospodárstve. Ona v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Najmä k chovu zvierat patrí nasledovný povzdych: „ťažká doba to bola, nie ako teraz. Teraz sú zlaté časy.“

Napriek tomu deväťdesiatnička na družstvo nedá dopustiť.

„Rodičia boli vždy hrdí na to, že vychovali štyri deti, postavili si dom. Nikto im nepomáhal. To súviselo s existenciou družstva, že poskytovalo stabilitu obyvateľom obce,“ tlmočí dcéra vyjadrenie Magdalény Vavrovej, najstaršej bývalej pracovníčky PD Chynorany.

Anton Záhumenský pracoval na družstve do konca deväťdesiatych rokov. Aj ako dôchodcu ho oslovili, aby im pomohol na strojoch, s ktorými jazdil celý pracovný život. Má obdivuhodnú pamäť – spomenie si na výplatu v jednotlivých obdobiach, aj na všetkých predsedov od založenia družstva po toho aktuálneho. Od päťdesiatych rokov do súčasnosti ich spolu narátame osem.

Stále družstvo

V porevolučnom období sa chynorianske družstvo nerozpadlo na pôvodné poľnohospodárske subjekty zo začiatku sedemdesiatych rokov, ako sa to v mnohých prípadoch dialo. Udržalo si svoju výmeru najmä vďaka vtedajšiemu predsedovi Pavlovi Uvírovi a jeho nástupcovi Ivanovi Šmatlákovi.

Ak na začiatku článku oslovujeme piatkových gratulantov výročia – družstevníci, tak to nie je archaizmus, ale stav, ktorý v prípade PD Chynorany stále platí. Čo člen, to hlas. Majetkovo ide stále o družstvo nie len názvom, no najmä vlastníckou štruktúrou.

„My sme podnik majetkovo neovládli, lebo od svojho vzniku šliapal dobre. Nevedeli sme, čo je strata. Podniky, ktoré sa dostali do strát, tam ste dokázali takú majetkovú zmenu urobiť ľahko. My by sme to museli urobiť nasilu a na to sme nemali povahy,“ spomína Ivan Šmatlák, ktorý viedol družstvo od roku 2005 do roku 2019.

Štruktúra

Aktuálne podnik stále hospodári na výmere prevyšujúcej tritisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a zamestnáva viac ako stovku ľudí. Na dvoch farmách chovajú do 870 dojníc a neopustili ani produkciu ošípaných. Uzavretý obrat stáda počíta 350 prasníc a veľkú časť svojej produkcie finalizujú na vlastnom bitúnku.

PD Chynorany v minulom roku dosiahlo rekordný zisk prevyšujúci jeden milión eur, čo pri oslavách zdôraznil aj moderátor podujatia Štefan Skrúcaný. Pri širokej výrobnej štruktúre sa im darí aj vďaka zlepšovaniu produkčných ukazovateľov. Upozorňuje na ne riaditeľ bánoveckej mliekarne.

„Za posledné roky družstvo v Chynoranoch rastie nie len produkciou mlieka, no výrazne sa zlepšuje aj v zložkách mlieka,“ chváli Rastislav Ľupták, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Milsy.

Z núdze bavlna

Peter Chuťka je hlavným zootechnikom družstva len posledný rok. Hovorí, že mnohé zmeny Chynorany naštartovali ešte pred jeho príchodom. Ako základ aktuálnej stabilizácie produkcie mlieka aj v horúcich letných mesiacoch považuje bavlníkové semeno. V kŕmnej dávke tvorí 1,5 až 2 kilogramy na dojnicu a deň, no podľa Chuťku zabezpečuje stabilitu bielkovín a tuku v mlieku.

„Mnohé podniky skrmujú bavlníkové semeno aj 15 alebo 20 rokov. My sme začali až vlani. Z dôvodu dlhotrvajúceho sucha a tropických teplôt sme mali katastrofálne úrody kukurice. Vďaka tomu, že sme chceli ušetriť siláž, sme začali meniť kŕmnu dávku,“ hovorí Peter Chuťka.

Veľké zdravé bulvy

A aký bude tento rok? Taký, ako všade. Priemerná cena mlieka za rok 2023 je síce stále výborná, ale vzhľadom na to, že posledné mesiace klesala, chovatelia sa obávajú, kde narazí na dno. Podobne je to aj s rastlinnými komoditami. Vlaňajšie ceny sú dávnou minulosťou a súčasnosť prináša poľnohospodárom skôr nervozitu. Tohtoročné úrody draho zakladali a lacno predávajú. Presne opačne, ako vlani.

Ivan Šmatlák, dlhoročný predseda to sleduje už z opodiaľ. On si rok 2023 zapamätá úplne inak, ako jeho nástupca, či aktívni poľnohospodárski manažéri.

„Okolo tak krásneho porastu cukrovej repy, ako som videl v tomto roku na našich poliach, bolo radosťou sa prejsť. Bez vybehlíc a veľké zdravé bulvy. Takú repu som snáď v živote nevidel. Pred pár dňami ju vyorali, no musím sa spýtať, aký dosiahli výsledok,“ rozplýva sa Ivan Šmatlák.