Maďarskí a českí chovatelia dobytka opäť bojujú s nebezpečnou nákazou, ktorej následky môžu so sebou priniesť katastrofálne dopady pre farmára. Jedná sa tropickú chorobu katarálnu horúčku oviec, ľudovo nazývanú modrý jazyk. Medzi chovateľmi sa názov choroby modrý jazyk ujal preto, lebo vystihuje priebeh a príznaky choroby – postupné omodrenie jazyka, v neskoršom štádiu aj celej sliznice dutiny ústnej.

Postihuje najmä ovce, kozy a hovädzí dobytok. Najnebezpečnejšia je pre ovce, kedy po infikovaní zvieraťa dochádza do siedmych dní k úhynu. Medzi ďalšie príznaky ochorenia patrí sťažené dýchanie, vredy na jazyku, slzenie očí, zápaly kože, nevoľnosť alebo opuch celej hlavy. Najmenej viditeľné bývajú príznaky u hovädzieho dobytka, a tak sa stáva, že skôr ako sa určí diagnóza, choroba napadne aj ostatné zvieratá v stáde. U hovädzieho dobytka je úmrtnosť v porovnaní s ovcami oveľa nižšia.

Modrý jazyk sa tlačí do našich končín už desať rokov a vedci tento tlak spájajú s klimatickým zmenami, respektíve s globálnym otepľovaním. Najvhodnejšou prevenciou je očkovanie zvierat alebo dezinsekcia maštalí. Problémom však zostávajú zvieratá voľne sa pasúce v prírode, kedy nedostupnosť terénu neumožňuje farmárovi vykonať včas preventívne opatrenie a tak sa nákaza šíri ďalej na ostatné zvieratá v stáde, respektíve je hmyzom prenášaná do ostatných krajín.
Na človeka je modrý jazyk neprenosný.