Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
MPRV SR Z domova

Mičovský vyzval poľnohospodárov k vážnej zmene agrárnej krajiny

Mičovský vyzval poľnohospodárov k vážnej zmene agrárnej krajiny

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) Ján Mičovský zavítal na Salaš Pružina, kde sa miestna farmárka Oľga Apoleníková zameriava na chov oviec, rastlinnú výrobu, finalizáciu maku a ovčích produktov. Z miesta, ktoré predstavuje pomyselnú ideu slovenského poľnohospodárstva a spojitosti prvovýroby s finalizáciou produktov, vyzval šéf agrorezortu všetkých farmárov k vážnej zmene agrárnej krajiny, ktorá by mala byť prínosom pre celú spoločnosť.

Parcely maximálne 50 hektárov

Zo Salašu v Pružine, ktorý sa zameriava na chov oviec, pestovanie maku a ďalších plodín, z ktorých následne vyrába kvalitné produkty, vzniesol minister Ján Mičovský vážnu požiadavku na poľnohospodárov.

„Vážení poľnohospodári, ľudia ktorí nás živíte, prosím Vás, majte na mysli pôdu, ktorá Vám umožňuje vyrábať Vaše produkty. Teraz, keď prichádza doba osevných postupov, zakladania novej úrody na budúci rok, osievajte tak, aby parcely s jednou plodinou neboli väčšie ako 50 ha a v prípade plôch ohrozených eróziou pôdy, to nebolo viac ako 30 ha. Vyzývam všetkých poľnohospodárov k zmene našej agrárnej krajiny, aby jednotlivé parcely oddeľovali striedaním plodín alebo vysádzaním biopásov, stromoradí, alejí, aby vytvárali vetrolamy, aby budovali vodozádržné prvky a ďalšie opatrenia, ktoré prospejú krajine. Ak bude ochota farmárov pestovať pestrejšiu skladbu plodín, zvýši sa aj naša sebestačnosť,“  vyzval minister Mičovský.

Už niekoľko rokov sú slovenské polia uniformné a prevláda tu pestovanie monokultúr na veľkých výmerách (obilie, repka a kukurica). Cieľom ministra je zmena farieb našej krajiny a zlepšenie biodiverzity. Približne 516 700 ha výmery ornej pôdy z celkovej výmery 1,3 mil. ha je obhospodarovaných v celkoch väčších alebo rovných 50 ha.

Mičovský: Pre poľnohospodárov so zemou za nechtami, urobím všetko

„Blíži sa jeseň a čaká nás osev ozimín. Chceme, aby poľnohospodári už pri oseve ozimín použili systém zmenšovania parciel osiatych jednou plodinou. Naším cieľom je zlepšiť naše prostredie a upraviť osevné postupy, čím by poľnohospodári prispeli k zvýšeniu kvality života v krajine. Zvýšenie rôznorodosti pestovaných plodín dosiahneme podporou živočíšnej výroby. Už teraz máme nástroje na zlepšenie biodiverzity v krajine napr. greening,“ uviedol Martin Nevolný, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR.

Podľa agrorezortu je dôležité pôde vrátiť to, čo z nej berieme a do krajiny investovať tak, aby ju bolo možné zachovávať aj pre budúce generácie zdravú, kvalitnú a úrodnú. Pôda je živý organizmus, nenahraditeľné bohatstvo národa, a tak by k nej mali obhospodarovatelia aj pristupovať. Rozčlenenie veľkých parciel (najmä parciel s výmerou nad 50 ha) na poľnohospodárske parcely s menšou výmerou, je jedným z predpokladov pre zlepšenie štruktúry pôdy, úrodnosti pôdy a predovšetkým k rastu biodiverzity a dôležité pre udržanie vody v krajine.

„Chceme poľnohospodárov, ktorí budú prispievať k obžive slovenského obyvateľstva, ktorí budú prínosom pre Slovensko. Poľnohospodárov, akých vidíme aj dnes tu v Pružine. Je pre mňa potešením, že výzva na zmenu krajiny mohla odznieť práve z tejto farmy. Pre takýchto poľnohospodárov so zemou za nechtami, urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ uviedol Ján Mičovský, šéf agrorezortu.

Medze, stromoradia, biokoridory

Prvky zelene prinesú lepšie výsledky v boji proti klimatickým zmenám, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú aj slovenské pôdohospodárstvo. Prevencia je základ a v poľnohospodárstve je takáto prevencia nevyhnutná.

Zmenšenie veľkých poľnohospodárskych parciel umožňuje vytvorenie medzí, stromoradí a biokoridorov. Vznik týchto krajinných prvkov je plne v súlade s Krížovým plnením. Krajinné prvky súčasne vytvárajú stabilné oblasti ekologického záujmu (OEZ) v rámci poľnohospodárskych postupov, prospešných pre klímu a životné prostredie. Tieto plochy sa môžu zaradiť do povinnej výmery 5 % OEZ, čo súčasne s diverzifikáciou plodín napĺňa požiadavky Greeningu.

MPRV SR plánuje legislatívne obmedzenie monokultúr

Mičovský zároveň poukázal aj na potrebu spolupráce poľnohospodárov s poľovníkmi. Aj v boji s obrovským problémom, akým je africký mor ošípaných, komplikujú obrovské výmery niektorých plodín, snahu poľovníkov o znižovanie počtov diviačej zveri. Je v záujme samotných poľnohospodárov, ak chcú jednak znížiť škody, ktoré im zver spôsobuje, ako aj ochrániť chovy ošípaných, aby pristúpili k prekoseniu parciel s vysokými plodinami. Je dôležité, aby poľnohospodári po dohode s poľovníkmi vytvorili v poraste prieseky, na ktorých by mohli poľovníci intenzívne a efektívne loviť zver, ako aj aby v kontakte s lesom siali nízko rastúce porasty.

MPRV SR plánuje obmedzenie výmery pestovania monokultúr zaradiť aj do legislatívy a zároveň chce motivovať poľnohospodárov k týmto krokom aj podpornými mechanizmami. Vedenie MPRV SR však verí, že sa nájde dostatok poctivých poľnohospodárov už dnes a dobrovoľne ukážu, že im na tejto krajine záleží a myslia aj na budúcnosť.

Autor článku: Daniel Hrežík - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Zdroj obrázku: Lada Debnárová: Salaš Pružina - Oľga Apoleníková

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1581 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

21 komentárov

  1. anton julény
    20. augusta 2020

    „umožňuje vytvorenie medzí, stromoradí a biokoridorov. Vznik týchto krajinných prvkov je plne v súlade s Krížovým plnením“, ale neumožňujú to nielen nájomné zmluvy (napríklad zmena druhu pozemku), ale hlavne štruktúra vlastníckych vzťahov. budeme tu mať stromoradia, ktoré budú v nesúlade so zákonmi? ďalšia romantická predstava MPaRV.

    A ak by malo MPaRV v ruke kalkulačku, tak by si ľahko spočítali, že vybudovanie stromoradia o dĺžke 2 kilometre v súlade s pravidlami a zákonmi stojí viac, ako kompexné pozemkové úpravy v celom katastri. Ale aj napriek akejkoľvek rétorike a prezentácii možností pozemkových úprav, MPaRV ich systematicky nerieši.

    Odpovedať
    1. Realist
      20. augusta 2020

      Toto je uz dovod na strajk.

    2. Gabriel
      21. augusta 2020

      Pan minister keby sa radšej zameral na to že na Slovensku kupujú pôdu zahraničný podnikatelia a následné ju znehodnocuju vývozom fekalií takzvanim hnojenim

    3. jozef R
      26. augusta 2020

      Neviem ako to vidíte Vy, ale tam, kde sa pozemkové úpravy urobili, protierozívne pásy zelene sú vcelku umne umiestnené a sú vo vlastníctve obce, rovnako ako aj prístupové obslužné komunikácie.Tieto obec nemôže predať, ani prenajať. Takže čo bráni po pozemkových úpravách obciam vyzvať poľnohospodára, aby ich prestal neoprávnene obrábať a v rámci verejnoprospešných prác tam vysadiť stromoradia ?

  2. Pišta
    21. augusta 2020

    A nebudú tie stromoradia vadiť USA a Nato tankom, keď sa budú hnať cez našu krajinu smerom na Bielorusko a Rusko?

    Odpovedať
    1. Aladár Šinský
      21. augusta 2020

      Preto treba pestovať majorán ten je nízky a ešte ho nemáme v ponuke pán minister by mal nariadiť čo pestovať a zabezpečiť odbyt aj ceny, nech ide vysádzať bio stromčeky.

    2. Realist
      21. augusta 2020

      Jedina monokultura na slovensku su lesy a sady a nie polne plodiny . My vyzivame tiez na vazne zamyslenie pan minister uz mate dôchodkovy vek radšej sa venujte vasim vnucatam tie to ocenia viac ako vaše nezmyselne vyjadrenia na adresu polnohospodarov

  3. ľp
    21. augusta 2020

    Vraj poľnohospodári majú spolupracovať s poľovníkmi. Musí to byť opačne, poľovníci musia spolupracovať s poľnohospodármi! Vraj poľnohospodári sa majú prispôsobovať potrebám poľovníkov. A kto živí národ, tvorí krajinu…, poľovníci či poľnohospodári?

    Odpovedať
    1. Juraj
      21. augusta 2020

      Správne.

  4. Myxo
    21. augusta 2020

    Ej bisťu „dedoles“ to je ďalšia perla…, z tých múdrosti ktoré perlí sa už ani slovenské lesy viac zelenať nemôžu 🙂
    p. minister „dedoles“ tu je Vaša veta z článku “ Zvýšenie rôznorodosti pestovaných plodín dosiahneme podporou živočíšnej výroby.“ Momentálne máme na východe jeden pozitívny väčší chov ošípaných, nikde som Vás nevidel nič k tejto situácii povedať! Prečo už konečne nezačnete riešiť reálne problémy poľnohospodárstva na slovensku, ale dookola drístate tie Vaše fantazmagórie. V prom rade si naštudujete problematiku a potom sa k tomu vyjadrujte. Máme mať pestrý osev pre živočíšnu a pre ktorú? Veď vy sám ste chcel zobrať platby pre ŽV. Komu budeme pestovať plodiny ktoré nemáme kam predať? Kto nám ich spracuje? No keď poviete A povedzte aj B!

    Odpovedať
  5. Juraj
    21. augusta 2020

    Aspoň sa Rusi budú mať kde schovať.

    Odpovedať
  6. Rado kacerik
    21. augusta 2020

    Osobne napadania nic nevyriesia! Komplexne pozemkove upravy vedia vacsinu z tychto problemov vyriesit. Nechapem, preco sa im nevenuje patricna pozornost. Nechapem!!!

    Odpovedať
  7. G.S.
    21. augusta 2020

    Pán minister. Ale v prvom rade o tých stromoch, stromoradiach a podobne povedzte PPA. Lebo tá zásadne obchádza všetky stromy najmenej 2m od konárov a často ich aj vyraďuje. Takže musíme všetko vyrezať lebo inak máme naddeklarácie.

    Odpovedať
    1. G.S.
      21. augusta 2020

      A ešte doplním, že tieto reči o zmenšení parciel by mal hovoriť v prvom rade na Žitnom ostrove a Trnavskej tabuli a nie v horskej oblasti kde je skôr problém s malými parcelami a okrajom lesa s konármi do poľa.

  8. Jozef Artim
    21. augusta 2020

    Pán Kacerik, komplexné pozemkové úpravy budú trvať možno 30 a viac rokov. Aj to by bolo potrebné doplniť počet geodetov, a dať tomu prioritu zo strany štátu a hlavne peniaze. No a dovtedy budeme čo robiť? Pozerať z kraja parcely so založenými rukami na geodetov ako robia KPÚ? Potom budeme potravinovo sebestační ako deklaruje vedenie MPRV SR? Možno, ak medzitým nezomrieme od hladu. Je treba robiť na všetkých úrovniach, no najmä zo strany vedenia ministerstva, nie učiť sa ako sa seje a žne, telí krava a strihá ovca. Témy ako štátna pomoc, podpora spracovateľského/ potravinárskeho priemyslu, nové podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027, odborné personálne zabezpečenie chodu exekutívy – t.j. hlavne MPRV SR a PPA“, pozlacovanie – gold- plating“ predpisov z Bruselu zo strany našich úradníkov, digitalizácie PPA, nie vajatanie o cieľoch návratu do 19. storočia a nereálne predstavy o vľúdnych lánoch a lazoch. To je práca vedenia ministerstva. Vytvárať podmienky na prácu pre všetkých, ktorí majú celospoločenský prínos – prinášajú úžitok spoločnosti, t.j. produkujú, zamestnávajú, odvádzajú dane a odvody.

    Odpovedať
  9. Starý Gazda
    22. augusta 2020

    Pan Kacerik zato že mate možno 20 arov a chcete tam stavat nemusia všetci rolnici zato byt v pozore KPU su v tomto čase ked je agrosektor ministerstvom polnohospodatstva 20 rokov likvidovany uplny nezmysel najprv treba agrosektor naštartovat a by ked bude mat zdroje mohol postupne podu scelovat teraz podu sceluju len špekulanti developeri a cudzinci čo dalej likviduje sebestačnost Teraz stači developerovy previest 1 ha na stavebne pozemky a za ziskanu sumu si kupi a sceli cez KPU 200 HA Pan minister miesto reči o znižovani konkurencieschopnosti by mal radšej prijat zakony o ochrane pody pred devastaciov ktora požiera našu urodnu podu ako MOR DOKEDY EšTE BUDETE SKUšAT NAšU TRPEZLIVOST

    Odpovedať
    1. realista
      22. augusta 2020

      Takto si chránime náš poľnohospodársky pôdny fond samozrejme v tom nie je zahrnutá výstavba diaľnic a významných investícií

      https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=804&print=yes

      namiesto odpovedi a komentára. Odporúčam prečítať všetkým….

  10. jano
    24. augusta 2020

    Pôda nenahraditeľné bohatstvo národa,, Tak už treba konečne zastaviť tých developerských bláznov,zastavajú všetko čo sa dá…..Každý deň tliachať o stromoradiach a medziach ale že sa tu zastaváva pôda mnohokrát nezmyselnými stavbami to netrápi nikoho,, Každý deň slovensko prichádza o 8 hektárov pôdy nenávratne preč…

    Odpovedať
    1. Jaroslav Pobeha
      18. septembra 2020

      To nie je tliachanie. Vďaka zlikvidovaniu medzí a remízok sa z poľnohospodárskej krajiny stala polomrtva krajina. Vďaka tomu takmer zmizli bažanty, jarabice. Dravce nemajú kde sídliť a teda aj loviť, aj kvôli tomu sa na poliach premnožujú hraboše. Dokonca aj včelári už nemajú kde krmiť včely, kvôli nedostatku kvetov hladujú ak je vlhší rok. Len z repky sa nenajedia. A to som ešte nespomenul potopy v dedinách, pretož priľahlé polia na svahoch nemajú jediný vodozádržný prvok – svejly, remízky, nič.
      https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/vedci-kritizuju-unijnu-agropolitiku-vysledkom-clenstva-v-eu-by-nemali-byt-tiche-luky-a-polia/

  11. Jano
    19. septembra 2020

    To je všetko v poriadku…. ale keď zastávate tisícky hektárov betónom tak môžete o remízkach snívať,,,,,, choďte sa pozreť do Nitry na jaguar,,,600 ha betónu ,,, nájdite mi tam bažanta …….

    Odpovedať
    1. realista
      20. septembra 2020

      v prvých potravinách a hneď zlatý (aj bez alkoholu).

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.