List z Tokia
Poľnoinfo.sk vám prináša myšlienky a pohľady Masaru Yamada, japonského novinára, ktorý hovorí nielen o situácii tamojších poľnohospodárov po ničivom zemetrasení.
Je to najhoršie za nami? Túto otázku počujem na každom kroku. Zvyknem odpovedať: „Podľa mňa, je to pravdepodobne za nami, ale veľa závisí aj od toho, kde žijete“.
Po tom, čo 11. marca 2011 zasiahlo Japonsko jedno z najničivejších zemetrasení s následnými cunami v histórii, sme sa my, Japonci, vrátili k svojej robote, biznisu. Chodíme do práce, ako sme chodievali dosiaľ.
Ani v známom „elektrickom“ meste Akihabara – čo je veľká obchodná zóna v Tokiu, kde nájdete elektroniku, počítače, ale i prvé obchody zaoberajúce sa robotikou, nezbadáte oproti obdobiu z pred dvoch mesiacov velké zmeny. Okolo Akihabara totiž prechádzam každý deň vlakom, idúcky z domu do redakcie. Bývam totiž ako väčšina Japoncov mimo Tókia, asi 30 kilometrov na predmestí. Tak isto si každý deň zájdem na obed do reštaurácie v našom vydavateľskom dome Japan Agricultural News, kde pracujem. S kolegami si zvykneme dať ryžu. Bez problémov si túto obilninu môžete kúpiť, ako i mlieko, zeleninu, či ovocie, rovnako ako benzín na benzínovej pumpe. Ceny sú rovnaké, ako boli pred spomínanou prírodnou katastrofou.
Celkom iné je to však, ak žijete v postihnutej oblasti Tohoku. Tam sa stretnete s úplne inými príbehmi. Mnohí ľudia ešte stále hľadajú telá svojich príbuzných a čakajú na teplejšie počasie vo svojich dočasných domovoch s nádejou, že aspoň vonku sa bude dať tráviť viac času. Možno budú môcť tiež zájsť na miesto, kde býval ich dom a obnoviť aspoň záhradku.
A potom je tu ešte pohľad na ničivú katastrofu cez poľnohospodárstvo. Obrovské cunami, niektoré vysoké aj 30 metrov, zmietli do mora viac ako 20 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy . Farmári sa pokúšajú odstrániť z nej ruiny a tiež soľ, ktorú na ich kedysi tak krásne obrobenú pôdu priniesli morské vlny. Na niektorých miestach je to takmer nemožné. Môžete si predstaviť, koľko ľudí to týka, keď priemerná výmera japonskej farmy je iba 1,6 hektára?
Hoci japonská vláda prisľúbila, že farmárov mohutne podporí pri obnove ich fariem, vrátane budúcich dotácií, podpôr a pôžičiek, farmári neustále prichádzajú o ďalšie peniaze. Súvisí to predovšetkým s rádioaktívnou kontamináciou potravín spôsobenou problémami na reaktoroch v atómovej elektrárni Fukušima. Farmári v tejto oblasti musia dodržiavať stanovené normy a pravidlá. Ak vláda povie nie, svoje produkty nemôžu distribuovať do veľkoskladov a následne do obchodov. Týka sa to najmä zeleniny, ktorú radiácia najviac zasiahla.
Takže je pravda, že v Japonsku máme veľmi prísne zákony zabezpečujúce zdravotnú bezpečnosť potravín. Odborníci vedia, že pokiaľ systém funguje, bezpečnosť je zaručená. V skutočnosti sú ale veci oveľa zložitejšie ak sa do toho zamotá radiácia. Premiér Kan Naoato jedol uhorky vo svojej kancelárii rovno pred televíznymi kamerami, aby presvedčil ľudí, že potraviny sú bezpečné, ale mnohí tomu i tak neveria. Prevažuje názor, že úrodu, ktorá prichádza z okolia Fukušimy a priľahlých prefektúr je lepšie nejesť. Ak toto bude trvať pridlho, farmári v tejto oblasti sa nemajú šancu spamätať nielen z prírodnej katastrofy, ale najmä z týchto hrozných následkov.
Reálnou výzvou pre týchto farmárov je presvedčiť konzumentov, že lokálne potraviny sú neškodné. A to také ľahké nie je. Bude to trval veľmi dlhý čas. Ale iná šanca, ako prežiť pre japonské poľnohospodárstvo neexistuje.