Doslova zlý sen pripomína informácia európskych mimovládnych farmárskych organizácií COPA – COGECA o zámeroch Európskej komisie zaviesť v rámci reformy obmedzenie výšky priamych platieb. O tomto kroku sa síce už pohovorilo všeličo, ale odborná verejnosť u nás sa pripravovala na niektorú z miernejších foriem krátenia podpôr pre veľké podniky. Alternatíva, o ktorej by sa už mala začať diskusia vo vnútri Komisie, však musí vyrážať slovenským poľnohospodárom dych.

„Podľa nej má platiť maximálna horná hranica priamych platieb vo výške 300 tisíc eur na jeden subjekt,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.

„Bez krátenia majú zostať podniky s priamou podporou do 150 tisíc eur. V intervale od 150 tisíc do 200 tisíc eur by krátenie malo predstavovať 20 percent, od 200 tisíc do 250 tisíc eur 40 percent a od 250 tisíc do 300 tisíc eur až 70 percent zo sumy nad rámec dolnej hranice príslušného intervalu. A to je niečo, s čím v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť.“

Naznačená stropovacia „skladačka“ by podľa prvých predbežných prepočtov SPPK slovenskej praxi priniesla to, že v skutočnosti by žiadny podnikateľský subjekt nedostal ročne vyššie priame platby ako 235 tisíc eur. V prípade, ak nedôjde k zníženiu rozpočtu EÚ na spoločnú agrárnu politiku, by objem priamych platieb v SR ročne klesol o 70 až 150 miliónov eur – v závislosti od zamestnanosti, ktorá ma mať takisto vplyv na výšku škrtov. Stále však hrozí možnosť 15-percentného reálneho zníženia bruselského agrárneho rozpočtu, ktorá by Slovensku priniesla pokles priamych platieb o 50 až 107 miliónov eur.

„Pri týchto prepočtoch, ktoré sú zatiaľ len orientačné, lebo sme nemali dostatok času na presnejšie analýzy, nám vystupuje na čelo studený pot. Slovenská prvovýroba je kapitálovo veľmi poddimenzovaná a takéto vážne zásahy do budúcich podpôr by situáciu ešte zhoršili. Opätovne upozorňujeme, že prípadná atomizácia veľkých podnikov na menšie, aby sa vyhli škrtom v podporách by bola krokom späť. Nehovoriac o tom, že Brusel chce takýmto praktikám legislatívne zabrániť a tým vlastne potrestať tých, ktorí boli úspešní a svoje subjekty rozširovali, aby zvýšili konkurenčnú schopnosť,“ uviedol M. Semančík.

Komora predbežne prepočítala, že krátenie priamych platieb by sa mohlo v SR týkať 30 percent podnikateľských subjektov a vzťahovalo by sa na 75 – 80 percent poľnohospodárskej pôdy. O čom si teda mnohí mysleli, že je už zažehnané, sa opäť objavuje ako strašiak. A to aj napriek tomu, že zastropovanie by sa nemalo týkať platieb na zabezpečenie poľnohospodárskych postupov a činností, ktoré priaznivo vplývajú na životné prostredie.

Najaktuálnejšie informácie hovoria o tom, že proti zavedeniu stropov v priamych platbách sú okrem Slovenska, aj Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko, čo by malo stačiť na vytvorenie takzvanej blokujúcej menšiny pri hlasovaní na Rade ministrov poľnohospodárstva. Nikto však nemôže dať ruku do ohňa za to, či dovtedy niektorá z týchto krajín svoj postoj nezmení.