Na Slovensku funguje asi 370 kompostární. Drvivá väčšina je určená predovšetkým na kompostovanie biologického odpadu z parkov či záhrad. Zhodnotiť vzniknutý bioodpad kompostovaním sa však v uplynulých mesiacoch rozhodli aj vinári z Topoľčianok. Práve tam totiž vznikla kompostáreň priamo vo vinici.

„Pri práci vo vinohradoch, ktorých má naše vinárstvo pomerne veľkú plochu, vzniká odpad, ktorý sa takýmto spôsobom dá zhodnotiť. Ide predovšetkým o rôzne zbytky, matoliny či strapiny, ktoré zostanú po ručnom zbere hrozna. Predtým sme tento dopad dávali v podstate len na jednu kopu, čo nebolo ideálne a nemalo to žiadne využitie. Keďže tohto odpadu máme dosť, rozhodli sme sa skúsiť ho zhodnotiť novým spôsobom,“ vysvetlil Miloš Ševčík, výrobný riaditeľ vinárstva.

Inšpiráciu nabrali vinári v susednom Rakúsku. Kompostáreň zriadili priamo nad obcou Topoľčianky – v časti vinohradov, kde na pestovanie viniča nie je vhodná pôda. Využili tak aj zbytočný priestor.

Očakávania sú veľké

„Len samotná šupka obsahuje všetko, čo vinohrad potrebuje. Čiže hrozno si živiny pri raste na koreni zoberie zo zeme, a my to takýmto spôsobom vrátime naspäť do vinohradu. Budeme tým vedieť nahradiť až 75 percent potreby dusíka, ktorý do viníc dodávame formou umelých hnojív,“ uviedol Ševčík.

Nejde pritom o jedinú výhodu, ktorú vlastný kompost do vinohradov prinesie.

„Jedna vec je, že ušetríme na umelých hnojivách. Druhá vec je tá, že to pomôže navýšiť aj humóznu zložku pôdy. Humus je dôležitý pre dobrú mikroflóru v pôde, aby bola živšia, zdravšia. V neposlednej miere je aj vodozádržný. Jedno percento na hektári dokáže zadržať až 400 kubíkov vody. Takže keď dôjde veľký dážď a je v pôde väčšie percento humusu, voda len tak neodtečie, ale zostane v pôde a vinohrad ju môže neskôr využívať,“ dodal výrobný riaditeľ vinárstva.

Teplota aj vlhkosť

Samotní vinári tvrdia, že sa s budúcim kompostom ešte len učia pracovať. Do jeho základu museli okrem matolín primiešať aj iné zložky.

„Musí sa to miešať s hlinou, tiež sa pridáva slama, konský, prípadne kravský hnoj a nejaké rastlinné zvyšky, napríklad tráva alebo štiepka z dreva,“ hovorí Ševčík.

Dôležitá je aj teplota budúceho kompostu, ktorá po založení musí dosahovať 45 až 50 stupňov.

„Zakládku na začiatku polejeme trochou vody, aby tam bola aj vlhkosť a následne začne samovoľne prebiehať premena odpadu na kompost. Samozrejme, teplotu musíme pravidelne sledovať, pretože nesmie presiahnuť 70 stupňov, čo by prospešné baktérie a mikroorganizmy v tejto hmote už zabíjalo. Takže vždy, keď teplota dosiahne 65 stupňov, musí dôjsť k prekopaniu hroblí,“ vysvetlil Miloš Ševčík.

Spolu s teplotou kontrolujú pracovníci kompostárne aj vlhkosť v hrobliach, ktorá je tiež dôležitá pre prežitie prospešných baktérií.

Plány do budúcnosti

Kompostovanie biologického odpadu je v Topoľčiankach zatiaľ novinkou. Vinárstvo takto dokáže spracovať množstvo hmoty, ktorá donedávna bola len bezcenným odpadom.

„Pri bežnej kampani máme asi 400 ton matolín. Čiže my máme základnú surovinu na kompost, zvyšné zložky berieme z regiónu, z okolia. Napríklad konský hnoj máme z tunajšieho žrebčína,“ uviedol výrobný riaditeľ vinárstva.

Postupne by sa takýmto spôsobom mal spracovať aj ďalší odpad z viníc. Tých má vinárstvo asi 600 hektárov, avšak hrozno vykupuje aj od iných vinohradníkov.

„Do budúcnosti zvažujeme, že ak sa tento projekt podarí, budeme k základnej hmote pridávať aj drevnú hmotu z našich vinohradov. Tej nemáme málo. Keď z jedného koreňa získame napríklad kilogram dreva, a ak je na jednom hektári 5 tisíc koreňov, je to 5 ton dreva, ktoré by sa mohlo zoštiepkovať a následne použiť do kompostu. Kompost totiž okrem dusíka potrebuje aj uhlík, pričom v suchých materiáloch, ako je drevo, je jeho pomer veľmi dobrý. Samozrejme, budeme sa musieť naučiť, koľko tejto hmoty treba pridať, aby zrenie kompostu bolo optimálne,“ dodal Miloš Ševčík.