Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

Keď poľnohospodári a poľovníci vedia spolupracovať

Keď poľnohospodári a poľovníci vedia spolupracovať
insert_photoautorka - Otec a syn Schultzovci.

Poľnohospodári s poľovníkmi žijú vedľa seba a pôsobia na krajinu. Aj keď niekde vznikajú aj rozpory, inde prevláda spolupráca. Práve druhý prípad sa týka aj lokality Mojmíroviec pri Nitre, kde spoločnú reč nachádzajú už roky nielen otec so synom, ale aj celé poľnohospodárske družstvo a poľovné združenie. Aj vďaka tomu pokračuje projekt návratu malej zveri do prírody, na ktorom sa podieľajú oba subjekty. Tento rok sa do prírody dostali stovky jedincov zajacov poľných, bažantov poľných aj jarabíc poľných.

„Keďže sa ako poľnohospodárske družstvo zúčastňujeme našimi technológiami na znižovaní stavov zveri v krajine, pred vyše desiatimi rokmi sme sa rozhodli nejakým spôsobom ju do prírody navracať,“ skonštatoval Peter Schultz starší, predseda PD Mojmírovce.

„Rozhodli sme sa pre druhy, ktoré sú v tomto okolí domovskými druhmi. Snažíme sa vrátiť prírode to, čo sme jej odcudzili a na čo máme možnosti a schopnosti. Spolupráca s poľnohospodárskym družstvom je nadštandardná, keďže práve v jeho priestoroch vychovávame malú zver, ktorá sa potom dostáva do prírody,“ dodal aj poľovný hospodár Peter Schultz mladší.

Všetko vo vlastnej réžii

Už roky poľnohospodári spolu s poľovníkmi dovážali kuriatka jarabíc poľných zo zahraničia, aby ich vychovali a vypustili do okolia Mojmíroviec. Tento rok dovoz prekazila vtáčia chrípka vo Francúzsku. Preto si jarabičky vychovali pri Nitre sami.

„V tomto prípade sme ich vychovávali od vajca a snažíme sa vždy o to, aby celá výchova jedinca bola čo najbližšia prírode, teda aby sa zver po vypustení vedela adaptovať a v prírode prežiť,“ vysvetlil Schultz mladší.

V prípade jarabíc sa do prírody tento rok dostalo asi 250 jedincov. Podobný počet platí aj pri zajacoch a bažantoch.

„Minulý rok bol pre bažanta pomerne zlý, pretože pri prvej znáške boli dažde, takže ju vytopilo a druhá znáška už nebýva taká dobrá. Tento rok sa ukazuje, že je lepší aj pre prírodného bažanta, ku ktorému sa pridávajú aj naše vypustené jedince. Čo sa týka zajacov, tých vypúšťame najmä pre to, aby sa zvýšila rozmnožovacia aktivita v regióne, pretože nový činiteľ vždy prinesie do prírody niečo nové. Takže takto zaktivizujeme domáce jedince, ktoré sú tu usadené, a vplyv vidíme v ďalšej generácii,“ dodal poľovný hospodár.

Zvýšenie stavov

Zatiaľ čo bažantov a zajacov je v prírode viac, jarabica poľná ostáva problémom – a to na celom Slovensku. Jej počet za uplynulé desaťročia výrazne klesol v celej krajine, a to až natoľko, že ju radia medzi ohrozené druhy. Výchova a vypúšťanie jarabíc je pritom zo všetkých troch programov najproblémovejšie – jarabica, prezývaná aj dáma našich polí, je pomerne náročná a vyberavá. Platí to pri výbere partnera a rozmnožovaní, aj pri výbere lokality, v ktorej zotrváva.

„Nielen pri každoročnom sčítaní zveri, ale aj pri obyčajnej prechádzke prírodou je vidieť, že jedincov jarabice je tu viac. Takže v praxi vidíme a cítime, že toto cielené zazverovanie zvyšuje stavy,“ dodal Schultz starší.

Vypustené jedince v prírode musia bojovať aj s predátormi.

„Preto sú straty po vypustení prirodzené. Je tam výpadok možno 25 percent, ale napriek tomu ostatné prežívajú, obohacujú toto okolie a ďalší rok verme, že privedú vlastné mláďatá. Máme lokality, kde to pravidelne pozorujeme,“ uviedol Peter Schultz starší.

Inšpirácia

Väčšia aktivita v ochrane prírody a pomoc biodiverzite patrí aj podľa ochranárov a ekologických aktivistov ku krokom, ktoré sú v rámci poľnohospodárskej činnosti v súčasnosti už nevyhnutné. Zazverovanie malou zverou v podobe jarabíc, bažantov a zajacov je jedným z krokov, ktoré môžu k celkovému zlepšeniu prostredia prispieť. Aj preto projekt v Mojmírovciach pokračuje už viac ako 10 rokov a stal sa inšpiráciou pre iné agrosubjekty či poľovné združenia.

„Sme radi, že je to ako príklad pre ostatných, že spolupráca medzi poľnohospodármi a poľovníkmi je možná. Ozývajú sa nám zo stredného aj východného Slovenska. Tento rok sme napríklad vyviezli okolo 150 kusov malej zveri, ktorá v iných chovoch bude základom ďalšieho rozmnožovania a navracania do prírody. Záujem nás teší, pretože jedna vec je istá – poľnohospodár a poľovník sú odkázaní na vzájomnú spoluprácu,“ uzavrel Peter Schultz starší.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka - Otec a syn Schultzovci.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Jozef Bulla
Jozef Bulla
20. október 2022 9:54

Gratulujem Schultzovci. Takto má vyzerať reálna symbióza podnikania a ochrany biodiverzity v praxi. Nie náreky ako sa nedá účinne zveľaďovať kultúrna i úžitková hodnota poľa a zveri. S úctou k Vašej práci a nasadeniu. prof.Jozef Bulla

Miki
Miki
20. október 2022 9:57

V minulosti sa na udržiavanie drobnej zveri v chotári využívali aj malé remízky cca 50 x 100 m, vysadené nízko rastúcimi drevinami a krami, kde sa mohla zver ukryť pred ľuďmi a tiež v zime po pooraní polí. Veľmi výhodné to bolo najmä tam, kde boli vytvorené veľké lány bez… Celý komentár »