Impulzom pre rozhovor s Luciou Gallovou, dnes už bývalou prezidentkou Vidieckej platformy, boli protesty, ktoré opäť vo februári ochromili Bratislavu. Tém, ktorým sme sa v rozhovore venovali ale bolo oveľa viac. Poznať, aké sú jej myšlienky a postoje, ktoré často ovplyvňujú smerovanie poľnohospodárstva a nazeranie laickej verejnosti na náš rezort, bude iste pre čitateľa poľnoinfo.sk zaujímavé.

Aký máte vzťah k poľnohospodárom?

Ako ku ktorým. Základné delenie, ktoré v sebe mám však nie je na malých a veľkých, ako mi niektorí môžu pripisovať, ale na poctivých a nepoctivých. Poctiví krajinu zveľaďujú, majú k nej vzťah a sú mi veľkou inšpiráciou. Na druhú stranu tí nepoctiví netvoria pridanú hodnotu a len využívajú prírodné a finančné zdroje. Tých nie je možné rešpektovať.

Pýtam sa to preto, lebo mnohí poľnohospodári na Vás pozerajú ako na cudzí prvok v rezorte. Ako to vy vnímate?

Niektorí ma tak skutočne vnímajú a som si toho vedomá. To budú ale asi tí, ktorí ma ešte nestačili spoznať osobne. Niektorí poľnohospodári mi skromne hovorili, že sú len začiatočníci, že sa tomu venujú ešte len nejakých 10 rokov. Ja sa týmto aktivitám venujem len nejakých 5-6 rokov. Chce to čas a pokoru.

Gallová: To ako protesty dopadli a ako prebiehali sa dá zhrnúť jedným slovom – bola v tom kultúra

Spomeniem vaše aktivity z pred niekoľkých rokov, keď ste boli jednou z organizátoriek protestov, ktoré vypukli po zverejnení kauzy Gorila na internete. Protesty utíchli, no kauza Gorila aj v uplynulých týždňoch rezonovala spoločnosťou. Vy ste sa ale presunuli do poľnohospodárstva. Prečo ste nepokračovali v začatom pri tlaku na vyšetrenie kauzy Gorila, ktorá siahala do najvyšších poschodí slovenskej politiky?

Protesty Gorila sú veľkou skúsenosťou a pre mňa stále citlivou témou. Mnohé som pochopila. Jednou z tých vecí bolo aj to, čomu chcem v budúcnosti venovať svoju energiu, pozornosť a čas. Rozhodla som sa, že viac nechcem bojovať, ale naopak vytvárať. A tak sme sa s viacerými priateľmi pustili do udržateľných tém. Jednou z nich bola aj téma potravín. Snažila som sa v prvej fáze prepojiť všetkých debničkárov a postupne vznikajúce lokálne obchodíky a využiť Medzinárodný rok rodinných fariem na propagáciu rodinného farmárčenia a farmárčenia v malom. Postupne som sa dostávala do témy a poznávala ľudí, ktorí v oblastiach poľno a rozvoj vidieka pôsobia. Jednoducho, túžila som po konštuktívnych riešeniach a snažila som sa začať najmä od seba a robiť to, čo túžim vidieť vo svojom okolí aj bez očakávaní, či to budú robiť ľudia okolo mňa.

Keď to poviem otvorene, protesty ku Gorile utíchli, ale vašim presunom do poľnohospodárstva zažil agrorezort, vlani a tento rok, dva najväčšie protesty od roku 1990. Je naozaj v poľnohospodárstve situácia tak vážna, že sa nedokáže vyriešiť za rokovacím stolom, ale musí dochádzať k blokovaniu komunikácií v hlavnom meste?

Som hrdá na všetkých zúčastnených poľnohospodárov. To ako protesty dopadli a ako prebiehali sa dá zhrnúť jedným slovom – bola v tom kultúra. V znamení konštruktívnych riešení sme dlhodobo razili cestu diskusie za rokovacím stolom, pripomienkovaním zákonov a pripravilo sa množstvo ďalších sprievodných osvetových aktivít.

Hovoríme o rovnakých protestoch, keď na schodoch PPA skončil kravský hnoj, alebo protestujúci si sadli na jednu z najvyťaženejších bratislavských ciest?

Vnímam to ako kreativitu. V krajinách západnej Európy sa podobné formy považujú za plne prijateľné. Navyše, verejnosť sa vo všetkých prípadoch plne postavila na stranu poľnohospodárov.

TASR: Protest poľnohospodárov.

Gallová: Protesty mali aj revolučnú aj evolučnú funkciu

Kedy sa to zmenilo a zistili ste, že situáciu nie je možné vyriešiť za rokovacím stolom?

Medzníkov bolo viacero, rokovaní množstvo a konkrétnych výsledkov neúmerne málo. Som presvedčená, že poľnohospodári a ľudia pôsobiaci v rezorte poznajú situáciu, ktorú dlhodobo nepoznala široká verejnosť najlepšie. Prosím, netvárme sa, že nám nie je jasné, ako a komu boli prideľované financie z Programu rozvoja vidieka a za akých podmienok, ale aj to komu a ako boli prispôsobované zákony a kto spoluurčoval poľnohospodárske politiky. S vedomím všetkých týchto skutočností ide následne už len o formu a spôsob, ako prísť k zmene tohto stavu. A možností je viac. Už aj počas obdobia protestov Gorila sme sa akoby delili na časť, ktorá razila revolučnú cestu a časť, ktorá razila evolučnú cestu.

Zdá sa, že vyhrala revolučná cesta.

Protesty mali aj revolučnú aj evolučnú funkciu. Evolúcia sa navyše nedá vyhodnocovať v krátkodobých horizontoch. Poznaním a skúsenosťou som dospela aj k presvedčeniu, že nie je potrebné spojiť sa v nazeraní na vhodnosť a správnosť jednej jedinej cesty. Každý vníma inak to čo je dôležité. To, na čom sa  však s určitosťou spojiť vieme je cieľ, ktorý je na konci oboch ciest. A tu som presvedčená, že by sme našli mnohé zhody. Rozhodnutie zúčastniť sa na posledných protestoch ma stálo veľa, no neľutujem to. Myslím si, že bolo správne postaviť sa na stranu spravodlivosti a pokúsiť sa o trochu konštruktívnosti.

Gallová: Priepasť sa postupne zväčšovala

S nástupom ministerky Matečnej sa zdalo, že vzťahy medzi Vašou organizáciou a ňou sú veľmi dobré. Dokonca novelu zákona 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov považovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora za veľmi naklonenú práve voči Vidieckej platforme, ktorej ste boli prezidentkou. Neskôr sa ale situácia zmenila a vy ste aj na tlačovej konferencii k februárovému protestu uviedli, že nemáte partnera na rozhovor. Čo sa stalo?

Máte pravdu, vzťahy sme mali veľmi pozitívne. Nástupom ministerky Matečnej do kresla vo mne, a predpokladám, že aj v mnohých ďalších, prepukla nádej a očakávania v posun k lepšiemu. Prvotné informácie, rozhovory, ako aj to, že je odborníčkou pôsobili naozaj nádejne. Uznávam jej snahu. Zásadný zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej otvorením poľnohospodárskych káuz pred širokou verejnosťou. Myslím si, že následne na ministerstve nezvládli komunikáciu a rozhodli sa ísť cestou konfrontácie, útokov a osočovania. Mala som aj osobnú skúsenosť, keď ma pani ministerka v rozhlasovej diskusii klamlivo obvinila z kupčenia s opozíciou. A tak sa priepasť postupne zväčšovala. Doteraz som presvedčená, že keby sa rozhodla pre zmierlivejšiu cestu, komunikáciu a s tým spojené aktivity a pre iný spôsob, akým čelila medializovaným problémom a húževnatejšiu snahu vysporiadať sa s nimi, dopadlo by to celé inak.

Aký postoj zaujala Vidiecka platforma k protestu vo februári. Oproti situácii z minulého roka sa mi zdá, že ste boli viac v úzadí.

Bolo to mimoriadne náročné obdobie v zmysle stratégie. Oproti prvému protestu bola Vidiecka platforma v úzadí a nepodieľala sa na príprave, ani na priamej akcii okrem príprav podkladových dokumentov na rokovania s vládou. Našou snahou tak bolo prispieť k dosiahnutiu cieľa konštruktívne a zároveň netrhať jednotu poľnohospodárov. A úprimne, stálo to nemálo úsilia. Aj keď sa v médiách nekomunikovali všetky požiadavky, na konci dňa máme napríklad začínajúce pozemkové úpravy.

Hovoríte o jednote poľnohospodárov, ale Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie mladých farmárov, ale napríklad ani Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska protesty nepodporili. Ktorí poľnohospodári boli teda zjednotení?  

Nemám vedomosť o tom, že by sa všetky vyššie uvedené organizácie vyjadrovali, že protesty nepodporujú.

Gallová: Podporujeme stropovanie so započítaním osobných nákladov

poľnoinfo.sk – Stánok SPPK počas minuloročného Celoslovenského dňa poľa v Dvoroch nad Žitavou navštívila aj Lucia Gallová. 

Počas protestov zaznela ako jedna z najvýznamnejších požiadaviek zavedenie stropovania. Je pre Vás prijateľný návrh, aby stropovanie bolo zavedené pri pripočítaní mzdových výdavkov?

Neraz sme sa vyjadrili tak, že podporujeme návrh Európskej komisie, to znamená stropovať  na 100.000 euro so započítaním osobných nákladov. Jedným z hlavných argumentov je aj štúdia Inštitútu poľnohospodárskej politiky, ktorá vyšla v roku 2018. Z jej záverov vyplýva, že zastropovaním na 100.000 euro a so započítaním osobných nákladov sa úprava nedotkne podnikov, ktoré tvoria pridanú hodnotu, diverzifikujú a zamestnávajú ľudí.

Veď o tom hovorí aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Nebolo by Vaše spojenie s ľuďmi, ktorí sú tvárami komory a sú za diverzifikovanými podnikmi ako Miroslav Štefček, za špecializovanými pestovateľmi akých reprezentuje Juraj Mačaj, alebo producentov mlieka ako Peter Repiský pre ľudí prijateľnejšie, ako spájanie často s kontroverznými aktivistami?

Prijateľnejšie pre koho? Faktom je, že sme všetci hovorievali o malom záujme o poľnohospodárstvo zo strany širokej verejnosti. Teraz ho máme. Myslím si, že základom pre transparentnejšie a efektívnejšie prideľovanie podporných schém je verejný dohľad. Myslím si, že výsledkom našich aktivít je, že stále viac ľudí chce kvalitné potraviny a stále vo väčšej miere vedomo podporujú tých, ktorí ich produkujú. Prosím, majme na pamäti spoločný cieľ.

Gallová: Rozhodla som sa vzdať pozície vo všetkých orgánoch Vidieckej platformy

Aký je Váš momentálny vzťah k Vidieckej platforme? Začiatkom minulého týždňa nám prišla tlačová správa, ktorá informuje, že funkcia prezidenta tejto organizácie zanikla a organizácia bude vedená kolektívnym orgánom.

Aktuálne som bežná členka Vidieckej platformy. Funkciu prezidenta Valné zhromaždenie nedávno zrušilo a rozhodla som sa vzdať sa pozície vo všetkých orgánoch Vidieckej platformy. Moje dôvody súvisia najmä s neprekonateľnými rozdielmi v hodnotách, ale aj pohľadoch a prístupoch k otázkam ďalšieho smerovania Vidieckej platformy. To však neznamená, že končím s rozbehnutými aktivitami, skôr naopak.

Aké sú tie neprekonateľné rozdiely?

Toto považujem za internú tému, ktorá by mala ostať za dverami Vidieckej platformy.

Má Vidiecka platforma možnosť ešte rásť a dostať pod svoje krídla aj ďalšie organizácie rezortu?

Určite. Zaželala som do budúcna Vidieckej platforme premyslené a kvalitné kroky, ktoré povedú k posilneniu pozície malých poľnohospodárov.

Gallová: S partnermi sme dokončili koncepciu podpory lokálnych producentov pre Bratislavský kraj

Chce byť Lucia Gallová prvkom, ktorý rezort spája, alebo rozdeľuje?

Mojou snahou je a bude spolupracovať s inšpiratívnymi a kvalitnými osobnosťami a odborníkmi. Chcem sa veľa učiť a realizovať dobré a prospešné projekty. Rezort sa nikdy nespojí, rovnako ako je to pri politických stranách. Miesto spájania či rozdeľovania sa ale chcem viac sústrediť na inšpirovanie. Najradšej by som bola aby sa rezort obohatil o novú generáciu poľnohospodárov.

Aký je Váš hlavný cieľ v agropolitike pre rok 2019?

Koncom minulého roka sme s partnermi dokončili koncepciu podpory lokálnych producentov pre Bratislavský samosprávny kraj. Cieľom tohto roka je rozvíjať aktivity z jej návrhovej časti. Mnohé už máme pripravené a vnímame túto koncepciu ako inšpiráciu aj pre ostatné kraje. Koncepcia je pred schvaľovaním na úrovni orgánov BSK. V nadväznosti na koncepciu aktuálne štartujem zatiaľ najväčšiu tour de farm s plánom prejsť celé široké okolie Bratislavy, od farmy k farme a zistiť viac o aktuálnych problémoch, ale aj o ambíciách, kapacitách a plánoch jednoitlivých fariem do budúcna. Budeme hovoriť o možnostiach v rámci školského stravovania, školských exkurziách na farmách, ale aj o možnostiach podporných schém, či nových odbytových možnostiach. Vždy som túžila po tom, aby mali poľnohospodári väčší odbyt a konečne mám pre nich serióznu ponuku s viacerými možnosťami rozvoja.

S mojím partnerom, ktorý je filmár chceme vytvoriť poľno médium, ktoré by inšpirovalo ďalších, aby začali s hospodárením. Prednedávnom sa nám podarilo posunúť nášu gastroprevádzku, v ktorej ponúkame a pripravujeme studenú kuchyňu zo surovín od poctivých výrobcov a malopestovateľov, o výrobu potravín v malom. A v neposlednej rade sa s partnerom obzeráme po pozemku, ktorý by sme zveľadili, lebo náš Šimon už má 10 mesiacov a chceme aby vyrastal v prostredí prírody a poznal a videl, ako vznikajú potraviny.

Stretli sme sa v bratislavskom freshmarkte, kde si spotrebitelia môžu nakúpiť rôzne produkty od slovenských prvovýrobcov – od jogurtov zo Seliec, Lovčice-Trubín, cez jablká z Danubius Fructu, až po mlieko zo Slatiny nad Bebravou. Všetko ide o väčšie poľnohospodárske subjekty, ktoré sa nebáli spracovania. Vy ale často hovoríte, že práve ten najmenší roľník vie lepšie plniť predstavy spotrebiteľa. Tých tu ale nevidím. Prečo?

Komplexnejšia odpoveď spočíva v politike manažmentu freshmarketu. Profiluje sa skôr prostredníctvom gastro prevádzok. Vo freshmarkete však nakupujeme napríklad nepasterizované mlieko z Mostu pri Bratislave, je výborné. Svoje produkty tu predáva aj Sad Lívia, či Village farm, ktorí robia fantastické mäsové produkty. Pokiaľ však hľadáte trh menších roľníkov a výrobcov potravín, ten zaručene nájdete v Starej Tržnici. Je rozsiahly, so širokou ponukou produktov a garanciou kvality.