Rodina Tonyho Montalbana pestuje zeleninu v juhovýchodnom Anglicku už desiatky rokov. Zvládla recesiu, ekonomické šoky aj obdobie vysokej inflácie. Tento rok však rastúce náklady na vykurovanie skleníkov kvôli prudkému zvýšeniu cien energií po invázii ruských vojsk na Ukrajinu Montalbanu donútili zvážiť, či neukončia pestovanie uhoriek, píše list Financial Times (FT).

„Ceny sa vymkli kontrole, sú absurdne vysoké,“ uviedol Montalbano.

Tohtoročná produkcia jeho farmy tak bude polovičná v porovnaní s tým, čo je obvyklé, pretože musel znížiť náklady.

„Plyn prudko zdražel, a na to som nebol pripravený,“ dodal.

Farmári a výrobcovia potravín po celej Európe znižujú produkciu, pretože nie sú schopní vyrovnať sa s rastom nákladov na energie. Montalbano uviedol, že jeho náklady na energie sa v porovnaní s minulým rokom zvýšili päťnásobne. Výhľad nedostatku sezónnych potravín viedol až k volaniu po vládnej pomoci.

Náklady rastú rýchlejšie ako ceny

Najviac sa problémy dotýkajú pestovania plodín, ktoré si vyžadujú v chladnejšej klíme intenzívne vykurovanie, ako sú uhorky, paradajky alebo šalát. Energetická kríza má však dopady na európsky potravinový reťazec v širšom zmysle slova, pretože problémy s platením účtov majú pekári, mliekari a aj ďalší producenti, vrátane pestovateľov cukrovej repy či olív. Tým náklady rastú rýchlejšie ako ceny, ktoré môžu účtovať veľkoodberateľom.

Generálny tajomník združenia farmárov v EÚ COPA-COGECA Pekka Pesonen uviedol, že dominový efekt vysokých účtov za energie je oveľa vážnejší, ako čakal. Ceny vstupov, ako sú hnojivá a krmivá, prudko vzrástli a rast nákladov na chladenie, vykurovanie a dopravu odradil farmárov od pestovania.

EÚ rokuje o zastropovaní cien energií pre firmy a domácnosti, ale aj o povinnom znižovaní odberu energií, čo by mohlo zasiahnuť farmárov. Británia predstavila plán, ktorý podporí podniky, ale iba na šesť mesiacov.

Pre mnohých to ale prichádza až príliš neskoro. Spolumajiteľ britskej firmy Valley Grown Salads Jimmy Russo odhaduje, že 75 až 80 percent pestovateľov šalátu v Británii na budúci rok nič nevypestuje, pretože to ekonomicky nedáva zmysel.

Bez paradajok?

V Holandsku zrejme prestane fungovať cez zimu veľa skleníkov. Firmy, ktoré zvyčajne používajú svetlo na pestovanie paradajok, si to pre vysoké ceny energií pravdepodobne nebudú môcť cez zimu dovoliť, uviedol špecialista na energie firmy Glastuinbouw Nederland Alexander Formsma. Holandsko sa pritom na celosvetovom vývoze paradajok podieľa takmer pätinou.

Najväčší pestovateľ paradajok vo Švédsku a Dánsku Alfred Pedersen & Son tiež plánuje v zime prerušiť pestovanie. Firma dodáva ročne supermarketom 20.000 ton paradajok, z toho zhruba štvrtinu vypestuje v zime. Prevádzkový riaditeľ firmy Torben Roll povedal, že náklady na energie oproti minulému roku stúpli desaťnásobne a dodal, že tento rok bude na trhu chýbať veľké množstvo paradajok pestovaných v severnej Európe. Tento výpadok by mohli zaplniť pestovatelia z oblastí s teplejším podnebím, ako je Španielsko a Maroko.

Skorší zber cukrovej repy

Niektorí francúzski pestovatelia cukrovej repy pre obavy z nedostatku plynu začali predčasne zberať úrodu. Najväčší pestovateľ, firma Tereos, chce začať s predčasným zberom, aby mohla začať energeticky náročný proces spracovania repy na cukor. Podľa ekonóma francúzskeho zväzu pestovateľov cukrovej repy Timothého Massona sa firmy obávajú, že v prípade nedostatku by mohli byť odstrihnuté od dodávok plynu.

Rastúce ceny energií najviac priamo ovplyvňujú využívanie vykurovaných skleníkov v chladnejších klimatických oblastiach. Problémy však majú aj poľnohospodári v teplejších regiónoch, ktoré zasiahli vyššie vstupné náklady a extrémne počasie.

Lisovanie olív

Talianski poľnohospodári museli v lete bojovať so suchom. Zhruba tretina poľnohospodárov podľa prieskumu uskutočneného pre poľnohospodársky zväz Coldiretti hospodári so stratou. Pestovateľ obilia a zeleniny Filippo De Miccolis Angelini uvádza, že jeho mesačný účet za energie sa oproti minulému roku zvýšil takmer trojnásobne a ceny hnojív sú štvornásobné.

„Olivy budeme určite lisovať, ale veľmi sa obávame nákladov,“ povedal.

Nemá zmysel vyrábať?

Niektorí poľnohospodári sa tiež rozhodli, že elektrinu, ktorú kupujú za dohodnutú fixnú sadzbu, radšej predajú ďalej, ako by ju použili na pestovanie.

„Poznám farmárov, ktorí majú zmluvy na elektrinu za fixnú cenu na dva roky a spočítali si, že nemá zmysel ju používať. Radšej ju predávajú niekomu inému. Je to podnikateľské rozhodnutie,“ hovorí jeden z poľnohospodárov.

Štyridsaťštyriročný Montalbano dodáva, že niektorí poľnohospodári, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, už končia. On ale nemá príliš veľa možností, takže sa pozrie po energeticky menej náročných plodinách. Zatiaľ funguje vďaka svojim úsporám, ale ako dlho mu to vydrží, nevie.