Jednou z tém pravidelných diskusií, ktoré organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na výstave Agrokomplex, boli rodinné farmy. O kontinuite hospodárenia, ale aj zmysle rodinných fariem spolu hovorili obsahový otec slovenského strategického plánu Ján Pokrivčák a poľnohospodár, ktorý je zároveň spracovateľom, Tomáš Tankó z Nižnej Pokorádze (Rimavská Sobota).

„Rodinné farmy sú voľným pojmom. Môže ísť o SHR, ale aj obchodné spoločnosti. Rodinnými farmami môžu byť aj veľké pretransformované družstvá či akciovky, ak ich majetkovo ovláda jedna či dve osoby na úrovni rodiny,“ hovorí Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Univerzitný profesor upozorňuje, že ak sa generačná obmena nezrealizuje úspešne, môže to mať negatívne dôsledky na potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka.

To nie je prípad rodiny Tankóovcov. Na farme, ktorá vznikla hneď na začiatku deväťdesiatych rokov dnes pracujú otec Štefan, so svojimi dvoma synmi. Spolu s rodinou zamestnávajú jedenásť ľudí. Vzhľadom na veľkosť farmy, ktorá obhospodaruje 240 hektárov poľnohospodárskej pôdy, ide o nadpriemerný výkon. Priemer Slovenska je 2,1 zamestnanca na 100 hektárov pôdy.

Najmä živočíšna výroba

„Dôvod je potrebné vidieť v tom, že produkciu finalizujeme. Môj starý otec ešte na začiatku deväťdesiatych rokov povedal, že len vtedy budeš mať ako poľnohospodár peniaze, ak to, čo vychováš, zároveň spracuješ a následne predáš,“ uviedol Tomáš Tankó.

Rodina sa tejto myšlienky drží doteraz. Na dvesto hektároch ornej pôdy pestujú najmä plodiny určené pre potreby živočíšnej výroby. Chovajú mäsový dobytok – spolu 50 kusov plemena limousine a 30 prasníc. Ročne spolu vyprodukujú približne 500 ošípaných. Ich cieľom je rozšíriť chov ošípaných. Ideálne na 50 prasníc.

„Každý týždeň v pondelok odvážame 8 až 10 ošípaných na bitúnok do neďalekej obce Veľký Blh. V utorok z polovičiek vyrábame produkty a v stredu otvárame predajňu so zabíjačkovými špecialitami. Najväčší hit je údená klobása. Často už v štvrtok večer nám produkcia chýba,“ vysvetľuje Tomáš Tankó.

Spotrebitelia sa v posledných rokoch v predajni čoraz častejšie zaujímajú o to, odkiaľ je mäso a či je čerstvé. Dostávajú rovnakú odpoveď – zviera ešte v pondelok behalo na farme.

Od zemiakov ustúpili

V minulosti sa v rámci rastlinnej výroby venovali aj produkcii zemiakov, ktoré pestovali najviac na výmere 12 hektárov, ale väčšinou okolo 7 hektárov, až postupne výmera klesala. Nakoniec skončili úplne. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov. Pokiaľ v minulosti si zväčša zákazníci kupovali metrák, či aspoň 50 kilogramov, tak v posledných rokoch to boli päťkilogramové balenia.

Dôvodom konca pestovania zemiakov bol však nezáujem ľudí, ktorí by brigádovali na zemiakovom kombajne. Tankóovci mali pritom mechanizáciu dobre zvládnutú. Dovezený zberový stroj z Nemecka vyžadoval len niekoľko pracovníkov, ktorých bol aj tak čoraz väčší problém nájsť. A to je okres Rimavská Sobota jedným z tých, kde bola najvyššia nezamestnanosť.

„Rodinné farmy potrebujú pomoc. Prístup k vzdelávaniu, k poradenstvu. Aj keď po roku 1989 začali vznikať trhovo-orientované rodinné farmy, mali veľmi ťažkú situáciu na trhu. Transformované družstvá mali silnú pozíciu na trhu a tak väčšina rodinných fariem funguje do 100 hektárov a veľký problém je stále dostať sa k pôde,“ hovorí v diskusii Ján Pokrivčák.

Tomáš Tankó sa snaží informácie posúvať aj svojim kolegom. Je jedným z regionálnych poradcov Agrárnej komory Slovenska. Samosprávna organizácia rozbehla poradenstvo pred niekoľkými rokmi, aby posilnila zdieľanie vedomostí a podporila konkurencieschopnosť rodinných fariem.