Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Dokedy sa pivo bude variť zo slovenského sladu?

chat_bubbleKomentáre: 4 visibilityZobrazenia: 498

Pivovarníckemu aj sladovníckemu priemyslu sa na Slovensku pomerne darí. Bojuje však s problémom nedostatku slovenského sladovníckeho jačmeňa.

„Aktuálne je situácia trochu komplikovaná, pretože cítime nedostatok vlastnej produkcie sladovníckeho jačmeňa ako základnej suroviny pre výrobu sladu. Dnes z celkovej potreby Slovenska na úrovni asi 380 tisíc ton musíme doviezť asi 100 tisíc ton zo zahraničia,“ uviedol riaditeľ sladovne v Hurbanove, Tomáš Ševčík.

Produkcia sladovníckeho jačmeňa podľa sladovníkov a pivovarníkov už asi desaťročie klesá. Osevné plochy jačmeňa v roku 2008 predstavovali 214 tisíc hektárov, v tomto roku to bolo 127 tisíc hektárov. Klesá aj produkcia samotného sladovníckeho jačmeňa. V roku 2008 sme ho pestovali na vyše 100 tisíc hektároch, tento rok len na necelej polovici.

„Dovážame najmä z dvoch dôvodov. Prvým je celkový nedostatok, to je ten kvantitatívny dôvod. Ale kompenzujeme si dovozom aj istú kvalitu, ktorá nám tu chýba. Sme totiž nútení kupovať na slovenskom trhu aj o niečo horšiu kvalitu. Prižmúriť oko nad slovenským poľnohospodárom, aby sme boli schopní akceptovať produkciu sladovníckeho jačmeňa, ktorá nie úplne spĺňa stanovené špecifikácie,“ dodal Ševčík.

Slovenský slad je pritom v zahraničí považovaný za kvalitný a je po ňom aj veľký dopyt. Sladovne tak vyvážajú asi 80 percent svojej produkcie.

„Slovenský slad patrí k najvýznamnejším exportným komoditám, ktoré na Slovensku máme. Preto tu máme aj sladovne, ktoré zo svojej výroby len jednu pätinu potrebujú na pokrytie všetkých potrieb slovenských pivovarov. Majú teda štyri pätiny, ktoré zo svojej produkcie môžu exportovať a zahraničné pivovary tento slad radi nakúpia, lebo je kvalitný,“ vysvetlila Jana Shepperd zo Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu.

Produkcia sladu patrí k dobre fungujúcej vertikále, podobne ako produkcia cukru. Aj preto ju producenti chcú udržať. Na to potrebujú väčšie plochy dopestovaného sladovníckeho jačmeňa.

„Sladovne by potrebovali viacej sladovníckeho jačmeňa, najmä jarného, aspoň o 30 tisíc hektárov,“ dodal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Sladovnícky sektor by privítal väčšiu podporu tohto odvetvia.

„Je na obchodných vzťahoch medzi pestovateľmi a spracovateľmi, aby sa dohodli. Ak preferujú spracovatelia vyššie ekologické znečistenie dovozom sladovníckeho jačmeňa zo zahraničia pred dohodou so slovenskými pestovateľmi, aby vysadili vyššie plochy sladovníckeho jačmeňa a uzavretím dlhodobejších kontraktov, možno aj za cenu mierne vyšších nákladov, zodpovedať sa budú spotrebiteľom. Spotrebiteľ je ten, ktorý si následne bude vyberať medzi zodpovedným podnikateľom, ktorý dbá o krajinu, v ktorej podniká a tým, ktorému ide len o zisk,“ vyjadril sa Vladimír Machalík z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rezort tiež pripomína, že väčšina sladu ide na export, a teda sa neuplatňuje u slovenských spracovateľov.

Sladovníci však poukazujú na to, že potreby slovenských pivovarníkov napĺňajú na 100 percent. Vyššia produkcia smerujúca na export, aj vďaka zahraničnému jačmeňu, prispieva podľa nich slovenskej ekonomike.

„Pôsobí to pozitívne. Vyvezieme asi 240-245 tisíc ton sladu ročne, za čo majú sladovne mnohomiliónové zisky, keďže za tonu dostaneme asi 300-350 eur. Z toho platíme všetci odvody, samozrejme podnikáme preto, aby sme generovali zisk. K tomu dávame prácu ľuďom, v sladovníctve a pivovarníctve pracuje asi 1500 ľudí primárne, ale sekundárne a terciárne hovoríme o asi 15 tisícoch ľudí, takže to má význam pre slovenskú ekonomiku,“ vyjadril sa Ševčík.

Na produkciu sladovní a pivovarov sú totiž naviazané aj ďalšie pozície, v dodávateľsko-obchodnom reťazci, ale aj v službách, napríklad reštauráciách a pohostinstvách.

Sladovníci by privítali, keby sa na Slovensku podarilo zvýšiť osevné plochy sladovníckeho jačmeňa aspoň na úroveň spred desiatich rokov. Zvýšený dovoz jačmeňa totiž ohrozuje možnosť označovať náš slad, a teda aj pivo, ako slovenské.

„Pivovary využívajú na výrobu asi 95 percent slovenských surovín. V sladovniach je to 88 percent. Ak má byť produkt označený ako slovenský, musí obsahovať 75 percent vstupov z domácich zdrojov. Momentálne to slad aj pivo spĺňa. Ale vzhľadom na to, že vieme, že čoraz viac sladovníckeho jačmeňa dovážame zo zahraničia, je v prípade sladu táto klasifikácia ako slovenského produktu ohrozená. Samozrejme, že na slad je naviazané aj pivo, ktoré bez sladu nevyrobíte, mohlo by to mať vplyv a dôsledok taký, že nebudeme môcť povedať, že máme slovenské pivo, keď nebudeme mať slovenský slad,“ dodala Jana Shepperd.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1424 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

4 komentáre

  1. Pestovatel
    28. novembra 2019

    Dokedy? Dovtedy, kym spracovatelia nezacnu jednat ferovo a pestovatelia nebudu mat garanciu stabilneho obchodneho vztahu!

    Odpovedať
  2. dodávateľ
    28. novembra 2019

    Súhlasím s pestovateľom. Boli časy , keď obchodní manageri uzatvárali ešte pred sezónou sejby kontrakty vrátane navrhovanej minimálnej ceny príp. aj s opciou. Prišli nové tváre a nové móresy vyčkávalo sa , filozofovalo, vymýšlali sa rôzne sťažené podmienky hlavne pri odbere kvality, reklamácie a pod. Takýto prístup jasne, že znechutil pestovateľov a to sa odzrkadlilo aj v objeme pestovania. Treba sa vrátiť k zväzu pestovateľov, prvovýrobcom a rokovať o normálnych podmienkach a samozrejme aj o cenách. Je zaujímavé, že ak je nedostatok jačmeňa dobrý je aj 14 % dusíka , ale o rok to už nie je pravda, nemôže byť ani 12 %. Tam hľadajte odberatelia príčinu a nie vo vyplaklávaní o podpore a dotáciach. Jačmeň vieme dopestovať a kvalitný, ale teba to aj oceniť.

    Odpovedať
    1. Vlada Debnárová
      28. novembra 2019

      Vážený „dodávatel“, už v októbri 2018 Združenie pestovatelov obilnín rokovalo so zástupcami Slovenského združenia výrobcov piva a sladu a vedenie ZPO jasne definovalo svoje stanovisko. V ňom navrhlo spracovateĺom zvážiť systémové opatrenia pre obojstranne výhodné obchodné vzťahy a motiváciu pestovatelov obilnín: zvýšiť nákupnú cenu slad.jačmeňa a dlhodobo ju garantovať; uzatvárať obch.zmluvy včas; upraviť požadované špecifikácie, aby jačmeň nebol odmietnutý; hladať také formy podpory, aby pestovatelia boli schopní vykonať správne agrotechnické postupy… Celý text je možné nájsť aj na našej stránke http://www.obilninari.sk. Tajomníčka.

  3. marcel sako
    28. novembra 2019

    Tento proces znechucovania pestovateľov a neférovosti odberateľov nielen jačmeňa ale aj iných komodít trvá už posledných 15 – 20 rokov/a preto sa pestuje iba pšenica – repka príp.kukurica/ , tak sa nečudujte , že farmári reagujú ako reagujú. Keď som bol v Nemecku pred 15 rokmi v jednom mlyne tak tu mlynár povedal , tu je cena pšenice 185eur/ bola a bude aj nasledujúcich 10 -15 rokov aj keď na burze bude 150 alebo 220/. A farmár si tým pádom vie zhodnotiť a rozhodnúť sa či do takejto plodiny ide a akou intenzitou alebo nie. Ale keď je to tak ako píšu chlapi tak sa stane čo sa stalo, plochy klesli a možno ešte trocha klesnú. Bohužiaľ nie je to dobré. Dajte cenu 185 -195 euro s garanciou na 3 -5 rokov a toleranciu obsahu NL 10,5 – 13,5 % a farmári zareagujú. Veď ak chcete žiť tak nechajte žiť aj tých druhých. Biznis nemôže fungovať ak ten , čo nesie najväčšie riziká tak aj najviac prerába. Riziká sa musia rozdeliť na obe strany rovnomerne a potom to bude fungovať.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.