Ak vám niekto povie, aby ste diverzifikovali svoje hospodárenie na pôde, nejde o nič iné iba o to, aby ste začali uvažovať nad tým, že pôda nie je iba základný nástrojom na výrobu potravín. Aj keď práve na produkcia potravín sa bude aj v budúcnosti využívať podstatná výmera poľnohospodárskej pôdy. Zhodli sa na tom účastníci medzinárodnej konferencie o alternatívnom využívaní poľnohospodárskej pôdy.

Alternatívou je produkcia bioenergií a fytoproduktov. Pri rozhodovaní ako využiť poľnohospodársku pôdu bude slovenský roľník určite zvažovať ekonomickú výhodnosť. Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho preto konštatoval, že fytoprodukty, môžu zabezpečiť oveľa väčší finančný efekt pre pestovateľa, ako napríklad klasické poľné plodiny.

„Najvhodnejšie sú komodity, ktoré idú najviac na odbyt. Sú to plodiny v oblasti prírodných farbív, ako napríklad Farbovník obyčajný, alebo Baza čierna. Z antioxidantov Medovka lekárska, pri ktorej máme dobre zvládnuté pestovateľské systémy. Topinambur je veľmi vhodný aj ako energetická plodina. Pravdepodobne mnohí agronómovia so mnou nebudú súhlasiť, ale najnovšie poznatky ukazujú, že krídlatka, ktorá je považovaná za inváznu rastlinu, je v zozname rastlín, ktorá je perspektívna ako energetická plodina. V koreňoch má taktiež obsiahnutú látku, ktorá má významný protirakovinový účinok. To sú nové smery, ktoré sa ukazujú a ktoré veda a výskum bude postupne ponúkať pre túto oblasť,“ tvrdí Stanislav Šilhár.

Podľa odborníkov sa práve poľnohospodár musí rozhodnúť, čo bude pestovať. Musí ale dbať na osevný postup, na čo sa dnes často zabúda. Potvrdili to aj riaditeľ Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch Ján Krajc

„Osevný postup bol niekedy základ agronómie. Pre podnikateľa na pôde je to základná otázka. Dnes máme nižšie úrody a nižšiu produkciu, ako pred dvadsiatimi rokmi. To je možno aj odraz toho, že sme zabudli na túto otázku a pustili sme sa mnohokrát až do monokultúr. Týmto znižujeme rentabilitu a drancujeme pôdu,“ uviedol Ján Krajc.

Podľa riaditeľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Pavla Bielek je osevný postup najväčšie umenie hospodára na pôde.

„Zostaviť osevný postup môže len odborník. Poľnohospodári musia zostaviť taký osevný postup, aby vyvážene zaťažovali pôdu. Aby zabezpečili optimálnu recykláciu organickej hmoty. Osevný postup hodnotí rastliny podľa toho či pridávajú organickú hmotu do pôdy, alebo uberajú. Preto musíme plodiny striedať, aby stabilita obsahu organickej hmoty bola primerane zachovaná a aby nám neklesala úrodnosť a potenciál pre výrobu potravín,“ povedal Pavel Bielek.

Ján Krajc z CVRV pripomína, že toto si musíme uvedomiť aj pri pestovaní energetických plodín. My potrebujeme dostať uhlík z pôdy do formy spáliteľnej, ale zároveň by v nej aj v pôde mal zostať. To znamená, musíme veľmi zvažovať, koľko toho uhlíka musí v pôde zostať a koľko môže odísť do formy energie.

Ako ďalej odznelo na konferencii, Slovensko veľmi významne zaostáva v investíciách do pôdy. Pokiaľ v Európskej únii sa na hektár aplikuje 8 kilogramov pesticídov. U nás je to približne len 0,9 kg. Podobná situácia v hnojení. Pokiaľ u nás na hektár hovoríme o 60 kilogramoch príjmu čistých živín na hektár, v štátoch starej EÚ je to až 400 kg.