Pokiaľ ešte na začiatku apríla bola odchýlka pôdnej vlhkosti od dlhodobého priemeru minimálna, tak v závere mesiaca sa situácia výrazne zhoršila. Česká republika už teraz hovorí o najväčšom suchu v histórií a slovenskí poľnohospodári taktiež neskrývajú obavy.

Česká a Slovenská republika nasucho

„V niektorých krajoch nám kumulatívne za posledných šesť rokov chýba už viac ako ročný úhrn zrážok, celorepublikovo nám potom v priemere chýba 60 percent ročného úhrnu zrážok. Je to nielen znižujúcim sa množstvom zrážok, ale tiež kvôli vyššej priemernej teplote, a teda aj vyššiemu výparu a dlhšej vegetačnej sezóne,“ povedal včera český minister životného prostredia Richard Brabec.

Podľa údajov zhromaždených tímom vedcov z projektu InterSucho je sucho, ktorým Česká republika prechádza od roku 2015 a stále pokračuje, najhoršie za posledných 500 rokov. InterSucho konštatuje, že ani situácia na Slovensku nie je o moc lepšia.

„Miera intenzity sucha v celom pôdnom profile je k 26. aprílu 2020 na úrovni výrazného až extrémneho sucha na 84 % územia. Extrémne sucho je na jednej štvrtine Slovenska. Situácia sa tak v porovnaní s minulým týždňom výrazne zhoršila. Sucho je na takmer celom území, okrem najvyšších polôh, kde je stále snehová pokrývka. V povrchovej vrstve je extrémne sucho taktiež na približne 1/4 územia, ale výrazné až extrémne sucho spolu zasahuje až 95 %. Situácia je tak ešte horšia ako v celom profile,“ informuje InterSucho.

V lete slamený klobúk, v zime kabát

Na suché obdobie posledných rokov si pomaly zvyká aj roľník Bálint Pém, ktorý hospodári v najjužnejších oblastiach západného Slovenska. Obhospodaruje takmer štyristo hektárov pôdy a v rámci osevného postupu má najvyššiu výmeru mak, nasledovaný lucernou, ozimným hrachom ale aj sójou, cícerom a reďkvou.

„S vlahou musíme hospodáriť veľmi uvážlivo. Napríklad už roky využívame pôdoochranný systém spracovania pôdy, ale snažíme sa mať aj stále krytie na povrchu pôdy. Často ide mulč, ktorý v lete pôsobí ako slamený klobúk a v zime ako kabát,“ hovorí Bálint Pém.

Napriek tomu to túto jar nestačí. Už aj u Bálinta Péma začína suchom trpieť ozimný mak alebo hrach.

„Situáciu budeme riešiť závlahami. Veríme, že do niekoľkých rokov naša najúrodnejšia štyridsať hektárová parcela bude pod závlahou. Projekt na realizáciu nám prešiel, teraz sa musíme už dohodnúť len so susedným podnikom na využívaní čerpacej stanice,“ povedal Bálint Pém.

Uvažovať o medziplodine

Nie každý má ale šťastie prístupu k závlahovým systémom. Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska hovorí, že v týchto dňoch musia poľnohospodári uvažovať, ako rozumne uplatňovať a hlavne zaradiť plodiny v rámci oblasti ekologického záujmu EFA.

„Tohto roku je hriech zanechať pôdu ležiacu úhorom! Radíme poľnohospodárom, aby uvažovali o medziplodine. Lenže nato potrebujú osivo, za ktoré treba zaplatiť a niektorí ešte nedostali za rok 2019 priame platby,“ hovorí Helena Patasiová.

Poľnohospodárske sucho môže zmiznúť rýchlo, pretože pôda sa nasýti po kratšom období dažďov. Príkladom je minuloročný na zrážky bohatý máj. Odborníci z InterSucha ale upozorňujú, že do spodných poschodí pôdy a hlbšie, sa voda bude napĺňať dlho a deficit, ktorý vznikol za ostatné roky je enormný.