Ak má odvetvie bravčového mäsa na Slovensku existovať, musia vzájomne spolupracovať chovatelia ošípaných, bitúnky, rozrábky, ale aj obchod. Jednotliví účastníci sektora preto začali vypracovávať spoločnú koncepciu rozvoja, ktorá poukáže na problémy a navrhne riešenia, aby sa Slovensko ďalej neprepadávalo v chove ošípaných a výrobe bravčového mäsa. Cieľ je na prvý pohľad jednoduchý. Funkčná vertikála produkcie bravčového mäsa, ktorá zabezpečí všetkým článkom výroby efektívnosť, no pritom je ako celok konkurencieschopná voči zahraničiu.

Rozvoj vertikály

Chovatelia ošípaných v posledných rokoch v čoraz menšej miere využívajú slovenské bitúnky, kde sa znižuje počet porazených zvierat. Pokiaľ do roku 2020 počet usmrtených ošípaných na Slovensku rástol, až dosiahol 680 tisíc zvierat, tak odvtedy klesá. Za minulý rok malo byť na slovenských bitúnkoch porazených len 490 tisíc ošípaných.

„Cieľom je spoločne za sektor ošípaných vypracovať koncepciu rozvoja vertikály, ktorú by sme komunikovali so zodpovednými,“ Nicolai Jepsen zo spoločnosti Dan-Slovakia Agrar vo Veľkom Mederi.

V iniciatíve sa vo veľkej miere angažujú práve chovatelia ošípaných z južného Slovenska. Na svojich jednotlivých farmách Dan-Slovakia Agrar chová spolu najviac ošípaných na Slovensku. Len z hľadiska prasníc je ich početnosť na úrovni jednej tretiny slovenských stavov.

Dan-Slovakia Agrar v základných číslach

Výmera poľnohospodárskej pôdy: 4200 ha
Počet ošípaných: 8900 prasníc
Počet zamestnancov: 145

Samotnú produkciu výkrmových ošípaných chovateľ z Veľkého Medera následne realizuje na Slovensku, ale aj na zahraničných bitúnkoch. Miernu prevahu majú domáce porážky, ale vedeli by si predstaviť aj väčšie zapojenie slovenských odberateľov.

„Keď vnímate logistiku, dopady na životné prostredie, riziko zavlečenia afrického moru ošípaných, tak je jednoznačne jednoduchšie, aby ste živé ošípané realizovali v slovenských bitúnkoch,“ vysvetľuje Nicolai Jepsen zo spoločnosti DSA vo Veľkom Mederi.

Dostali sme sa do kruhu

Chovatelia už jednu analýzu stavu v odvetví vypracovávali. Bolo to pred troma rokmi a pri porovnaní so súčasnosťou im vyšlo, že spracovateľský priemysel je v horšom stave, ako vtedy.

„Mäsiari – spracovatelia stále argumentujú, že importované mäso je lacnejšie, ako to vychované a porazené na Slovensku. V lacnejšej cene je ale viacero faktorov. Od vnútroštátnych podpôr až po prevádzkové náklady bitúnkov. My jednoducho musíme pripraviť návrh na riešenie aktuálneho stavu, keď slovenské mäso vytláča lacný dovoz zo zahraničia,“ hovorí Nicolai Jepsen.

Vlani po požiari skončil druhý najväčší bitúnok na Slovensku a jeho majitelia sa ho v aktuálnej situácii nechystajú obnoviť. Táto spracovateľská kapacita, ktorá porážala 120 tisíc ošípaných ročne pritom môže chýbať. Slovensko sa dostáva do začarovaného kruhu. Porážky sú malé na to, aby vedeli konkurovať tým v blízkom zahraničí. No ak by boli väčšie, nemali by na Slovensku dostatok suroviny. A viac ošípaných u nás nevieme chovať aj preto, že ani na takzvaných brownfieldoch – nevyužívaných hospodárskych dvoroch, kde sa v minulosti ošípané chovali, dnes už obyvatelia ich blízkeho okolia nechcú mať zvieratá.

„Predmetom našej analýzy je, ako sa dostať na sebestačnosť na úrovni 80 percent. Vychádzali sme z toho, koľko potrebujeme bitúnkov a koľko fariem. Dokument sme pripravovali so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a NPPC – Výskumným ústavom živočíšnej výroby v Nitre, pri vertikále ošípaných sme brali do úvahy aj lacný import. Vyšlo nám, aká finančná a nefinančná podpora by mala smerovať do vetrikály a jednotlivých článkov,“ uviedol Nicolai Jepsen.

Čísla zatiaľ neprezentuje. So spracovateľmi sú v častom kontakte. Naposledy spoločne pripravovali v októbri konferenciu o budúcnosti chovu ošípaných na Slovensku. Tak ako chovatelia musia pracovať na úrovni exekutívy, aby presvedčili zodpovedných na podporu celej vertikály ošípaných, tak musia oslovovať aj spotrebiteľov.

Pomery sú výnimočne stabilné

Spotrebiteľ na jednej strane v rôznych prieskumoch verejnej mienky deklaruje záujem mať slovenskú produkciu, prípadne, že ju v porovnaní so zahraničnou uprednostňuje, na druhej strane skúsenosť chovateľov je, že zväčšiť výrobu je z dôvodu tlaku občianskej spoločnosti takmer nemožné. Podľa údajov odprezentovaných na konferencii k chovu ošípaných je na prípravu povolení na rekonštrukciu farmy pre ošípané potrebné počítať s časom približne 6 a pol roka.

„Za šesť rokov sa zmení celý svet. V tomto období vidíme, že stačí aj polovičný čas,“ hovorí Nicolai Jepsen a vzápätí uvádza príklady. Od pandémie, cez začiatok vojny, až po africký mor ošípaných či zmeny v jednotlivých európskych krajinách.

„Už tretí rok sú pomery v chove ošípaných stabilné, čo je naozaj výnimočné. Súvisí to pravdepodobne s nemeckým poklesom výroby, keďže práve táto krajina význame ovplyvňuje ceny. Ako chovatelia pozorne sledujeme situáciu na trhu. Teraz vidíme veľké problémy v chovoch ošípaných v Taliansku a Rumunsku,“ hovorí Nicolai Jepsen.

Štáty južnej Európy majú aktuálne problémy s africkým morom ošípaných. Ochorenie v minulosti zasiahlo už aj niekoľko slovenských producentov a preto obavy nad tým, že vírus opäť prepukne na Slovensku, sú opodstatnené. Ide o ochorenie, ktoré naruší každý plán či koncepciu rozvoja. Chovatelia napriek tomu dúfajú, že zodpovední začnú vnímať produkciu ošípaných ako vertikálu, ktorá samotnému štátu poskytuje ekonomické výhody, ak je domáca spotreba krytá slovenskou výrobou.