Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Chovatelia ošípaných krvácajú

Chceš predávať ošípané priamo zákazníkom? Nedostaneš podporu a budeš pokutovaný!
insert_photoTASR/AP

Sektor ošípaných čelí v uplynulých rokoch neľahkým skúškam. Pre africký mor ošípaných, ktorý na jednej strane znamená riziko zavlečenia nákazy a likvidácie chovu, sa na druhej strane dostávajú aj do finančných strát. Pre nákazu a nemožnosť vývozu mäsa z niektorých európskych krajín do Ázie v Európe vzniká prebytok a to má vplyv aj na výkupné ceny.

„Situácia v chove ošípaných začína byť kritická. Chovatelia ošípaných predávajú svoju produkciu pod úrovňou výrobných nákladov. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a výkupnou cenou nie je kompenzovaný žiadnymi mechanizmami podpory zo strany Slovenskej republiky. Aktuálne jeden z najefektívnejších producentov jatočných ošípaných tratí na jednej ošípanej 25 eur,“ uviedol Peter Polák, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Ceny sú likvidačné

Výkupné ceny jatočných ošípaných sa určujú na zahraničných burzách a orientujú sa podľa nich aj naši spracovatelia. Pre prebytok bravčoviny je cena pomerne nízka – pohybuje sa len okolo jedného eura na kilogram, prípadne aj o niekoľko centov nižšie. V rámci vyrovnania nákladov by chovatelia potrebovali za kilogram jatočnej ošípanej asi o 20 centov viac, ak chcú dosiahnuť zisk, je to aj viac. Zatiaľ čo sa im výkupné ceny zdvihnúť nedarí, ceny vstupov rastú.

„Za posledný rok stúpli ceny kŕmnych obilnín o 46 percent a cena sóje o 22 percent, obdobne sa vyvíja aj cena kukurice. Ohlásené je zvyšovanie cien energií. Naproti tomu výkupná cena ošípaných od začiatku roka stagnovala a aktuálne klesá,“ dodal Polák.

Podľa neho je otázkou času, kedy počty ošípaných u nás opäť klesnú, keďže pre chovateľov je aktuálny stav neudržateľný.

„Aj chovateľ je podnikateľ a musí rozmýšľať, či sa mu oplatí produkovať so stratou 25 eur na jednu ošípanú, alebo sa mu oplatí neprodukovať,“ dodal Polák.

Sebestačnosť v kritických číslach

Slovenskej bravčoviny je pritom na pultoch obchodov čoraz menej. Oproti situácii spred dvadsiatich rokov je jej úbytok značný – aktuálne sme totiž sebestačný ani nie na 40 percent. Časť produkcie pritom aj vyvážame v podobe jatočných polovičiek, pretože za hranicami sú výkupné ceny neraz lepšie. To platí nielen pre výkup jatočných ošípaných, ale aj pre veľkoobchodný nákup mäsa a mäsových výrobkov zo strany reťazcov. Zo zahraničia vedia výrobky nakúpiť o 15 až 20 percent lacnejšie ako na Slovensku, pri výsekovom mäse môže byť rozdiel ešte výraznejší.

„Prvý problém je v tom, že slovenskí výrobcovia sú slabo konkurencieschopní oproti konkurencii zo zahraničia. Druhý problém je v samotnom množstve, teda ak by sme aj umiestnili všetko slovenské bravčové mäso na pultoch, stále by sme museli asi 75 percent spotreby doviezť, pretože nemáme produkciu na pokrytie spotreby a nemáme ju tak ani nastavenú. Ďalším problémom je aj to, že popri nízkych množstvách je tu aj nízka flexibilita pracovného trhu a stáva sa, že dodávatelia krátia objednávky, pretože im buď chýba surovina, alebo im chýbajú ľudia vo výrobe. Nemáme veľmi flexibilný zákonník práce a je ťažké zamestnať napríklad pracovníkov zo zahraničia, ktorí by saturovali profesie chýbajúce na Slovensku,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Chýba podpora

Sektor spracovateľov už opakovane v minulosti potvrdil, že problémom sú nedostatočné podpory zo strany štátu, ktoré sú nižšie ako v zahraničí. Napríklad na Slovensku sa celkovo do potravinárstva v rámci takzvanej zelenej nafty dostalo od roku 2019 asi 18 miliónov eur, za hranicami išlo o stovky miliónov eur.

„Ako hlavnú príčinu nižšej cenovej konkurencieschopnosti slovenského mäsa a mäsových výrobkov už dlhodobo vnímame nedostatočnú podporu potravinárskeho sektora. Oproti okolitým krajinám EÚ vrátane Vyšegradskej štvorky investujeme do potravinárstva len v minimálnej miere,“ vyjadrila sa Eva Forrai zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Východisko spracovatelia vidia len vo vyšších podporách. Štát o nich rozpráva dlhšie. V rámci vízie poľnohospodárstva do roku 2035 pritom sektor chovu ošípaných zaradil medzi prioritné.

„My už dnes vo vízii poľnohospodárstva do roku 2035 vieme, ktoré vertikály majú najvyšší potenciál, pri ktorých dosiahneme pri najnižších investíciách najlepšiu rentabilitu. Tie chceme podporovať. Chceme o tom informovať aj širokú podnikateľskú verejnosť a chceme nájsť tie najlepšie spôsoby, ako práve tých vybraných potravinárov dostať na úroveň európskych šampiónov,“ uviedol nedávno Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva.

Kedy presne a v akej podobe ministerstvo plánuje spomínané oblasti podporovať, zatiaľ neuviedlo. Okrem chovu ošípaných rezort medzi prioritné oblasti podpory zaradil aj chov hovädzieho jatočného dobytka, ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR/AP

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments