Po tridsiatich rokoch sú kvóty na výrobu surového kravského mlieka v Európskej únii nenávratne preč. Na Slovensku začína medzi prvovýrobcami stúpať nervozita.

Priemerné nákupné ceny sa už vo februári prepadli pod 30 centov za kilogram. A spracovatelia mlieka signalizujú ďalší pokles cien. V médiách sa šíria informácie, že slovenský trh bude zaplavený lacnými mliečnymi výrobkami zo štátov, ktoré budú prudko zvyšovať výrobu mlieka. Voda na mlyn pre obchodné reťazce. Ani sa nemusia veľmi snažiť o to, aby úspešne stláčali nákupné ceny. Špirála sa úspešne roztáča. Nikto z nás nevie, kedy sa zastaví a v akom stave bude v tom čase slovenský sektor prvovýroby mlieka.

Vyhodnotenie posledného kvotačného roka bude zaujímavé. V mnohých štátoch EÚ sa spoliehali na to, že pokuty za prekročenie produkčných kvót sa už nebudú uplatňovať. Preto bude prekročenie kvót pravdepodobne historicky najvyššie. Možno až 11 štátov EÚ vyprodukuje surového kravského mlieka viac ako sú ich štátne kvóty. Pokuta pravdepodobne vysoko prekročí 500 mil. €. O jej odpustenie sa budú všetky dotknuté štáty na rade ministrov poľnohospodárstva ešte určite pokúšať. A možno aj uspejú. Ak neuspejú, zaplatia. Poslednýkrát. Potom budú už len produkovať, pretože budú chcieť získať peniaze naspäť cez tržby.

Jednými z tých, ktorí prekročia kvóty, budú aj holandskí farmári. Na zrušenie kvót sa pripravujú už niekoľko rokov a ich produkcia mlieka narastá. Ako informovali v novembri v Bratislave na okrúhlom stole organizovanom ich veľvyslancom, zvyšujú stavy zvierat aj úžitkovosti. Aj pred očakávaným poklesom cien mlieka sú pokojní. V poslednom roku dosiahli priemernú nákupnú cenu 38 centov za kilogram surového kravského mlieka, vytvorili si rezervy. Počet dojníc sa podľa ich odhadov zvýši zo súčasných 1,6 milióna kusov o 10 až 15 %. Teda asi o 160 až 240 tisíc kusov. Priemerná veľkosť mliečnej farmy vzrastie z 95 kusov až na 109 dojníc. Produkcia mlieka by mala stúpnuť z úrovne súčasnej kvóty 12 miliárd kg o 20 až 25 %, o 2,4 až 3 miliardy kilogramov ročne.

Holandskí farmári sa neobávajú, že by ich spracovateľské mliekarenské podniky nedokázali túto produkciu vykúpiť, spracovať a predať. Spracovatelia sa tiež v posledných rokoch na zrušenie kvóty pripravovali.  Investovali do modernizácie a rozšírenia spracovateľských kapacít. Majú kapacity na spracovanie ďalších troch miliárd kilogramov mlieka. Ale hlavne investovali do marketingu na svetových trhoch. Veľa investovali. Trúfajú si svoje výrobky úspešne exportovať.

Stálo by za to, absolvovať takéto okrúhle stoly aj s predstaviteľmi organizácií mliečnych farmárov z ďalších štátov – Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Dánska, Írska či Belgicka. Ale určite aj z Poľska a Českej republiky. Poliaci výrobou mlieka prekračujú kvótu už dlhší čas. A na prekvapenie nezainteresovaných sa k podobnému problému priblížili aj naši západní susedia. Českí producenti kravského mlieka splnia svoju kvótu v tomto kvotačnom roku na 99%. Kým v  roku 2010 vyprodukovali českí farmári 2,54 mil. kg surového kravského mlieka, v tomto roku prekročí ich produkcia 2,9 mil. kg. O rok by už, na rozdiel od nás, mohli mať problém.

Ako je to možné, že existuje taký obrovský rozdiel medzi dvomi susednými štátmi s veľmi podobnou štruktúrou poľnohospodárskej výroby? Odpoveď na túto otázku treba hľadať ešte na konci 90-tych rokov. V Českej republike vytvorili funkčný Podpůrný a garanční rolnický a lesnický fond. Podporu investícií ním vyriešili bonifikáciou investičných úverov. S využitím bankového sektora tak pomohli podstatne viacej farmárom, ako by im boli umožňovali zdroje z národného rozpočtu. Preto sú dnes v Českej republike stovky nových vysokoprodukčných maštalí a fariem. Podporili farmárov, ktorí chceli byť konkurencieschopní. Neinvestovali, tak ako u nás, nezmyselné 15%-tné investičné dotácie do dojární, z ktorých niektoré ani neboli uvedené do prevádzky…

Namiesto toho využili štátne zdroje na nákup plemenných zvierat. Investovali do špičkovej genetiky. Za pár dní mali doma výsledky šľachtenia, ktoré  vo svete prebiehalo desaťročia. Zvládli aj rezortný prístup k obnoviteľným zdrojom energie. Veľa chovov má dnes postavené vlastné  bioplynové stanice. S výkonom rozumne prispôsobeným veľkosti farmy. Znížili tým náklady na hnojné koncovky, vylepšili cash-flow chovateľov. U nás v tomto roku Vláda SR rozhodla prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví  nevyplatiť majiteľom bioplynových staníc z radov poľnohospodárov zmluvnú podporu k cene elektrickej energie. Pretože si nepodali tretie, umelo vytvorené oznámenie o uplatnení podpory na predpokladané množstvo dodanej elektriny.

V Českej republike si zachovali podporu na tzv. zelenú naftu, celková výška štátnej pomoci ročne presahuje 70 miliónov eur. Nemôžeme sa preto diviť, že české poľnohospodárstvo bolo v minulom roku rekordne ziskové. Niečo také u nás nehrozí. My ale môžeme navštevovať informačné dni. Pozorne počúvať a sledovať prezentácie. O 80%-tnej potravinovej sebestačnosti. O nových 18-tich tisícoch zamestnancov v rezorte. O blahobyte až do roku 2020…

Nemyslím si, že  naše problémy v chovoch dobytka s produkciou mlieka vyriešia platby na dojnicu. Hoci aj zo štyroch pilierov. Nemyslím si, že nahradia slovenskému poľnohospodárstvu chýbajúci funkčný systém.

Z našich stavovských organizácií prichádzajú návrhy pre EÚ. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka navrhuje stanovenie minimálnej nákupnej ceny mlieka, reguláciu dodávok mlieka na európskej úrovni pri vzniku krízy, znovuzavedenie exportných dotácií či odstránenie nekalých praktík obchodných reťazcov. Pochybujem, že sa týmito návrhmi bude niekto vážne zaoberať. Z jednoduchého dôvodu. Štáty, berúce hospodársku a agrárnu politiku vážne, sa na nový stav pripravili. Takéto opatrenia už nepotrebujú. To, že my nie sme pripravení, nie je ich problém, ale náš. Rozhodujúce štáty budú šliapať v produkcii kravského mlieka naplno.

V niektorých starých členských krajinách EÚ sa v odborných kruhoch začalo potichučky diskutovať o možnom odkúpení kvót štátom. Dnes to nemusí byť aktuálne, ale v prípade nepriaznivého vývoja ceny mlieka, kto vie. Určite to môže byť zaujímavá cesta, ako  farmárom dostať na účty finančné prostriedky nahrádzajúce vypadnuté tržby. Robiť si ilúzie, že sa takto mohol postaviť k majiteľom kvót aj slovenský štát, by bolo asi naivné.

Na našu farmu dojníc v Prievaloch som hrdý. Aj na prácu všetkých ľudí zabezpečujúcich jej celoročný nepretržitý chod. Príjemne ma prekvapilo a potešilo, keď sa predaj mlieka vyšplhal od začiatku roka nad veľmi slušných 28 kilogramov od každej kravičky na farme. V niektorých dňoch sme prekročili už aj 29 kilogramov. Na to môžeme byť skutočne pyšní. Do budúcnosti sa ale pozeráme s veľkým otáznikom. Dnes vieme len jedno. Že nám nezostáva nič iné, len ďalej bojovať. S veternými mlynmi…