Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z domova

Chovan: Česká republika plnila kvótu na 99 percent

Chovan: Česká republika plnila kvótu na 99 percent
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Po tridsiatich rokoch sú kvóty na výrobu surového kravského mlieka v Európskej únii nenávratne preč. Na Slovensku začína medzi prvovýrobcami stúpať nervozita.

Priemerné nákupné ceny sa už vo februári prepadli pod 30 centov za kilogram. A spracovatelia mlieka signalizujú ďalší pokles cien. V médiách sa šíria informácie, že slovenský trh bude zaplavený lacnými mliečnymi výrobkami zo štátov, ktoré budú prudko zvyšovať výrobu mlieka. Voda na mlyn pre obchodné reťazce. Ani sa nemusia veľmi snažiť o to, aby úspešne stláčali nákupné ceny. Špirála sa úspešne roztáča. Nikto z nás nevie, kedy sa zastaví a v akom stave bude v tom čase slovenský sektor prvovýroby mlieka.

Vyhodnotenie posledného kvotačného roka bude zaujímavé. V mnohých štátoch EÚ sa spoliehali na to, že pokuty za prekročenie produkčných kvót sa už nebudú uplatňovať. Preto bude prekročenie kvót pravdepodobne historicky najvyššie. Možno až 11 štátov EÚ vyprodukuje surového kravského mlieka viac ako sú ich štátne kvóty. Pokuta pravdepodobne vysoko prekročí 500 mil. €. O jej odpustenie sa budú všetky dotknuté štáty na rade ministrov poľnohospodárstva ešte určite pokúšať. A možno aj uspejú. Ak neuspejú, zaplatia. Poslednýkrát. Potom budú už len produkovať, pretože budú chcieť získať peniaze naspäť cez tržby.

Jednými z tých, ktorí prekročia kvóty, budú aj holandskí farmári. Na zrušenie kvót sa pripravujú už niekoľko rokov a ich produkcia mlieka narastá. Ako informovali v novembri v Bratislave na okrúhlom stole organizovanom ich veľvyslancom, zvyšujú stavy zvierat aj úžitkovosti. Aj pred očakávaným poklesom cien mlieka sú pokojní. V poslednom roku dosiahli priemernú nákupnú cenu 38 centov za kilogram surového kravského mlieka, vytvorili si rezervy. Počet dojníc sa podľa ich odhadov zvýši zo súčasných 1,6 milióna kusov o 10 až 15 %. Teda asi o 160 až 240 tisíc kusov. Priemerná veľkosť mliečnej farmy vzrastie z 95 kusov až na 109 dojníc. Produkcia mlieka by mala stúpnuť z úrovne súčasnej kvóty 12 miliárd kg o 20 až 25 %, o 2,4 až 3 miliardy kilogramov ročne.

Holandskí farmári sa neobávajú, že by ich spracovateľské mliekarenské podniky nedokázali túto produkciu vykúpiť, spracovať a predať. Spracovatelia sa tiež v posledných rokoch na zrušenie kvóty pripravovali.  Investovali do modernizácie a rozšírenia spracovateľských kapacít. Majú kapacity na spracovanie ďalších troch miliárd kilogramov mlieka. Ale hlavne investovali do marketingu na svetových trhoch. Veľa investovali. Trúfajú si svoje výrobky úspešne exportovať.

Stálo by za to, absolvovať takéto okrúhle stoly aj s predstaviteľmi organizácií mliečnych farmárov z ďalších štátov – Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Dánska, Írska či Belgicka. Ale určite aj z Poľska a Českej republiky. Poliaci výrobou mlieka prekračujú kvótu už dlhší čas. A na prekvapenie nezainteresovaných sa k podobnému problému priblížili aj naši západní susedia. Českí producenti kravského mlieka splnia svoju kvótu v tomto kvotačnom roku na 99%. Kým v  roku 2010 vyprodukovali českí farmári 2,54 mil. kg surového kravského mlieka, v tomto roku prekročí ich produkcia 2,9 mil. kg. O rok by už, na rozdiel od nás, mohli mať problém.

Ako je to možné, že existuje taký obrovský rozdiel medzi dvomi susednými štátmi s veľmi podobnou štruktúrou poľnohospodárskej výroby? Odpoveď na túto otázku treba hľadať ešte na konci 90-tych rokov. V Českej republike vytvorili funkčný Podpůrný a garanční rolnický a lesnický fond. Podporu investícií ním vyriešili bonifikáciou investičných úverov. S využitím bankového sektora tak pomohli podstatne viacej farmárom, ako by im boli umožňovali zdroje z národného rozpočtu. Preto sú dnes v Českej republike stovky nových vysokoprodukčných maštalí a fariem. Podporili farmárov, ktorí chceli byť konkurencieschopní. Neinvestovali, tak ako u nás, nezmyselné 15%-tné investičné dotácie do dojární, z ktorých niektoré ani neboli uvedené do prevádzky…

Namiesto toho využili štátne zdroje na nákup plemenných zvierat. Investovali do špičkovej genetiky. Za pár dní mali doma výsledky šľachtenia, ktoré  vo svete prebiehalo desaťročia. Zvládli aj rezortný prístup k obnoviteľným zdrojom energie. Veľa chovov má dnes postavené vlastné  bioplynové stanice. S výkonom rozumne prispôsobeným veľkosti farmy. Znížili tým náklady na hnojné koncovky, vylepšili cash-flow chovateľov. U nás v tomto roku Vláda SR rozhodla prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví  nevyplatiť majiteľom bioplynových staníc z radov poľnohospodárov zmluvnú podporu k cene elektrickej energie. Pretože si nepodali tretie, umelo vytvorené oznámenie o uplatnení podpory na predpokladané množstvo dodanej elektriny.

V Českej republike si zachovali podporu na tzv. zelenú naftu, celková výška štátnej pomoci ročne presahuje 70 miliónov eur. Nemôžeme sa preto diviť, že české poľnohospodárstvo bolo v minulom roku rekordne ziskové. Niečo také u nás nehrozí. My ale môžeme navštevovať informačné dni. Pozorne počúvať a sledovať prezentácie. O 80%-tnej potravinovej sebestačnosti. O nových 18-tich tisícoch zamestnancov v rezorte. O blahobyte až do roku 2020…

Nemyslím si, že  naše problémy v chovoch dobytka s produkciou mlieka vyriešia platby na dojnicu. Hoci aj zo štyroch pilierov. Nemyslím si, že nahradia slovenskému poľnohospodárstvu chýbajúci funkčný systém.

Z našich stavovských organizácií prichádzajú návrhy pre EÚ. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka navrhuje stanovenie minimálnej nákupnej ceny mlieka, reguláciu dodávok mlieka na európskej úrovni pri vzniku krízy, znovuzavedenie exportných dotácií či odstránenie nekalých praktík obchodných reťazcov. Pochybujem, že sa týmito návrhmi bude niekto vážne zaoberať. Z jednoduchého dôvodu. Štáty, berúce hospodársku a agrárnu politiku vážne, sa na nový stav pripravili. Takéto opatrenia už nepotrebujú. To, že my nie sme pripravení, nie je ich problém, ale náš. Rozhodujúce štáty budú šliapať v produkcii kravského mlieka naplno.

V niektorých starých členských krajinách EÚ sa v odborných kruhoch začalo potichučky diskutovať o možnom odkúpení kvót štátom. Dnes to nemusí byť aktuálne, ale v prípade nepriaznivého vývoja ceny mlieka, kto vie. Určite to môže byť zaujímavá cesta, ako  farmárom dostať na účty finančné prostriedky nahrádzajúce vypadnuté tržby. Robiť si ilúzie, že sa takto mohol postaviť k majiteľom kvót aj slovenský štát, by bolo asi naivné.

Na našu farmu dojníc v Prievaloch som hrdý. Aj na prácu všetkých ľudí zabezpečujúcich jej celoročný nepretržitý chod. Príjemne ma prekvapilo a potešilo, keď sa predaj mlieka vyšplhal od začiatku roka nad veľmi slušných 28 kilogramov od každej kravičky na farme. V niektorých dňoch sme prekročili už aj 29 kilogramov. Na to môžeme byť skutočne pyšní. Do budúcnosti sa ale pozeráme s veľkým otáznikom. Dnes vieme len jedno. Že nám nezostáva nič iné, len ďalej bojovať. S veternými mlynmi…

Autor článku: Vladimír Chovan - predseda Slovenskej holsteinskej asociácie
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
16 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
agrisato
agrisato
1. apríl 2015 20:08

Má veľkú pravdu pán Chovan ! No veľká chyba sa stala už pri vstupe do EÚ , keď sme zahodili svoju roľnícku hrdosť a vzali sme si tabletky na spanie vo forme platby na hektár a dnes sme si presunom z druhého do prvého piliera dávku ešte zvýšili…na svoje si… Celý komentár »

analytik
analytik
1. apríl 2015 21:43

Mrzí ma, že opäť a znova sa opakuje scenár, známy aj z minulosti, že krízová situácia nás nachádza nepripravených (neplatí pre všetky farmy), ako malých neskúsených žiačikov. Už o niekoľko mesiacov budeme svedkami toho, ako zrušenie mliečnych kvót vyplaví na povrch všetky neduhy v sektore a poukáže na krehkosť slovenského… Celý komentár »

z webu SPPK
z webu SPPK
1. apríl 2015 21:47

TB Mliečneho fondu – “SOS, pomôžte nám!”
DÁTUM: 9.4.2015
ČAS: 9:00
MIESTO: Námestie M.R.Štefánika pred Eurovea v Bratislave

agrarnik z HN
agrarnik z HN
2. apríl 2015 7:47

Autor presne popísal situáciu v mliečnom sektore- Komjatický sendvič je neúčinný a chorý. Politické kortešačky a agrárna masáž roľníckych mozgov je ako terapia na choré poľnohospodárstvo ani nie neúčinná ako škodlivá. Vedenie z Dobrovičovej ulici je odtrhnuté od reality aj s PPA – sú zahľadení do svojich problémov – či… Celý komentár »

Veľkonočné zamyslenie nad stavom rezortu.
Veľkonočné zamyslenie nad stavom rezortu.
2. apríl 2015 21:55

Zrušenie mliečnych kvót je priam učebnicovým príkladom rozdielnosti prístupov Slovenska a zvyšku krajín EÚ k politike, ktorú naši bruselskí úradníci a rezortné ministerstvo v Bruseli spoluvytvárajú. O zrušení kvót vie celá EÚ od roku 2003. Od toho času sa na ich zrušenie pripravovali farmári v západnej časti EÚ, a aj… Celý komentár »

Maximilian
Maximilian
2. apríl 2015 23:44

Slovenských farmárov ľutovať netreba, zaslúžia si aby zožali výsledky svojho špekulatívno-dotačného myslenia. Mali by sa pozrieť do zrkadla a ísť sa hanbiť do kúta, ale to asi nie, radšej budú rozdávať posledné fľaše mlieka a posledné kúsky syra, nech sa už celkom zosmiešnia. A nakoniec si vyprosia výzvu na podporné… Celý komentár »

top farmár
top farmár
3. apríl 2015 9:29

Národ hladný, obchody bez potravín, len náhrady a farmár plače, že sa neoplatia ovce, kravy, svine…Dovtedy pokiaľ budú existovať dotácie v rámci opatrení alebo priame platby,dovtedy budete myslieť len dotačne. Problém je aj to, že Vy už ani neviete myslieť inak.

farmer
farmer
3. apríl 2015 10:47

To je typická vlastnosť slovenského obyvateľstva. Všetci vedia ako by sa to malo, všetci vidia ako to robia inde, ale ruku na srdce… Kto z diskutujúcich môže povedať, že kupuje iba slovenské výrobky? Kto z vás by bol schopný podporiť vlastného suseda? Áno, aj toho z konca ulice, čo má… Celý komentár »

top farmár
top farmár
3. apríl 2015 14:23

Kde si má spotrebiteľ kúpiť slovenské výrobky???Ktoré sú to?

farmer
farmer
3. apríl 2015 15:11

Bánovecké syry, stupavské korbáčiky, Karička, jogurty od Malého gazdu, Rajo Acidko, oravské hrudkové maslo, Volovec… to som len pozrel do chladničky. Nie, nevyskočia na vás v Tescu, ani v Lidli z regálu, ale nie je problém ich zohnať. Je mi ľúto, že vás vláda, alebo nevim kto núti chodiť kupovať… Celý komentár »

Jana
Jana
3. apríl 2015 16:52

Karicka ani Rajo uz nie su slovenske, zial.

analytik
analytik
3. apríl 2015 16:58

FARMER, diskusia je o level vyššie. Pre ihlu nevidíš kopu sena, pre tri trojuholníčkové syry nevidíš, že nám ide zaniknúť jeden mimoriadne dôležitý pilier slovenského poľnohospodárstva. Tu nikto nikoho neobviňuje, nie je z čoho, lebo podiel viny za to, že nás zrušenie kvót našlo nepripravených nesieme všetci. V prvom rade… Celý komentár »

farmer
farmer
3. apríl 2015 20:00

Práveže myslím si, že kde nie je zákazník, tam nie je ani tovar. Možno výčitka o kupovaní či nekupovaní slovenských výrobkov nepatrí na toto fórum, kde diskutujúcim práve na tomto záleží, ale skôr som chcel poukázať na to, že pokles produkcie slovenského mlieka si bežní Slováci nevšimnú. Že sa bavíme… Celý komentár »

top farmár
top farmár
4. apríl 2015 9:37

ďakujem farmer, že už viem, ktoré sú to…tvrdím však, že je vážny problém ich zohnať, bežný spotrebiteľ nemôže prekonávať desiatky kilometrov medzi farmami, bežný spotrebiteľ nemá šancu a je odkázaný na nákup náhrad z hypermarketov.Znova opakujem slovenské výrobky farmárov je vážny problém zohnať a sú nedostupné.

jano
jano
5. apríl 2015 14:45

Je to tak ako som v jednom článku písal , že celá dotačná polityka celý sistém len deformuje. Keď si zoberiete ,že v holandsku priemer dojníc na farmu je 100 kusov v nemecku 40 obdobne aj v rakúsku .V minulosti ak ste chceli získať z eurofondov peniaze museli ste mať… Celý komentár »