Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa žatva na Slovensku pomaly končí. Pozberané plochy pšenice dosahujú viac ako 80 percent, úroda jačmeňa je v skladoch z ešte väčšej výmery a repky zostalo na poliach len o čosi viac ako 16 tisíc hektárov, čo je približne 10 percent jej tohtoročnej výmery. V takomto štádiu zberu už vieme s veľkou mierou presnosti povedať, aká bude produkcia a aký vplyv bude mať na ceny na Slovensku.

Ako správne poukázal v našej diskusii Pavol Scholtz, predseda burzovej komory na Komoditnej burze v Bratislave, mlynári na Slovensku v posledných dňoch naozaj driemali a nezačali reálny nákup za dnešné, i keď vyššie ceny.

To môže mať negatívny vplyv na nákup budúcej produkcie, keďže prvovýroba naplno rozbehla export rastlinných komodít do ostatných štátov Európskej únie, kde sú ceny vyššie. Preto hrozí stav, že Slovensko bude nútené dovážať základné rastlinné komodity za nie len európske ceny, ale i ceny zvýšené o dopravné náklady.

„Pri jačmeni došlo k medziročnému poklesu plôch o 29 percent a podstatne nižšia bude aj priemerná úroda, ktorá v súčasnosti dosahuje 2,72 tony z hektára. Ak vezmeme do úvahy tieto dva parametre, dostávame sa k záveru, že produkcia by mala oproti minulému roku klesnúť až o 44 percent na 378 tisíc ton,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Štefan Adam z SPPK.

Ten ďalej dopĺňa, že ustálená slovenská spotreba je na úrovni 557 tisíc ton, čo znamená, že Slovensko sa musí spoliehať aj na zásoby z minulého roka, ktoré by podľa bilančných tabuliek mali byť na úrovni 363 tisíc ton.

Tento rok dosiahli zmluvné ceny sladovníckeho jačmeňa 125 eur za tonu, čo vnímali napríklad hospodári z Nýroviec cez situáciu z minulého roka.

„Minulý rok sme ako dlhodobý partner sladovní mali cenu na úrovni 170 eur za tonu a takto sme predali všetku produkciu. Uprednostňujeme dlhodobé vzťahy a tak i keď je tento rok cena nižšia, 125 eur s príplatkami, vnímame to ako fakt, ktorý sa nám vrátil v minulom roku“ povedal mi pred niekoľkými týždňami Eugen Antal, konateľ spoločnosti Agromarkt Nýrovce v okrese Levice.

V súčasnosti už ale vieme, že zmluvné ceny sú nakoniec vyššie a po úprave dosahujú 145 eur za tonu.

„Pri pšenici klesli osevné plochy o približne 8 percent a výpadok na úrode, oproti minulému roku, dosahuje približne 17 percent. Produkcia by mala dosiahnuť 1 185 tisíc ton, čo predstavuje pokles o 23 percent,“ uviedol Štefan Adam.

Spotreba pšenice na Slovensku sa pritom dlhodobo pohybuje na úrovni 1 milióna ton, z čoho potreba pre potravinárske účely je niečo pod 500 tisíc ton, pre kŕmne účely 250 tisíc ton, osivárske účely 100 tisíc ton a pre ostatné potreby je to 150 tisíc ton.

„Predpokladáme, že v tomto roku bude viac pšenice spotrebovanej na kŕmne účely, ako náhrada za kŕmny jačmeň. Vo vzťahu k celkovej produkcii tejto komodity si tiež musíme uvedomiť realitu týchto dní, ktorou sú zintenzívňujúce sa vývozy pšenice do zahraničia, hoci v rámci Európskej únie,“ hovorí Štefan Adam.

Pri repke je podľa informácií SPPK úrodnosť oproti päťročnému priemeru o 12 percent nižšia.

„Predpokladá sa, že domáca spotreba repky by mala medziročne klesnúť o približne 3 percentá na 191 tisíc ton. Spotreba pre potravinárske účely dosiahne 70 tisíc ton a na výrobu MERA približne 121 tisíc ton. Približne 40 percent repkového semena vyprodukovaného na Slovensku, by tak mohlo ísť na vývoz.“ uviedol Štefan Adam.

Priemerná cena repky sa v minulom roku pohybovala na úrovni 241 eur za tonu a v súčasnosti dosahujú ceny podľa Agrárnych trhových informácií Slovenska približne 275 až 350 eur za tonu.

Predseda družstva v Prašiciach, v okrese Topoľčany, si myslí, že zvýšené ceny rastlinných komodít by sa na spotrebiteľskej cene výrobkov nemali prejaviť.

„Pes je zakopaný u spracovateľa v korelácii s obchodným reťazcom a s tým na Slovensku nikto nič nerobí. Predsa nie je mysliteľné, že minulý rok ceny obilných komodít poklesli medziročne o desiatky percent, ale na cene pekárenských výrobkov, na pultoch obchodných reťazcov, sa to neprejavilo,“ hovorí Jozef Urminský, predseda PPD Prašice a dodáva, že u nich sa nevyhýbajú ani exportu komodít.

„Dnes má každý poľnohospodár k dispozícii obrovské množstvo informácií a záleží len od neho, či ich dokáže využiť. I nám informácie o cenách komodít pomohli a preto nie sme odkázaní na monopol slovenských spracovateľov. Komodity rastlinnej výroby od nás končia nielen v celej Európe, ale i za Stredozemným morom v Afrike, alebo v Ázii,“ povedal Jozef Urminský.