Zjednodušená poučka intenzifikácie by mohla znieť, že je to vynakladanie prostriedkov na mzdy a vstupy do výroby, ktoré nám zabezpečia zvyšovanie produkcie, produktivity práce a znižovanie nákladov napríklad na jeden hektár, alebo liter mlieka. S intenzifikáciou si takmer automaticky spájame podniky v produkčných regiónoch. Možno je to i v dôsledku toho, že práve rastlinnú výrobu vnímame ako tú perspektívnejšiu z hľadiska poľnohospodárskej výroby. My sme sa ale boli pozrieť i v znevýhodnených oblastiach, kde je ekonomika poľnohospodárskych podnikov z väčšej časti položená na živočíšnej výrobe a kde sa taktiež nemôžu vyhýbať zvyšovaniu produkcie a znižovaniu nákladov.

Dosiahnuť v kopcovitom teréne Oravy mliekovú úžitkovosť, ktorá by zodpovedala celoslovenskému priemeru je zložité. V PROD Bobrov začali v roku 1997 s prekrižovaním pôvodných plemien na čiernostrakatý holstein. O súčasnom významnom podiely krvi vysokoúžitkových kráv v stáde svedčí nárast dojivosti z približne 2500 litrov, v roku 1996, na dojnicu a rok, na súčasných viac ako 7000 litrov mlieka.

„V istom období sme sa viac orientovali na stavy dojníc, ako na priemernú dojivosť. Pred niekoľkými rokmi sme mali na podniku takmer 350 dojníc. V súčasnosti je to približne o sto menej, ale dojivosť rastie,“ hovorí Tomáš Lúchava, predseda družstva v Bobrove.

Podobnými zmenami v živočíšnej výrobe išli aj v ďalšom poľnohospodárskom podniku na Orave. V Roľníckom družstve Vavrečka Ťapešovo narástla dojivosť za posledných sedem rokov takmer dvojnásobne. A so zvyšovaním úžitkovosti počítajú i v ďalších rokoch. Tak ako i v Poľnohospodárskom družstve v Tvrdošíne, kde dokázali i v minulom roku zvýšiť ročnú dojivosť o 300 litrov.

„Minulý rok sme šetrili takmer na všetkom, ale zobrať zvieraťu právo na kvalitnú výživu, je to posledné. Správali sme sa hospodárne v iných oblastiach a i napriek zložitému obdobiu sme udržali výborný zdravotný stav zvierat,“ povedal Cyril Orčík, podpredseda družstva a vedúci živočíšnej výroby v PD Tvrdošín.

Tak ako pôvodné pinzgauské plemená na Orave nahradil holstein, alebo strakatý dobytok, tak i tradičné plemená oviec sa pomaly vytrácajú.

„Je rozdiel, či denne nadojíte 200, alebo 400 litrov ovčieho mlieka,“ hovorí Cyril Orčík a dopĺňa, že rozdiel v dojivosti bol spôsobený najmä prekrížením pôvodnej valašky s plemenom lacaune.

Ani poľnohospodári v produkčných oblastiach, ktorí sa umiestnili v súťaži Klubu poľnohospodárskych novinárov Top Agro, nechcú ísť cestou znižovania produkcie. Jozef Urminský, predseda PPD Prašice, vidí cestu svojho podniku v efektívnej intenzite.

„Znamená to, že sme nešli cestou znižovania produkcie, ale dosahovania primeraných úrod i v krízovom roku. Táto intenzita úrod pri optimalizácii nákladov určitým spôsobom eliminovala viac ako tretinový výpadok v trhových cenách obilnín v minulom roku ,“ uviedol Jozef Urminský.

Vysoká intenzita výroby pomáha i družstevníkom z Nižnej pri Piešťanoch. Tu obhospodarujú približne 590 hektárov pôdy, z čoho približne na 150 hektároch, v minulom roku, pestovali cukrovú repu. Pri tejto plodine už tradične dosahujú vysokých úrod. Minulý rok to bolo 73 ton z hektára pri cukornatosti 17,3 percenta.

„Pri takýchto výsledkoch môžeme hovoriť o ekonomike pestovania,“ hovorí Stanislav Ferech, predseda PD Nižná.

Tak ako i v Prašiciach, ani v Nižnej sa nespoliehajú len na poveternostné podmienky. V nedávnom období pribudla na poliach družstva zavlažovacia fregata, ktorá poskytne závlahu plodinám na výmere 60 hektárov. Spustením tohto zariadenia do prevádzky dostali pod závlahu približne dve tretiny svojej výmery.

V každom podniku, ktorý sme navštívili, bola vysoká intenzita výroby možná len v prípade, že mal manažment podniku dokonale zvládnutú agrotechniku, alebo chov hospodárskych zvierat. O tom, aká je ďalšia podmienka rozvoja nášho agrárneho odvetvia, budeme cez najúspešnejšie subjekty poľnohospodárskej prvovýroby za rok 2009, hovoriť znova v utorok.