Pod dočasnú stagnáciu mliekovej úžitkovosti v Tvrdošíne sa podpísali provizórne riešenia, ktoré vznikli na hospodárskom dvore tamojšieho družstva. Sú daňou za masívne stavebné zásahy, najväčšie za ostatné desaťročia. Ich cieľom sú lepšie životné podmienky zvierat a vyššia úžitkovosť. Hlavnou investíciou je moderný kravín, ktorý bude prvým na Orave.

Poznáme ich z moderných západoeurópskych fariem, časté sú v Českej republike a postupne pribúdajú aj u nás. Kravíny s vysokými stropmi, priestrannými ležoviskami, alebo dobrým vetraním sú tým, čo má podľa dlhoročného predsedu družstva Antona Palidera poskytnúť tamojším dojniciam komfort.

Vzhľad týchto objektov sa zdá ako veľmi úsporný. Oceľové nosníky, využitie betónov, plechová strecha s purpenovou izoláciou a ani jedna tehla použitá v obvodovom plášti. Celý systém ochrany pred poveternostnými vplyvmi zabezpečuje systém plachiet. Práve tu začína to, čo stavbu posúva do dvadsiateho prvého storočia.

„Súčasťou kravína je meteostanica a na základe údajov z nej, systém upravuje polohu bočných plachiet,“ hovorí Pavol Kuloštiak z investičného úseku Žiarca, poľnohospodárskeho družstva Tvrdošín.

Myslí tým najmä sledovanie vlhkosti, tepla, ale aj samotného svetla v ustajňovacích priestoroch. Ďalšie automatické meranie sleduje obsah čpavku. Pokiaľ senzor v kravíne zaznamená viac metánu, systému plachiet pomôže nútené vetranie pomocou ventilátorov.

Zaujímavých technických riešení je viacero. Aktuálny stav ale je, že pôvodné kravíny boli až na malú časť zbúrané a na ich mieste vzniká spomínaný nový objekt. Dojnice sú z pôvodných maštalí rozmiestnené po dočasných priestoroch a niekoľko desiatok využilo aj malú časť pôvodného kravína. Tá stavbárom neprekážala a vyzerá, akoby z nej boli dve tretiny odrezané a zvyšok zostal voľne pohodený v areáli družstva.

„Provizórium si všetci dobre uvedomujeme a preto prebiehajú práce v rýchlom tempe,“ hovorí Anton Palider.

Okrem problémov pri stavebnom konaní, ktoré pod vedením tamojšieho primátora, nevychádza družstevníkom v ústrety, všetko postupuje podľa plánu.

Do novej maštale sa už na jeseň presunie 400 dojníc slovenského strakatého dobytka. Budú medzi nimi aj mladé kravy, odchované už v modernom teľatníku. Ten bol rekonštrukciu kravína vybudovaný už pred dvoma rokmi a je presne podľa aktuálnych požiadaviek. V budúcnosti ich čaká ešte rekonštrukcia pôrodnice a objektu pre zasušené kravy. Celkovo chovajú na družstve v Tvrdošíne 870 kusov hovädzieho dobytka. 

„Pre troma rokmi sa nám podarilo rekonštruovať a postaviť nové silážne žľaby, ale aj kúpiť novú samochodnú rezačku. Kvalita objemových krmovín je pre ekonomiku výroby mlieka v našej oblasti jednoznačne kľúčová,“ hovorí Anton Palider.

Celá výrobná štruktúra družstva je zameraná na produkciu mlieka. Tomu je samozrejme podriadená aj rastlinná výroba. Ak okolnosti dovolia, sú roky keď sa im podarí vyrobiť viac, ako spotrebujú. Napríklad vlani, keď sa na oravských poliach urodilo sedem ton pšenice z hektára. Prebytočnú kŕmnu obilninu predali a za získané tržby nakúpili potrebné doplnky do kŕmnych zmesí . Tieto situácie sú skôr výnimočné a preto ich orientácia smeruje na kvalitnú produkciu mlieka.

„Liptovská mliekareň si naše družstvo váži, pretože vidia, ako pristupujeme k produkcii mlieka. Musím povedať, že ich aj trochu nabádame, že sme partnermi, ktorí nemôžu jeden bez druhého existovať. Ak budú vyvíjať priveľký tlak na cenu, družstvo bude likvidované a oni prídu o dodávateľa, s ktorým majú výborné vzťahy,“ hovorí Anton Palider.

Celkové zaťaženie pôdy na tvrdošínskom družstve dosahuje päťdesiatjeden dobytčích jednotiek na sto hektárov pôdy. Výrazne nadpriemerný ukazovateľ nie len v rámci Slovenska, ale aj v oblasti Oravy prináša do Tvrdošína prácu. Družstvo, ktoré obhospodaruje 1570 hektárov pôdy, z čo je len 407 ornej, poskytuje zamestnanie päťdesiatim ľuďom.