Boj o pôdu vrcholí

V auguste si robili niektoré médiá vlastný prieskum o výške nájomného za poľnohospodársku pôdu. Dopracovali sa k tomu, že najviac platia za užívanie pôdy zahraničné firmy. Napríklad na Žitnom ostrove je to od 60 do 100 eur za hektár pôdy najvyššej bonity. Slovenský pozemkový fond síce žiada za štátnu pôdu menej, ale cenu nájomného predsa len zvyšuje.
Keď sa však médiá pýtali zástupcov cirkvi, či eventuálne aj oni nepristúpia k zvyšovaniu nájomného, odpoveď znela, že tieto otázky sú v kompetencii diecéz, farností a reholí. Hovorca Trnavskej arcidiecézy vtedy pre istý denník povedal: „Cirkev má dlhodobé zmluvné vzťahy. Pri cenách za prenájom sa necíti viazaná finančnými rozhodnutiami pozemkového fondu.“ No, šalamúnska odpoveď…
Neprešli však ani dva mesiace a kľučku si na arcidiecéznom úrade povinne podávali poľnohospodári – nájomcovia cirkevnej pôdy. Cirkevní zástupcovia ich zavolali, aby im za účasti externých poradcov oznámili, že zvyšujú cenu nájomného. Ak vraj nebudú súhlasiť, budú nástojiť na vypovedaní zmluvy o užívaní pôdy. Mimochodom dlhodobej nájomnej zmluvy, v ktorej nie je žiadna klauzula, že ak pri zmene nájomného užívateľ – poľnohospodár nebude súhlasiť s vyšším nájomným, tak sa zmluva zruší. A aj keď chcú od poľnohospodárov o 50 percent peňazí viac, ako doteraz, nie je momentálne podstatná cena nájmu, ale skôr spôsob, akým sa to všetko deje. Ako keby v cirkevných kruhoch zavládla mamona a reč peňazí s tým, že ak nedáš viac, tak nedostaneš. V zrozumiteľnej reči povedané – ak nedáš viac za hektár, tak o tie hektáre prídeš. Dravosť, ktorá sprevádza tieto rokovania medzi prenajímateľom a nájomcami, navodzuje dojem, že prenajímateľovi ide skôr o zrušenie nájomných zmlúv, ako úpravu výšky nájomného.
A tak sa natíska niekoľko otázok. Medzi nimi napríklad aj taká, či niekto neponúkol tejto inštitúcii naozaj vysokú sumu za nájom pôdy, lebo má o ňu eminentný záujem. Napokon, v slovenskej realite by to ani nebolo nič nové. Veď niektoré zahraničné firmy sa takto pokúšajú dostať k pôde aj preto, že po prvom máji 2014 prestane platiť moratórium na nákup pôdy cudzincami. Alebo – vari chce cirkev obrábať polia sama? Podľa údajov z katastrálneho portálu vlastní táto cirkevná organizácia (či ňou zriadené fundácie) iba v okresoch Komárno a Nové Zámky 13 300 hektárov pôdy. Ak ku každému hektáru priradíme výšku nájomného, tak je to dosť na to, aby sa na pôdu pozerali inak, ako s láskou k blížnemu. Zarážajúce je však v tejto súvislosti najmä to, že síce chcú pôsobiť ako „tvrdí obchodníci“, ale bez znalosti veci a argumentácie. Uplatňujúc diktát a ultimatívne príkazy.
Nik neberie vlastníkovi právo na výber obchodného partnera. Ale keď ho už má, čo potvrdzujú dlhodobé nájomné zmluvy, zaiste by kultivované rokovania asi skôr prispeli ku vzájomnej dohode, ktorá podlieha právnym normám.
Nepisete o aku cirkev sa jedna ,alebo uznavata len jednu cirkev zrejme rim.kat.My tu v Liptove zatial take skusenosti nemame.je ale tiez pravda ,ze mame zmluvy najma s Evanjelickou cirkvou
čo dodať mám rovnakú skúsenosť, čo sa týka jednej nemenovanej ….
Rozloha pozemkov, ktoré vrátili cirkvám Slovenský pozemkový fond od roku 2005 Rímskokatolícka cirkev 1096 ha Evanjelická cirkev 169 ha Gréckokatolíčka cirkev 114 ha Židovské nábož. obce 27,6 ha Reformovaná kresť. cirkev 131 ha Spolu 1537,6 ha *** Štátne lesy SR od roku 1993 Rímskokatolícka cirkev 54 950 ha Evanjelická cirkev… Celý komentár »
… a že vraj sľub chudoby a čistoty…. toto Ježiš nehlásal….
však eště máte dosť takých čo sĺub chudoby nemajů a platite im vrecom a choď ..ani toto Ježíš nehlásal církev vie aků má poda hodnotu a jak vidno vreco je málo něžijů v afrike
„Zakon Sudnyj Ljudem (Veľká Morava 9. Storočie) : 1. Pred každým zákonníkom sa treba zmieniť o Božej pravde. Preto svätý Konštantín v prvom zákone napísal a povedal takto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v… Celý komentár »
Nás v Česku to teprve čeká. Jsem hlavně zvědav jak rychle vystřízlivý z euforie čeští sedláci. Zatím mezi nimi mají církevní restituce kladnou odezvu, zvláště u Asocice soukromých zemědělců.