Chotár družstva v Bobrove je atypický. Hospodária na Orave a pritom nepoznajú svahovitosť nad dvanásť stupňov, úrody sú na úrovni celoslovenského priemeru a aj ornej pôdy majú na oravské podmienky veľa. Viac ako päťdesiat percent z tisíc hektárovej obhospodarovanej výmery.

Výnosy ozimnej pšenice sypú v dobrých rokoch aj o dve tony viac, ako je slovenský priemer. Prekvapujúce úspechy dosahujú aj s triticale, kde úroda pravidelne dosahuje šesť ton z hektára. Nesklame ani repka.

 „Pestujeme ju najmä kvôli striedaniu plodín. Už niekoľko rokov sa orientujeme kvôli dodržiavaniu agrotechnických termínov na jarnú repku. Žatva, ktorá u nás končí v druhej polovici augusta, nám neumožňovala založiť načas novú úrodu ozimnej repky a to sa prejavovalo na výsledkoch. Pestovanie jarnej repky pre nás znamená nižšie náklady a aj riziká,“ hovorí Janka Košutová, agronómka podniku.

Hrozba zamrznutia rastlín tesne po májovej sejbe, alebo v septembri pred dosiahnutím optimálnej silážnej zrelosti, limituje v tejto oblasti neďaleko Oravskej priehrady, aj pestovateľské výmery silážnej kukurice. Tá je pritom z hľadiska krmovinovej základne pre tristošesťdesiat kusov vysokoprodukčných holsteinských dojníc na Orave nevyhnutná.

 „Z hľadiska tržieb je pre nás prioritná živočíšna výroba. Aj z tohto dôvodu bolo mojim cieľom maximalizovať tržby za surové kravské mlieko. Od roku 1996 sme začali s krížením pôvodného, rôznymi plemenami zošľachťovaného pinzgauského dobytka a dnes je sedemstokusové stádo prekrížene z viac ako troch štvrtín,“ upresňuje Tomáš Lúchava, predseda družstva.

V kontrole úžitkovosti uzatvorili za minulý rok dojivosť na úrovni sedem tisíc litrov. Aj keď väčšinu kŕmnej dávky získajú dojnice v maštali, spásajú aj 60 hektárov pasienkov v okolí hospodárskeho dvora. Tento rok ale klimatické podmienky oravským hospodárom nepriali. Pasienky trpeli suchom a dobytok odkázaný len na spásanie by bol skoro hladný. Vždy zelené oravské pastvy boli minulosťou. Prvý raz si tento stav pamätá predseda z pred dvoch rokov. V minulosti to pritom nebolo bežné. Chov zvierat v maštali výrobu mlieka predražuje. Napriek tomu neuvažujú nad ukončením výroby. Práve naopak. Chcú investovať do nákupu novej technológie dojenia a stavby novej dojárne s čakárňou za približne 500 tisíc eur.

Postupnými krokmi hľadajú riešenia, ako čo najprijateľnejšie optimalizovať výrobu mlieka. Uvedomujú si ale, že ovplyvniť nákladovú zložku je čoraz zložitejšie. Ak ale získate perspektívny výrobný program, výnosy dokážete znásobiť a boj s ekonomikou ste nateraz vyhrali.

Myšlienku, ktorá vzbudila záujem hlavy bobrovského podniku vyriekol člen hodnotiteľskej komisie súťaže Najkrajší chotár –  Karol Herian. Známy mliekarenský odborník, ktorý v osemdesiatych rokoch na Slovensku navrhoval nové spracovateľské kapacity a dnes možno s ešte väčším entuziazmom stojí za úspešnými regionálnym prevádzkami. Z popola pred niekoľkými mesiacmi vytiahli exkluzívny Klenovecký syrec a dnes s Tomášom Lúchavom hovoril o inej, oravskej špecialite. Podmienky na to majú! Samostatné sklady, ktoré pred dvoma rokmi vybudovali na uskladnenie čučoriedok, sú vhodné aj na zretie syra.

V Bobrove začali s pestovaním drobného fialového ovocia v roku 2006. Postupne navyšovali výmeru a dnes pestujú čučoriedky na dvanástich hektároch. Aj keď najstaršia výsadba by mala byť v plnej rodivosti, predseda družstva neskrýva mierne sklamanie nad množstvom dopestovanej produkcie. Celková ročná úroda zatiaľ nepresiahla 13 ton. Ako ale hovorí, postupne zlepšujú vlastnosti pôdy a očakávajú nárast rodivosti. Aj tak sa ale zdá, že jeden z piatich samostatných a plne klimatizovaných skladovacích boxov môže v budúcnosti slúžiť ako pôrodnica novej, tradičnej, regionálnej mliečnej špeciality, ktorá bude vynikať vysokou pridanou hodnotou a výnimočnou chuťou. Záleží len na uchopení príležitosti v podobe ochoty pustiť sa do neznámeho.