Rok meškajúcich priamych platieb, ako aj rekordných vyplatených preddavkov, rok búrlivých protestov, aj zlepšenia komunikácie s rezortom a platobnou agentúrou. Aj takto spomína na uplynulé mesiace predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk načrtol viac aj o očakávaniach od roka 2025.

Ako hodnotíte uplynulý rok v agropotravinárskom sektore?

Pri zohľadnení všetkých pozitív a negatív by som ho ohodnotil známkou vyjadrujúcou dobré výsledky – teda trojkou. Potrápili nás opäť dôsledky klimatických zmien, priemerné úrody letných a jesenných plodín, tlak škodcov – najmä hrabošov. Pomohli zdroje smerované na rozvoj poľnohospodárstva, intenzívna komunikácia s rezortným ministerstvom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Po dramatickom priebehu minulej kampane priamych platieb sa odstránili chyby a v roku 2024 sme mali prvýkrát v histórii vyplatené preddavky. Takže vnímame pozitívny posun. Z negatív nás mrzí pokles cien komodít, výkyvy počasia a naďalej chýbajúca výraznejšia finančná pomoc do potravinárskeho odvetvia.

Do roka 2024 ste vstupovali na vlne protestov, ktoré boli v rôznych častiach Európy – napokon vo februári sa zapojili aj naši poľnohospodári. Ako tento krok hodnotíte s odstupom?

Na našom hodnotení tejto aktivity sa nič nezmenilo ani s odstupom 10 mesiacov. Podarilo sa nám zorganizovať historicky najväčší protest slovenských poľnohospodárov, keď do ulíc vyšlo viac ako 2200 kusov poľnohospodárskej techniky. Upozornili sme na anomálie deformujúce podnikanie na trhu EÚ, čím sme sa aj s ďalšími európskymi poľnohospodármi pričinili o zmiernenie niektorých nerealizovateľných environmentálnych požiadaviek a byrokratických nárokov Únie. Vzhľadom na vývoj v oblasti obchodnej politiky Európskej komisie sa mi zdá, že po roku od týchto protestov budú európski poľnohospodári nanovo v uliciach – a to aj vrátane výrobcov potravín z krajín V4.

Prečo?

Cítime, že ústupky, ktoré vykonala Európska komisia po vlne našich protestov, akoby časom upadali do zabudnutia a smerovanie Komisie opäť, podľa nášho názoru, nabralo nesprávny rozmer. Cítime znova snahu o pretláčanie neadekvátnych politických cieľov znevýhodňujúcich domácich výrobcov a producentov potravín, a to predovšetkým z dôvodu predstáv Komisie o fungovaní spoločného zeleného sveta, ako aj snahy prehnaného riadenia našich životov vrátane snahy o rozhodovanie o tom, čo máme a čo nemáme jesť.

Pomohli vôbec protesty k zlepšeniu situácie ohľadom niektorých z vašich požiadaviek?

Myslím si, že pomohli – aspoň krátkodobo, keďže po celoeurópskych protestoch poľnohospodárov zo začiatku roka boli schválené určité zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. Európski poľnohospodári sa tak dočkali zmiernenia niektorých až príliš ambicióznych a byrokratických pravidiel. Ako príklad spomeniem, že úhorovanie bolo možné nahradiť pestovaním špeciálnych plodín a iným manažmentom pôdy. Povinnosť striedania plodín sa mení na možnosť buď plodiny striedať alebo ich diverzifikovať v závislosti od podmienok, ktorým pestovatelia čelia. Tretím ústupkom je pokryvnosť ornej pôdy. Ale samozrejme, na mieste je otázka, či je toto dostatočné, či sme protestami dosiahli všetko, čo sme chceli. Podľa mňa ani zďaleka nie.

Vlaňajšok bol aj rokom takpovediac rekordného meškania priamych platieb – vnímate to aj vy takto?

Áno, vnímam a nielen ja, ale všetci slovenskí poľnohospodári. Meškanie platieb v minulej kampani spôsobilo obrovskú rozčarovanosť, skepsu a nervozitu z neistoty finančných tokov. Všetci si želáme, aby zmeny, ktoré v predchádzajúcich mesiacoch platobná agentúra vykonala, priniesli želanú finančnú stabilitu a plynulosť výplat aj do ďalších rokov.

Na druhej strane ministerstvo hovorí o tom, že rekordne skoro vyplatilo rekordnú sumu preddavkov…

Čakali sme na to viac než dekádu, kým sa aspoň sčasti podarilo ozdraviť systémové procesy na PPA a najmä odbornými argumentmi presvedčiť kompetentných o nutnosti tohto kroku, keďže systém záloh je bežnou súčasťou v iných európskych krajinách. Samozrejme, bol to prvý rok vyplácania zálohových platieb z I. a II. piliera a do ďalšieho obdobia bude treba vychytať muchy, ktoré sa vyskytli v roku 2024. To je normálne. Pevne verím, že pri platbách za rok 2025 budú tieto podpory vyplatené ešte vo väčšom objeme, predovšetkým čo sa týka II. piliera – čiže platieb ako podpora biotopov alebo ekologické poľnohospodárstvo.

Z radov poľnohospodárov zaznieva obava, že síce preddavky sa podarilo vyplatiť, ale že je to len akoby náplasť na to, že so zvyškom priamych platieb to bude opäť dlho trvať. Ako to vyzerá z vášho pohľadu?

V decembri sa začali vydávať konečné rozhodnutia a vyplácať plné sumy ako doplatok k zálohám – to je fakt. Jednoznačne to hodnotím ako posun vpred oproti minulej kampani. Avšak nie všetci poľnohospodári dostali vyplatené preddavky a – žiaľ, títo žiadatelia ani netušia prečo. Takže v skutočnosti nie je všetko tak, ako pre laika vyznieva z tlačoviek. Poľnohospodárov potom mylne tlačia aj banky a aj dodávatelia v domnienke, že majú vyplatené zálohy, aby zaplatili.

Rok 2024 bol druhým rokom novej SPP, od ktorej sme si sľubovali podporu aktívneho poľnohospodára, živočíšnej aj špeciálnej rastlinnej výroby – aj v nadväznosti na často populárne reči o potrebe zvýšenia sebestačnosti. To samozrejme nejde z roka na rok – dá sa však povedať, či sme v rámci podpôr a novej SPP na dobrej ceste?

Začiatok programovacieho obdobia priniesol rozčarovanie odbornej verejnosti. Podmienky nastavené pre slovenských poľnohospodárov boli neštandardne prísnejšie oproti podmienkam v okolitých krajinách. Podarilo sa nám urobiť niektoré korekcie v rámci prvej modifikácie, keďže pravidlá neboli zo začiatku dobre nastavené. K stopercentnej spokojnosti máme ešte ďaleko, pracuje sa na druhej modifikácii a osobne vidím už aj dôvod na tretiu. Napríklad definícia aktívneho poľnohospodára ešte nie je podľa našich predstáv. Je veľmi všeobecná a príliš široká. Pojmom aktívny poľnohospodár by sme mali v budúcnosti zacieliť na tých, ktorí reálne na pôde vytvárajú hodnoty, pestujú, chovajú a zásobujú trh našimi domácimi potravinami.

Prišli počas uplynulého roka nejaké sklamania, ktoré mali dopad na agrosektor?

Mrzí nás, že sme sa v podpore a rozvoji potravinárstva takmer nepohli z miesta. To je nepriaznivá správa. Sú nervózni a nečudujem sa im. Pritom silnie tlak na lacné potraviny, no bez chýbajúcej hmatateľnej podpory potravinárskeho odvetvia nevedia naši výrobcovia utlmiť zvýšené náklady vo vlastných firmách. Viac potrebujeme pridať aj v oblasti projektových podpôr. Vláda síce robí opatrenia, ale v praxi ich veľmi necítime. Jednoznačným sklamaním bol pre nás aj podpis obchodnej dohody Mercosur. Naša komora nesúhlasí s tým, aby do Mercosuru bola zahrnutá aj časť týkajúca sa agropotravinárstva.

Patrí k sklamaniam aj záverečná správa strategického dialógu, ktorý prebiehal na európskej úrovni a má byť aj podkladom pre novú SPP? Okrem iného rieši otázku prípadnej zmeny vyplácania podpôr na plochu a zásluhovosti.

Tento návrh si kritiku zaslúži. Aj napriek tomu, že sme členovia organizácie COPA-COGECA, neboli sme žiadnym spôsobom do tohto procesu zapojení – ani my, ani ostatné združené agropotravinárske samosprávy. O tejto stratégii sa diskutovalo za zatvorenými dverami systémom „o nás bez nás“. O možných zmenách sme sa dozvedeli na veľkom poľnohospodárskom kongrese v Bukurešti, ktorý sa konal začiatkom jesene. Zúčastnení poľnohospodári boli mimoriadne pobúrení. My sme veľmi dôrazne tento návrh odmietli.

Prečo tento odmietavý postoj?

Sme sa zachovanie súčasného stavu. Ak máme niečo viac-menej fungujúce – ako sú priame platby, a máme to vymeniť za niečo iné, o čom nič nevieme, myslím, že je to priveľké riziko sa k tomu pozitívne vyjadrovať. Sme malá krajina, kde historicky do odvetvia išlo oveľa menej peňazí, ako v iných európskych štátoch. Hoci pozitívne hodnotíme vyššie financovanie do odvetvia z národných zdrojov, stále sú to najmä západoeurópske krajiny, ktoré dávajú do svojho odvetvia viac. My nie sme záchrancovia európskeho poľnohospodárstva, my sa musíme v prvom rade starať sami o seba a pozerať sa do vlastných vreciek. Obávam sa, že do slovenského poľnohospodárstva viac peňazí ako cez priame platby naša krajina nedokáže dať. Preto sme za zachovanie súčasného stavu a podporujeme udržanie silného európskeho rozpočtu.

Aké očakávania a prísľuby máte do nového roka v oblasti štátnych pomocí? Je v tomto prípade spokojnosť?

Získali sme prísľub predsedu vlády o zachovaní rozpočtu v súčasnej výške aj pre budúce roky. Štátne pomoci by aj v novom roku mali smerovať do tzv. zelenej nafty, preplatenia nákladov na odvoz kadáverov a poistného. Takže spokojnosť tu je, ale väčšia by bola vtedy, keby sme sa reálne pohli vpred s podporou potravinárstva. Štátna pomoc pre potravinársky priemysel musí byť základom pre väčší rozvoj a modernizáciu výroby potravín na Slovensku.

Aké výzvy z eurofondov by ste privítali v novom roku?

Určite naším záujmom bude otázka investícií, aby si podniky mohli zmodernizovať výrobu, rozšíriť podnikateľskú činnosť a diverzifikovať. Takže našou predstavou je ísť skôr do priamych investičných výziev, ktoré budú smerované v prvom rade do špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Sú to oblasti, v ktorých máme potenciál z hľadiska pôdno-klimatického, ale naša sebestačnosť sa z roka na rok znižuje. Investičné výzvy musia smerovať aj do potravinárstva.

Realitou by sa mali stať finančné nástroje.

Tu musím na rovinu uviesť, že k nim nemáme takmer žiadne informácie. Vôbec nevieme, čo je pripravené, do akej miery sa chystá táto forma možnej pomoci. Takže tu by som privítal, keby sme sa od ministerstva pôdohospodárstva v novom roku dozvedeli, v akom štádiu príprav sa rezort nachádza. Máme už prebiehajúce programové obdobie a pokiaľ sa nemýlim, určitá suma peňazí musí byť v roku 2025 z tohto rozpočtu minutá. Zatiaľ však neexistujú žiadne výzvy na podávanie investičných zámerov a projektov. Je tu hrozba, že sa dostaneme do rovnakej nezávideniahodnej situácie, ako sme v súčasnosti s rozpočtom predchádzajúceho programového obdobia. Sme zástancami toho, aby sa upustilo od finančných nástrojov a aby sa finančné prostriedky poskytli formou priamych investícií – na zmodernizovanie výroby, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozvoja tak živočíšnej, ako aj špeciálnej rastlinnej výroby.

Čo by ste potrebovali, aby rok 2025 priniesol – aké zmeny a opatrenia?

Naše novoročné želanie rozdelím do viacerých oblastí. Prvý – zo zahraničného pohľadu potrebujeme, aby nebola schválená obchodná dohoda Mercosur resp. bolo z nej poľnohospodárstvo vyňaté. Samozrejme, tie výhrady, ktoré máme k dovozom Mercosur, máme aj k dovozom z ostatných tretích krajín, Ukrajinu nevynímajúc. Preto chceme rozbehnúť veľkú aktivitu týkajúcu sa dovozov potravín z tretích krajín. Sledovať budeme vývoj na trhoch, ktorý bude reflektovať udalosti z globálneho pohľadu. Vývoj vojny na Ukrajine, dovozy výrobkov spoza našich východných hraníc, budúcnosť financovania európskeho poľnohospodárstva a príprava novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky sú tými oblasťami, ktoré budú centrom záujmu aj z nášho pohľadu.

A z domáceho pohľadu?

Budeme robiť maximum pre to, aby sa slovenskí potravinári konečne dočkali hmatateľnej finančnej pomoci, ktorá sa stane trvalou súčasťou domáceho štátneho rozpočtu. Uvidíme, ako sa prejaví konsolidácia verejných financií na kondícii našich agropotravinárskych podnikov a snahe vlády mať lacné potraviny. Čaká nás modifikácia Strategického plánu. Nutnosťou bude viac zabrať na príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027.