Bývalý poľnohospodársky areál vo Vígľaši – Pstruši, ktorý miestni poznajú pod názvom Masarykov dvor, sa mení na jazdecký a športovo-rekreačný areál. V sobotu 21. februára sprístupnia na Dni otvorených dverí časť vynoveného areálu, a to penzión a reštauráciu a tiež koniareň s krytou jazdiarňou.

Ako povedala riaditeľka Masarykovho dvora Gabriela Ondrejková, všetci, ktorí v tento deň navštívia areál, uvidia celkom novú reštauráciu s kaviarňou. Penzión v podkroví má 38 lôžok. Prístupná bude tiež zrekonštruovaná koniareň a celkom nová jazdiareň v jej susedstve.

„Okrem toho bude na dvore zabíjačka a tiež stánky s tradičnými výrobkami z Podpoľania. Návštevníci budú mať možnosť odviezť sa na koňoch alebo na koči a vyhrávať bude pri tom ľudová hudba,“ pripomenula.

Za projektom obnovy Masarykovho dvora stojí majiteľ Agrosevu Detva Martin Malatinec. Ako pred časom povedal pre TASR, na prvú časť projektu získali približne milión eur z eurofondov. Celkovú rekonštrukciu všetkých objektov odhadol na sedem miliónov eur.

Súbor architektonicky zaujímavých budov, ktoré už v minulosti pri prejazde obcou pútali pozornosť, sa v exteriéri zachoval, čo ocenili aj odborníci. Celý areál zatiaľ tvorí sedem objektov. Ďalšie, medzi nimi aj vyhliadkovú vežu, prerobenú zo starého vodojemu, sprístupnia postupne. Podľa Ondrejkovej aktuálne v areáli pracuje 17 ľudí.

Majer na Pstruši postavili niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Za stavbou stál vtedajší majiteľ vígľašského panstva Mikuláš Kiss. V roku 1905 odkúpil od Kissovcov dvor poľný maršal Friedrich von Österreich, ktorý dal majeru súčasnú podobu.

Po skončení prvej svetovej vojny prešiel areál do rúk štátu a sídlila v ňom Správa štátneho majetku Vígľaš. V tom čase bola na dvore mliekareň, syráreň, pálenica či vodný mlyn. Chovali sa tam stovky kráv a tisícky oviec. V období I. Československej republiky sa rozhodlo vedenie štátneho majetku pomenovať areál na počesť prezidenta T.G. Masaryka.

Masarykov dvor sa zapísal nielen do histórie poľnohospodárstva, ale aj meteorológie. Nadránom 11. februára 1929 tam namerali zatiaľ najnižšiu zaznamenanú teplotu na území Slovenska, – 41 stupňov Celzia.