Špekulácie umelo zvyšujú ceny surovín. Pšenica, kukurica a sója v poslednom období opäť prudko zdražujú. Nemecko a Francúzsko sa chystajú „zatrhnúť“ tieto lukratívne obchody, ktoré najchudobnejších vháňajú do ešte väčšej biedy. Odlíšiť „dobrú“ a „zlú“ špekuláciu však nie je také ľahké.

Podľa denníka Süddeutsche Zeitung chce nemecká spolková vláda vyhlásiť vojnu zneužívaniu špekulácií na agrárnych a komoditných trhoch. Spoločne s Francúzskom predloží skupine G20 návrh sprísnenia ich regulácie. Cieľom tohto opatrenia je zníženie volatility cien energií a ďalších komodít, tvrdí denník s odvolaním sa na návrh ministerstva hospodárstva, ktorý má Süddeutsche Zeitung k dispozícii.

„Potraviny nemôžu byť predmetom finančnej špekulácie,“ píše sa v pracovnom materiáli ministerstva.

Dodáva, že tento „znepokojujúci“ problém je treba riešiť na medzinárodnej úrovni.

Francúzsko už pred niekoľkými dňami v liste adresovanom Európskej komisii (EK) požadovalo európsku iniciatívu za sprísnenie regulácie komoditných búrz. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyhlásil, že stabilizácia cien komodít bude jednou z priorít budúcoročného francúzskeho predsedníctva G20.

Cena pšenice od začiatku augusta výrazne rástla predovšetkým pre zastavenie vývozu z Ruska, dočasne až o 50 %. Medzičasom jej ceny na medzinárodných burzách mierne klesli, teraz však experti varujú, že môžu zdražieť aj ďalšie komodity.

Ekonómovia kritizujú fakt, že cena poľnohospodárskych komodít je odtrhnutá od reálnej ponuky a dopytu. Od začiatku finančnej krízy hľadajú investori nové možnosti, kam vložiť miliardy dolárov a eur. Namiesto realít ich investujú do ropy, kovov a poľnohospodárskych produktov. Špekulanti na komoditných burzách ženú ich ceny do výšky, a tak zdražujú základné potraviny pre miliardy ľudí.

Ceny pšenice, kukurice a sóje sú stále ešte výrazne pod rekordmi z roku 2008. Priemyselné krajiny sa snažia zabrániť, aby opäť vyskočili na vtedajšie úrovne.

Problémom však zostáva, akým spôsobom sprísniť reguláciu obchodovania s komoditami. Nemecké ministerstvo hospodárstva varuje pred „starými chybami štátnej regulácie“. Otázkou rovnako zostáva, či a do akej miery je prudký nárast investícií do komodít zodpovedný za nárast cien potravín. Isté je iba jedno, že objem investícií do tejto oblasti sa v priebehu posledných rokov prudko zvýšil.

Pre Európu je vzorom v júli schválená reforma finančných trhov v USA. Americká komisia pre obchodovanie s termínovanými kontraktmi CFTC má v budúcnosti stanovovať pevné horné hranice, čo by znamenalo, že finanční investori budú môcť pri obchodoch s komoditami držať iba určitý počet kontraktov. Chicagská burza CBOT stanovila takéto limity pre obchodovanie s obilím už po prudkom náraste cien komodít v roku 2008.

Experti sa rozchádzajú v tom, či bude sprísnenie regulácie účinné alebo či nebude mať dokonca negatívne následky. Tiež sa nedokážu dohodnúť na tom, ako odlíšiť „dobrú“ a „zlú“ špekuláciu.

Nemecké ministerstvo hospodárstva neodmieta špekuláciu ako takú. Termínované kontrakty majú podľa ministerstva „funkciu stabilizátora cien, pretože odrážajú strednodobé očakávania – nezávisle od krátkodobých cenových skokov“. Navyše, špekulanti nemôžu spôsobiť, aby trh išiel proti fundamentom, ktoré z dlhodobého hľadiska udávajú smer.

Napríklad za posledným zdražením pšenice je predovšetkým sucho v Rusku, ktoré patrí k jej najväčším vývozcom. „Rusko dokonca musí v tomto roku doviezť niekoľko miliónov ton pšenice, aby pokrylo vlastné potreby. To zvyšuje jej cenu,“ tvrdí komoditný expert Royal Bank of Scotland Kemal Bagci. „Dve tretiny zvýšenia ceny sú odôvodnené fundamentmi, tak za tretinu môžu investori, ktorí neskôr naskočili, keď videli rastúce ceny,“ myslí si analytik Commerzbank Carsten Fritsch.

Informovali o tom Süddeutsche Zeitung a Der Spiegel.