Skorušínske vrchy, ktoré sa zdanlivo dotýkajú Oravskej priehrady, podávajú si ruku so Západnými Tatrami a ich úbočia plynulo klesajú k poľským hraniciam zdobí pinzgauský dobytok. Jeho druhý najväčší chovateľ na Slovensku, Poľnohospodárske družstvo LČV Čimhová, už desaťročia spása plemenom, ktoré je natrvalo späté s horskými oblasťami Slovenska katastre obcí Liesek, Čimhová a Vitanová.

„Aby sme uchovali chov nášho tradičného plemena, musíme sa orientovať aj na Limusine a Charolais, ktoré sa medzi nákupcami zvierat tešia najväčšej obľube. Pri záujme o kúpu im potom ponúkneme aj pinzgauský dobytok, ktorý často nepoznajú a preto sa na jeho kvalitu mäsa a výťažnosť pozerajú cez prsty,“ hovorí predseda družstva Vít Čelko o ceste, ako sa im podarilo uchovať na hornej Orave plemeno, ktorého neuspokojivá mliečna úžitkovosť začala v deväťdesiatych rokoch vytláčať z našich podnikov.

Čimhovskí hospodári sa uberajú cestou mäsového ekvivalentu a vďaka tomu pokračujú v rozvoji chovu, o čom svedčí aj uznanie génovej rezervy a pravidelné úspechy na výstavách. Špecializovaná výstava pinzgauského dobytka v Podturni im za vlaňajšok, aj predvlaňajšok priniesla ocenenie šampión výstavy za plemenného býka a už roky nechýbajú ani na augustovom Agrokomplexe. Pokračovanie v úspechoch očakávajú aj od plemeného býka, ktorého si zaobstarali na burze v Rakúsku. S menom Stubach a úctyhodnou váhou 1250 kilogram patrí medzí horúce želiezka v ďalšom rozvoji chovu.

Ten samozrejme priamo závisí aj od štruktúry rastlinnej výroby, ktorá je plne postavená na potrebách zástavového dobytka. Celá výmera 1700 hektárov, z ktorej orná pôda tvorí niečo viac ako 10 percent, je zaradená do systému ekologického poľnohospodárstva. Krmoviny na ornej pôde a ovos sú základom osevného postupu hornooravských družstevníkov. V súčasnom období ich najviac trápi neustály úbytok pôdy. Družstvo už roky stráca svoju výmeru a hospodáreniu sa venujú najmä tamojší obyvatelia. Veď napríklad Liesek patrí medzi obce s najvyšším počtom samostatne hospodáriacich roľníkov na Slovensku. Nepomáha ani na pomery Oravy nadštandardné nájomné, ktoré vyplácajú vlastníkom pôdy. S fenoménom oravských hospodárov, ktorí majú záujem gazdovať na svojej pôde nevedia nič urobiť. Viac ich ale trápilo, že niektorí záujemcovia o pôdu využívali nedokonalú legislatívu, keď si nárok na podporu uplatňovali na výmeru, na ktorej hospodárilo už družstvo a tým pádom sa dostávali v rámci poberania dotácii do rozporu. Ten mohol pred novelizáciou zákona dospieť až k tomu, že by družstvo prišlo o podpory na celú obhospodarovanú plochu. Dnes je situácia iná a v prípade rozporu sú v hre len prostriedky z hektárov, ktoré sú predmetom sporu. Napriek v minulosti neblahému stavu sú hrdí, že aj za súčasnej situácie stále zamestnávajú pätnásť zamestnancov.

„V minulom roku sme opustili našu administratívnu budovu, ktorá sa nachádzala v zadnej časti deväť hektárového hospodárskeho dvora. Presťahovali sme sa do priestorov penziónu Pínia, ktorý prevádzkujeme už niekoľko rokov,“ hovorí Darina Tomajková, ekonómka družstva.  

Rozsiahly areál v súčasnosti tamojších poľnohospodárov skôr ťaží. Napriek tomu sa ho snažia revitalizovať, napríklad aj aktivitami, ktoré zaujmú najmä najmladších návštevníkov. Oboru, kde spolu nažívajú jelene, daniele, muflóny a srny zdobia dva rybníky, v ktorých možno postrehnúť pstruhy, ktoré sa ubránili nočným útokom vydier. Kráľovstvo lesnej zvery v areáli poľnohospodárskeho podniku vítajú škôlkari a školáci nie len z katastrov obcí, kde tamojšie družstvo hospodári. Je to dobrý príklad toho, ako využiť priestor, kde v minulosti prebiehala intenzívna poľnohospodárska a pridružená výroba a kde súčasný ekonomický diktát spomalil tempo rozvoja.