Drony sa stávajú čoraz bežnejším pomocníkom českých poľnohospodárov. Pomáhajú s monitoringom stavu porastov, na základe ktorého je možné oveľa efektívnejšie aplikovať postreky či hnojivá. Vyhľadávajú tiež srnčatá na lúkach pred kosbou krmovín. A pomáhajú aj so samotnou aplikáciou hnojív či postrekov na horšie dostupných miestach, povedal ČTK na brnianskom veľtrhu Agrishow, konateľ firmy Agroscan z Hrotovic na Vysočine, Vítězslav Škoda.

Škodova spoločnosť ponúka poľnohospodárom kompletnú službu – od snímania po spracovanie dát, aplikačnú mapu až po samotnú aplikáciu hnojív alebo postrekov podľa nej.

“Mnohí poľnohospodári, často starší, na to buď nemajú čas alebo to jednoducho s aplikáciou a modernými technológiami nevedia. Niektorí majú vlastný dron, ale nemajú človeka, ktorý by ho vedel plne využiť,” povedal Škoda.

Záujem však poľnohospodári majú, pretože postupne zistili, že ide o technológiu, ktorá im šetrí čas aj peniaze.

Monitoring porastu je dnes takmer štandardom. Obísť všetky pozemky je pre poľnohospodárov časovo náročné, ak nie nemožné, navyše sa nemusia dostať do všetkých miest. Dron pole nasníma a z vtáčej perspektívy je vidieť, v akej kondícii sú rastliny či kde rastú buriny, ktoré by bolo vhodné zlikvidovať.

“Vďaka snímkam možno potom presne na mieste zistiť, čo sa deje, a zvoliť zásah. Z vyzbieraných údajov možno vytvoriť mapu, podľa ktorej sa potom aplikuje postrek v rôznej intenzite,” povedal Škoda.

Siatie medziplodiny

To isté platí aj pre hnojenie. Kým na veľké pozemky môže farmár vyjsť s veľkou technikou, do sadov, viníc, ale tiež na miesta vo svahoch či tam, kde sa technika neotočí, môže poslať dron. Spoločnosť ho predstavila na veľtrhu. Má 75 kilogramov a je vybavený stolitrovou nádržou.

Aplikačný dron už tiež niektorí poľnohospodári využívajú na siatie medziplodiny napríklad do pšenice pred žatvou. Dron semená rozmetá a po zozbieraní pšenice vyklíčia.

“Potom môže narásť organická hmota, ktorá sa zaorie,” povedal Škoda.

Dron tak nahrádza štandardné operácie na pozemku, pri ktorých sa vždy stráca časť vody. Zároveň dron nenarúša pôdu na erózne ohrozených pozemkoch a šetrí naftu.

Škoda je zároveň farmárom a agronómom, takže firmu pre využitie dronov a spracovanie dát zakladal s kolegami odspodu a všetko, čo ponúka, vyskúšal najprv v prevádzke sám.

“Musí to byť rýchle a jednoduché, aby s tým poľnohospodári pracovali. Spolupracujeme s vývojármi a aplikácia, ktorá slúži poľnohospodárskemu manažmentu, je využiteľná pre malých aj veľkých poľnohospodárov. Teraz pracujeme na výskumnom projekte pre pestovateľov ovocia. Akonáhle sme si istí, že to funguje, odovzdávame know-how ostatným,” povedal Škoda.