Štátny rozpočet a s ním súvisiace zákony patria medzi najdôležitejšie zákony štátu. Odborná verejnosť a aj naša, poľnohospodárska, by im mala venovať veľkú pozornosť.

Väčšiu pozornosť, akú im venujeme dnes. Je v nich presne určená pozícia rezortu a dôležitosť, akú mu vláda prikladá. Vládou schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 odsunul rezort pôdohospodárstva na okraj vládneho záujmu.

Predstavitelia nášho rezortu sa dlhodobo snažia vzbudiť dojem, že rezort je schopný ovplyvniť smerovanie vývoja poľnohospodárstva a potravinárstva. A to najmä smerom k lepším zajtrajškom. K tomu sa prijímajú vládne koncepcie a akčné plány. Tie sú síce pre menej fundovanú verejnosť ťažšie pochopiteľné, ale ľahšie vysvetliteľné. Najmä, ak sa zrozumiteľne vysvetlí systém vyplácania budúcich podpôr. Tu sa naplno odkryl priestor na praktickú ukážku vysokej pedagogickej erudovanosti vedenia rezortu. Zložitú odbornú terminológiu podpôr v pôdohospodárstve dokázal rezortný šéf zhrnúť do jedného zrozumiteľného slova. Sendvič. Alebo, sendvičové podpory. Jednotlivé podpory sa navrstvia na seba ako v sendviči a vznikne z toho niečo dobré, chutné a jedlé. Výborné! Chválim tento odborný výraz, tento sendvič. Aj keď v kútiku duše mi toto presvedčenie nahlodávajú pochybnosti, či prvotne tento výraz nevznikol na objasnenie vyplácania podpôr v poľnohospodárstve čerstvo presadeným odborníkom z prostredia ministerstva hospodárstva. V poľnohospodárstve sa dovtedy používali výrazy a termíny typu viac zdrojové financovanie, zložené podpory a pod. A tieto termíny viac-menej každému na pochopenie stačili. Ale svoje pochybnosti zaháňam. Dôležité je, aby využitiu prostriedkov daňových poplatníkov rozumela aj slabšie informovaná laická verejnosť.

Pri prečítaní návrhu štátneho rozpočtu v kapitole rezortu pôdohospodárstva som však zostal z pohľadu sendvičovej teórie výrazne zaskočený. V roku 2015 dosiahne štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva pomyselné dno – len 5,03 mil. €! Jej úroveň bude v porovnaní s našimi najbližšími susedmi rádovo nižšia o stovky percent! Tak toto má byť ten dlho očakávaný a chutný sendvič? Alebo, žeby dokonca štátna pomoc v chutnom sendviči nebola vôbec potrebná?

Len na ilustráciu uvádzam, kde všade a na čo všetko by sa mohla v SR využiť doteraz Bruselom schválená a notifikovaná štátna pomoc. Napríklad na úhradu časti nákladov na poistenie úrody a chovov hospodárskych zvierat, kompenzáciu strát na zvieratách v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení, vakcinačné programy, podporu na opeľovaciu činnosť včiel, ochranu genofondu zvierat a záchranu ohrozených genetických zdrojov rastlín, kontrolu úžitkovosti zvierat, plemenársku evidenciu a vedenie plemenných kníh. Zo štátnej pomoci je možné financovať údržbu, opravu a prevádzku hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu prostredníctvom Hydromeliorácií š.p., realizáciu protipovodňových opatrení na vodných tokoch a starostlivosť o drobné vodné toky. Štátna pomoc je ďalej určená pre podporu činnosti Národného žrebčína v Topoľčiankach, Závodiska, š. p. Bratislava, Lesov slovenskej republiky š.p. a Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulíč š.p. Možno ju využiť na organizáciu súťaží a výstav, organizáciu medzinárodných podujatí a podporiť účasť na medzinárodných podujatiach. Je možné ju tiež použiť na prezentáciu produkcie, produktov lesnej výroby, poľovníctva a rybárstva a tiež prírodného, historického a kultúrneho dedičstva.

Ktoré z týchto všetkých systémových podpôr by sa mohli dať spolufinancovať zo štátnej pomoci na úrovni smiešnych 5 mil. €? Asi len veľmi málo z nich. Pramálo. Pramálo systémových podpôr.

V okolitých štátoch vlády našli zdroje na poskytovanie štátnej pomoci poľnohospodárom. Pochopili, že činnosť agrárnych rezortov sa nemôže zameriavať len na redistribúciu finančných prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Pochopili, že to pre životaschopnú výrobu potravín nestačí. Že sendvič bez štátnej podpory je nejedlý. Že konkurenčné výhody poľnohospodárov sa dosahujú práve vďaka rozumnej a hlavne systematickej štátnej pomoci. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Napríklad v susednom Česku môžu poľnohospodári rátať v roku 2015 so štátnou pomocou vo výške 69 mil. €. Česká republika z toho uhradí poľnohospodárom prostredníctvom Podporného garančného roľníckeho a lesníckeho fondu 300 mil. Kč (takmer 11 mil. €) na úhradu časti poistného. Robia tak dlhodobo, pravidelne a systematicky. Pre nich nebude problém prispôsobiť sa, ak Európska komisia zrealizuje pripravovaný návrh na zvýšenie podpory vlád členských štátov na úhradu poistného z 50 % na 65 %. Takýchto príkladov z nášho bezprostredného okolia by sa dalo použiť veľmi veľa.

Zaujímavé je, že práve teraz prišla Európska komisia s iniciatívou na modernizáciu štátnej pomoci. Zverejnila kritériá, na základe ktorých môžu členské štáty zlepšiť efektivitu štátnej pomoci a podporovať poľnohospodárstvo, lesníctvo a vidiecke oblasti zrýchlením schvaľovacích procedúr. Vláda SR preto „logicky” obmedzila štátnu pomoc na minimum. A vedenie nášho rezortu je spokojné.

K stavovskej cti rezortného ministra doteraz patrilo zabezpečiť dostatočné zdroje na naplnenie a realizáciu rezortných cieľov. Ciele si postavil rezort vysoké. Zdroje mizerné. To všetko v čase, keď predseda vlády a minister financií vyslovujú veľkú spokojnosť s vývojom ekonomiky a s napĺňaním rozpočtu. Situácia je taká dobrá, že vláda prijíma opatrenia na zlepšenie životnej úrovne jedno za druhým. Sú vlaky zadarmo, vianočné príspevky, zľavy. Doteraz za 250 mil. € a ďalšie nové premiér avizuje. V takejto situácii nemôže byť problém nájsť v budúcoročnom štátnom rozpočte peniaze na zabezpečenie udržateľnej a konkurencieschopnej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Ak o to rezortné vedenie a vláda záujem majú. Ak. Mám pocit, že tento štátny rozpočet vyzlečie zainteresovaných donaha.