S drahými krmivami, suchom a len obmedzenými podporami. Prečo Keňa chce zdvojnásobiť výrobu mlieka?
Ešte pred niekoľkými rokmi chovali na mliečnej farme v obci Naiposha, ktorá sa nachádza sto kilometrov severne od kenského hlavného mesta Nairobi, dvesto kráv. Dnes je moderná a vysoká maštaľ poloprázdna. O dôvodoch, prečo farma rapídne znížila produkciu, čím dokázali nahradiť jej výpadok, ale aj o pláne kenskej exekutívy zvýšiť tamojšiu výrobu o 5 miliárd litrov mlieka ročne s nami hovorila Njeri Gatheca, manažérka Naiposha Dairy farm.
Pizza mení Keňu
„Je to farma môjho otca. Som len človek, ktorého všade posiela,“ povedala s úsmevom štyridsiatnička Njeri Gatheca.
Njeri má tri deti, pričom dve mladšie sú počas celého rozhovoru vedľa nej a počúvajú. Z hľadiska pôrodnosti sa Keňa v posledných desaťročiach výrazne zmenila. Ak ešte na konci osemdesiatych rokov dosahoval počet narodených detí na jednu ženu 6,7 dieťaťa, tak aktuálne je to 3,4. V hlavnom meste je číslo ešte nižšie a pohybuje sa na úrovni 2,6 dieťaťa.
Menia sa aj stravovacie návyky Keňanov. Mnohé zvyklosti prevzali od svojich kolonistov z Veľkej Británie, keďže Keňa získala nezávislosť na európskej krajine až v roku 1963. Odtiaľ pramení pravdepodobne zvyk, že Keňania pijú veľa silného čierneho čaju, do ktorého je pridané mlieko.
„Keňa chce do roku 2030 zdvojnásobiť produkciu mlieka, lebo máme čím ďalej vyššiu spotrebu. Syr sa stáva v Keni veľmi populárnym a takisto aj zmrzlina. Pijeme veľa čaju s mliekom a začíname jesť veľa pizze,“ hovorí Njeri Gatheca.
A keďže na pizzu je potrebného veľa syra, ktorý Keňa nechce dovážať, hľadá možnosti, ako začať mlieko vyrábať vo väčšom množstve. Nie je to však jednoduché.
Krmivá
Problémom sú krmivá, ktoré dováža. Pri sóji sú závislí najmä na importe z okolitých štátov ako sú Uganda, Tanzánia a Zambia.
„Zambia zatvorila svoje hranice, čo sa týka sóje, a tak za ňu platíme už 120 kenských šilingov (80 centov) za kilogram. Predtým boli ceny polovičné,“ informuje Njeri Gatheca.
autor – Prihŕňanie krmiva.
Z hľadiska objemových krmovín je zas limitujúcim faktorom sucho a malá veľkosť fariem, s čím súvisí vybavenie poľnohospodárskou technikou. Farma v Naiposhe patrí medzi väčšie, no aj tak hospodári len na výmere 60 akrov, čo je 24 hektárov. Na takúto výmeru zakúpenie rezačky či kombajnu neprichádza do úvahy. Kukuricu tak zberajú ručne a následne celé rastliny už mechanizovane režú pre potreby kukuričnej siláže. Už pohľad na kŕmny stôl prezrádza, že siláž tvoria presušené rastliny a niektoré steblá sú pridlhé, aby ich dokázali dojnice ľahko stráviť.
Kravy sú všade

Autor
V tejto východoafrickej krajine sa zdá, že dobytok chová takmer každý. Pri prechode Keňou vidno osamotené kravy aj menšie stáda, ktoré sa pasú aj tam, kde by ste to nečakali. V diaľničnej smyčke spájajúcej miestnu štvorprúdovú cestu s diaľnicou, pred žirafím centrom v hlavnom meste alebo kdekoľvek pri okraji ciest. Aj vďaka tomu v Keni takmer nevidno zarastené krajnice. Dobytok je všade a trávnaté plochy sú vypasené do výšky upraveného trávnika.

Autor
„Mnohé farmy, mnohí ľudia, ktorí produkujú mlieko pre Keňu, sú drobní farmári, ktorí majú 2-3 kravy. Už desať kráv sa považuje za veľa,“ vysvetľuje Njeri Gatheca.
Od pár kráv až k výstavbe nového hospodárstva sa dostal aj otec našej hostiteľky.
„Začínal dávno predtým, ako sme postavili túto farmu v roku 2018. Mal päť kráv, potom desať. Rozhodol sa, že to urobí poriadne. Dal dohromady tím ľudí a vytvorí vlastný podnik. Keďže už vtedy pracoval aj v stavebníctve, objekty si staval sám. Dnes na farme pracuje 19 ľudí,“ hovorí Njeri Gatheca.
V Keni sú okrem malých farmárov aj mliečne hospodárstva s viac ako tisíc dojnicami. Ide o profesionálne farmy, ktoré dodávajú mlieko tamojším spracovateľom. Väčšina farmárov predáva produkciu cez odbytové organizácie. Aktuálne dostávajú za liter mlieka asi 45 až 48 kenských šilingov, čo je 30 až 32 centov. Farma v Naiposhe predáva mlieko za 70 až 80 kenských šilingov (47 – 53 centov). Dôvod vyššej ceny je potrebné vidieť v pasterizácii mlieka, ktoré realizujú na farme a v priamom predaji viacerým ubytovacím zariadeniam z regiónu. Do budúcnosti uvažujú nad výrobou jogurtov, ktoré chcú dodávať taktiež do ubytovní.

Autor – Farma dojníc v obci Naiposha.
Diverzifikácia
Plány sa však dokážu rýchlo zmeniť. V Naiposhe si síce chystajú krmivá tak, aby vedeli zabezpečiť dostatok potravy pre zvieratá na dva roky dopredu, no výraznú krízu zažili v rokoch 2021 – 2022, keď Keňu postihlo sucho. Hostiteľka spomína, že sucho vtedy zasiahlo všetkých farmárov. Dokonca na severe Kene malo uhynúť až 2,5 milióna zvierat. Celkový účet za sucho mal byť 4,5 miliardy dolárov.

Autor – Farma dojníc v Naiposha.
V Naiposhe tiež začali postupne vybíjať zvieratá, lebo ich nemali čím kŕmiť. Aktuálne chovajú len 23 dojníc a veria, že po poklese spôsobenom suchom opäť narastú, aj keď pravdepodobne nie až na úroveň spred niekoľkých rokov, keď mali 200 kráv. Dnes majú do 40 kusov mladého dobytka. Zvieratá pripúšťajú sexovaným semenom, aby produkovali najmä jalovice využiteľné v chove. Denná produkcia mlieka od jednej kravy je od 20 do 25 litrov a zvieratá sú chované len v maštali bez pasenia.
„Milujeme naše zvieratá, ale dôležitý je výsledok. Museli sme sa rozhodnúť radikálne znížiť počet našich zvierat. Ak by sme to neurobili, možno by sme sa dostali do bodu, keď by sme museli zavrieť celú farmu. Je to ako s akýmkoľvek iným podnikaním. Mnohí ľudia sa na farmárčenie pozerajú ako na zábavu, ale stále musíte myslieť na svoje čísla. Prispôsobiť sa tomu, čo sa deje, a okolnostiam, ktoré prídu. To nás prinútilo diverzifikovať, lebo v tom čase sme mali len kravy,“ uviedla Njeri Gatheca.

Autor – V tej istej maštali sa okrem hovädzieho dobytka nachádzajú aj ovce.
Dnes okrem hovädzieho dobytka chovajú aj 560 oviec plemena dorper, ktoré je určené na mäso a je vhodným typom do suchých oblastí. Ide o juhoafrické plemeno oviec, ktoré sa v tejto oblasti vyskytuje veľmi často.
„Ovce predávame na ďalší chov pre poľnohospodárov. Keď ovca nespĺňa podmienky na chov, tak ju predáme na mäso, to však len výnimočne. Vnímali sme to ako príležitosť a medzeru na trhu,“ hovorí Njeri Gatheca.
Takto podľa našej hostiteľky rozmýšľalo viacero poľnohospodárov a v Keni došlo k nárastu chovateľov oviec.
Od posledného sucha začali farmu viac diverzifikovať. Smerom k menej náročným ovciam, ale aj k chovu 4 500 sliepok, ktorých produkciu vajec opäť predávajú priamo do obchodov, v kenskom ponímaní ide o jednoduché jednopodlažné murované stavby rozdelené na viacero malých obchodov.

Autor – Kenské obchody popri cestách.
K vyššej výrobe
Predvlani štát prostredníctvom úst kenského prezidenta Williama Ruta oznámil cieľ zdvojnásobiť produkciu mlieka v krajine.
„Mlieko je jedným z najvplyvnejších faktorov príjmu v Keni a ročne generuje najmenej 200 miliárd šilingov (1,3 miliardy eur),“ informoval v roku 2023 William Ruto.
Kenskou cestou ako zvýšiť produkciu mlieka má byť modernizácia spracovateľských kapacít a inštalácia stovky chladiacich zariadení mlieka po celej krajine. Z hľadiska podpory poľnohospodárov má ísť o zrušenie daní z dovozu krmiva pre zvieratá a zníženie ceny spermií. Hovorí sa aj o odstránení dane z pridanej hodnoty na nákup poľnohospodárskej techniky.

Na začiatku kravína v Naiposhe je umiestnená dojáreň. Zvieratá doja tri razy denne. O 3:00 ráno, o 10:00 doobeda o 3:00 poobede.
Je potrebné poznamenať, že keď sme sa kenskej farmárky pýtali, aké dotácie dostávajú tamojší poľnohospodári, veľmi bola prekvapená našou otázkou. Nedostávajú žiadne pravidelné podpory, no spomenula si na vlaňajší zvýhodnený nákup hnojív. Ten bol podporený podľa jej slov prvý raz. Mal zabezpečiť lepšiu úrodnosť pôdy a tým aj lepšiu ochranu pred suchom. Poľnohospodár vzhľadom na výmeru, ktorú obhospodaruje, mohol získať vo zvýhodnenej cene určité množstvo hnojív.
„Zdvojnásobenie produkcie mlieka je príležitosť pre všetky farmy, pretože nemôže ignorovať malé hospodárstva. Veľkí producenti síce produkujú veľké množstvo mlieka, ale len veľmi nízke percento kenskej produkcie. Malí farmári produkujú viac ako 90 percent mlieka. Takže intervencie musia zodpovedať aj malým farmárom,“ myslí si Njeri Gatheca.

Dva roky dozadu, pri ohlásení programu, bola kenská produkcia mlieka asi 5,2 miliardy litrov mlieka, čo je asi šesťnásobok slovenskej výroby. Podľa údajov, ktoré boli prezentované počas kongresu poľnohospodárskych novinárov, je aktuálna výroba na úrovni 5,6 miliardy litrov mlieka. Nárast produkcie na 10 miliárd litrov mlieka má nastať do roku 2030.
Program zvýšenej výroby mlieka financuje podľa našej hostiteľky Svetová banka s tým, že kenský agrorezort prichádza s rámcom, čo je z hľadiska investícií súkromného sektora potrebné realizovať.
„Úrokové sadzby v Keni sú veľmi vysoké. Momentálne je to okolo 18 percent. Realizovať investície z bankových zdrojov bolo pre nás v minulosti veľmi ťažké,“ uvádza farmárka.



