Agropotravinárske odvetvie patrí medzi tie, ktoré v rámci pracovnej doby často nemôžu prihliadať na to, či je víkend alebo sviatok. Aj preto časť zamestnancov sektora strávila – 1. máj, ktorý je Sviatkom práce, práve v práci. V rámci odvetvia sa nezastavuje prevádzka napríklad v mnohých pekárňach, mliekarňach a ďalších potravinárskych podnikoch, a do práce musia ísť aj ošetrovatelia zvierat, dojičky a iní zamestnanci, napríklad aj v rastlinnej výrobe.

Podľa ostatných ucelených zverejnených údajov, ktoré sa vzťahujú na rok 2023, pracuje u nás v agropotravinárskom odvetví necelých 115 tisíc zamestnancov. Z nich 61,9 tisíc pôsobí v pôdohospodárstve, ktoré zahŕňa poľnohospodárstvo, lesníctvo aj rybolov a 52,8 tisíc v potravinárstve. V oboch segmentoch pritom medziročne, oproti roku 2022 počet pracujúcich klesol – v prípade pôdohospodárstva o takmer 6 a pol percenta a pri potravinárstve pokles dosiahol viac ako 4 percentá.

Prevládajú muži, vyššie ročníky a stredoškolsky vzdelaní

Agropotravinárske odvetvie zostáva odvetvím s prevládajúcim mužským zastúpením. V oboch segmentoch je zamestnaných viac mužov ako žien. V potravinárstve zastávajú asi 28 a pol tisíc pracovných miest, kým žien je asi o 4-tisíc menej.  Poľnohospodárstvo vykazuje počet mužov viac ako dvojnásobne vyšší ako počet žien.

Pre oba segmenty je dlhodobo príznačné starnutie. Priemerný vek v poľnohospodárstve dosiahol 46,3 roka, v potravinárstve to bolo o čosi menej – 44,5 roka. Takmer polovica zamestnancov v agropotravinárstve má ukončené stredoškolské vzdelanie, ktoré je v rámci sektora najčastejšie. V prípade učňovského vzdelania možno hovoriť o tretine zamestnancov, vysokoškolské vzdelanie má približne 15 percent zamestnancov.

A čo platy?

Mzdové ohodnotenie zohráva dôležitú rolu a agropotravinársky sektor žiaľ, v tomto smere ťahá za kratší koniec oproti priemyselnej výrobe. Aj podľa aktuálnej Zelenej správy, dosahovali zárobky v agropotravinárstve menej ako 80 percent z priemernej mzdy pracovníka v hospodárstve SR.

Priemerná mzda v poľnohospodárstve bola v roku 2023 na úrovni 1 086 eur, pričom medziročne vzrástla o necelých 10 percent. Podobne vzrástla aj mzda v potravinárstve, ktorá v priemere dosahovala 1 337 eur. O čosi lepšie, v priemere 1 697 eur mesačne, zarobili pracovníci v sektore výroby nápojov.

Zatiaľ čo Zelená správa poskytuje dva roky staré údaje, Štatistický úrad SR zverejňuje aj čerstvejšie dáta. Podľa nich sektor ťahal pri mzdách za kratší koniec aj vlani. V roku 2024 dosiahla priemerná mzda v hospodárstve úroveň 1 524 eur mesačne. V poľnohospodárstve to bolo 1 172 eur. Oproti predchádzajúcemu roku teda priemerná mzda nevzrástla ani o 100 eur mesačne. V rámci potravinárstva priemerný mesačný plat dosiahol 1 485 eur, pričom medziročne vzrástol o asi 8 percent.

Počet zamestnancov v štátnych úradoch rástol

Zatiaľ čo v poľnohospodárskych a potravinárskych podnikoch podľa posledných štatistík počet zamestnancov klesá, v rozpočtových organizáciách spadajúcich pod rezort pôdohospodárstva je to v uplynulých rokoch naopak.

Kým podľa Návrhu záverečného účtu kapitoly MPRV SR za rok 2022 sa píše o súhrnnom počte 2 514 zamestnancov, o rok neskôr to bolo 2 533 a vlani, ako sa píše v materiáli, ktorý len tento týždeň prerokovala vláda, to bolo 2 551 zamestnancov.

Najvyšší počet zamestnancov – 920, si držala Štátna veterinárna a potravinová správa. V jej radoch však počet zamestnancov oproti minulosti mierne klesol. Nárast vykazuje predovšetkým Pôdohospodárska platobná agentúra. Tá vlani zamestnávala 721 ľudí, hoci v pôvodnom limite ich mala len 680, čo bola približne aj realita z roku 2023. Navýšenie počtu pracovníkov však bolo v uplynulom období avizované aj vo vzťahu k zefektívneniu procesov na PPA pri administrácii, vyhodnocovaní výziev či vyplácaní platieb.