Európska komisia uverejnila správu o pozícii poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci a o tom, akým nekalým obchodným praktikám najčastejšie čelia. Správa analyzuje uplatňovanie Direktívy o nekalých obchodných praktikách (UTP) prijatej v roku 2021 na základe prieskumu medzi farmármi v EÚ. O modifikácii tejto direktívy sa hovorí ako o jednom z opatrení na zlepšenie postavenia poľnohospodárov, ktoré EK predstavila 15. marca spolu s plánom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Direktíva v súčasnosti identifikuje 16 takýchto praktík v agropotravinárskom sektore. Patrí sem napríklad zrušenie objednávky tovaru podliehajúceho skaze krátko pred uplynutím doby trvanlivosti, komerčný nátlak či účtovanie poplatkov za marketing, uskladnenie alebo vystavenie tovaru. V rámci opatrení EK by sa tento zoznam mal rozšíriť – napríklad o zákaz platiť poľnohospodárom nižšiu cenu ako sú výrobné náklady navýšené o férovú maržu.

„Pripravujeme legislatívne návrhy na zmenu direktívy. Zároveň aj reformu Spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Tieto návrhy chceme predložiť ešte pred skončením nášho mandátu,“ povedal to po aprílovom zasadaní AGRIFISH európsky komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Marže sa budú monitorovať a majú byť verejné

V súčasnosti je zároveň v platnosti výzva na založenie Observatória poľnohospodársko-potravinového reťazca EÚ (EU agri-food chain Observatory, AFCO). Táto inštitúcia by mala vypracovať metodológiu, ako zaviesť väčšiu transparentnosť v cenách, štruktúre nákladov a distribúcii marže medzi prvovýrobcu, spracovateľa a obchodníka. Výzva je otvorená do 13. mája a môžu sa do nej zapájať všetky organizácie – aktéri dodávateľského reťazca. Od zástupcov farmárov, potravinového priemyslu, obchodu, dopravy a logistiky, maloobchodu či spotrebiteľov.

V správe uverejnenej na stránke EK sa ďalej uvádza, že existujúca databáza údajov o poľnohospodárskych a potravinových výrobkoch by sa mala rozšíriť o nové identifikátory, ktoré budú dostupné online. Mali by zahŕňať aj výrobné náklady a marže. Obchodné siete na Slovensku svoje marže nekomunikujú.

Poškodení málokedy žiadajú satisfakciu

Správa EK uvádza, že vo všetkých štátoch EÚ existujú inštitúcie, ktorých úlohou je sankcionovať nekalé obchodné praktiky. V minulom roku vyšetrovali 1500 prípadov a 17 percent z nich viedlo k nejakej forme potrestania ich pôvodcov. Na Slovensku túto úlohu plní Slovenská obchodná inšpekcia.

Z prieskumu EK vyplynulo, že mnohí poľnohospodári (38 percent) si nie sú vedomí, že existujú zákony na úrovni EÚ na ich ochranu. Časť respondentov ani nevedela, že majú na národnej úrovni inštitúciu, na ktorú sa môžu obrátiť. Dôvodom, prečo sa nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci málokedy dostávajú na verejnosť, je predovšetkým nedôvera farmárov voči inštitúciám a strach z diskriminácie na trhu. Približne 30 percent respondentov sa obávalo nejakej formy odvety zo strany nákupcu, 23 percent považovalo tieto praktiky za bežnú prax a 17 percent si myslelo, že im príslušné inštitúcie aj tak nedokážu pomôcť.

Slovensko: stabilné množstvá za nízke ceny

Na Slovensku je najväčší problém, že obchodné siete žiadajú od farmárov stabilné množstvá tovaru po celý rok, pričom väčšina vyprodukuje iba v určitej sezóne veľké množstvo produktov. Pokiaľ tieto množstvá nesplnia, napríklad pri horšej úrode, sú nútení sami nakupovať tovar zo zahraničia a často sa tak dostávajú pod výrobné náklady.

Lepšiu pozíciu vo vzťahu k obchodným sieťam majú poľnohospodári vtedy, keď sa spoja do dodávateľských družstiev. Vtedy si dokážu vyjednať pre svojich členov férové nákupné ceny. Úspešnými príkladmi sú zeleninári alebo ovocinári, ktorí dokážu po väčšinu roka zásobovať supermarkety domácou produkciou.

„Dodávateľ musí akceptovať cenu, ktorá je pri porovnateľných výrobkoch či komoditách v zahraničí. Ak sa na túto cenu dostane, reťazce majú záujem o domácu produkciu. Dokonca sú za určitých podmienok ochotné akceptovať aj vyššiu cenu ako pri dovoze,“ povedal pre poľnoinfo.sk Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR.

Aj pri zelenine však platí, že ak sa produkcia v zimnej sezóne minie skôr, sú nútení na jar pokryť objednávku supermarketov nákupom zemiakov či mrkvy zo zahraničia.

Schodnejšia iná cesta predaja

Predseda Združenia mladých farmárov ASYF Marián Glovaťák aj Ľuboš Regec z farmy Tis Toporec si myslia, že výhodnejšie je sprostredkovať tovar zákazníkovi inou cestou ako cez obchodné siete.

„Jedna obchodná sieť chcela predávať naše výrobky. Ale keď si naši farmári spočítali marže a podmienky, ktoré boli ešte aj zvýhodnené, radšej do toho nešli. S maržou, ktorú si chcel reťazec pripočítať, by tam ten tovar iba stál,“ hovorí Marián Glovaťák pre poľnoinfo.sk.

Nízke výkupné ceny a marže sú už tradične problémom pre prvovýrobcov mlieka. Priemerná spotrebiteľská cena trvanlivého mlieka (1,5% UHT) bola podľa údajov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka v minulom roku 1,04 eura na kilogram vrátane DPH. Podiel prvovýrobcu na celkovej marži bol 5,2 percenta, spracovateľa, teda mliekarne 11,5 percenta a obchodníka 38,6 percenta. V roku 2021 bola nákupná cena mlieka dokonca nižšia, ako výrobné náklady prvovýrobcu, po odrátaní všetkých dotácií.

Členovia ASYF podľa Mariána Glovaťáka predávajú svoje výrobky najmä z dvora.

„Na Slovensku existuje skupina ľudí, ktorá vyhľadáva iný tovar, ako je v obchodných reťazcoch a farmári vedia tento dopyt uspokojiť. Problém je, že sa tieto dve skupiny nevedia spojiť. Zamedzujú tomu nové a nové legislatívne prekážky. Štát by mal naopak registrovať túto možnosť a všemožne jej napomáhať,“ hovorí.

Uhlíková stopa

Ľuboš Regec sa minulý rok skúšal dostať prvýkrát do supermarketu so svojimi uhorkami.

„Nepozerali sa na to, či je to slovenské, alebo či to majú hneď. Oni jednoducho išli tvrdo na cenu a tú uhorku radšej dovážali, aj keď tu bola. Tak načo sa potom bavíme o nejakej uhlíkovej stope,“ hovorí pre poľnoinfo.sk.

Tento farmár sa pri pestovaní uhoriek inšpiroval španielskou Malagou, známou veľkými plochami s fóliovníkmi, ktorú osobne navštívil.

„Štát tam vybudoval infraštruktúru, vrátane veľkej vodnej nádrže, odkiaľ farmárom dodáva vodu. Plus majú družstvo, ktoré sa stará o odbyt. Keby toto štát urobil na Slovensku, nepotrebovali by sme cez supermarkety dovážať žiadne uhorky,“ uviedol ohľadne možností ako zlepšiť postavenie farmárov v dodávateľskom reťazci.