Takmer dve stovky stromov – rôznych odrôd čerešne vtáčej, pribudlo do okolia Oponíc. V minulosti tamojšie poľné cesty lemovali práve čerešne. Na mnohých miestach sa však zachovali len čiastočne, inde zmizli úplne. Do poľnej krajiny sa vrátili vďaka projektu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Nadácie Ekopolis a Plzeňského Prazdroja.

„Všetky vysádzané stromy sú čerešne. Zvolili sme si ich práve preto, že sme chceli udržať kontinuitu,“ skonštatoval Pavol Findura, konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý v okolí Oponíc hospodári.

Výsadbu uskutočnili odborníci a študenti univerzity. Prizerali sa aj škôlkari z Materskej školy Klások, ktorí pomáhali pri polievaní a práci so zeminou. Čerešňové stromy pribudli v lokalite, ktorá je aj turistami značne využívaná.

Nie je to len o intenzifikácii

„Tento projekt je aj o tom, aby sa zmenil pohľad na poľnohospodárov. Oni nie sú len tí, ktorí intenzívne hospodária v krajine, ale krajinu vytvárajú,“ dodal Findura.

Projekt, ktorý je podporený v rámci aktivity Na budúcnosť z Nadácie Ekopolis, sa uskutočnil už na deviatom poľnohospodárskom podniku na Slovensku. Za uplynulé tri roky takto v okolí polí v rôznych častiach Slovenska vysadili viac ako tisíc stromov.

„Vieme, že poľnohospodári žijú mnohými vážnymi problémami, od finančných cez organizačné až po predaj komodít. Ale napriek tomu môžeme povedať, že aj o takéto aktivity je záujem. Podnikom pomáhame odborne navrhnúť výsadbu. V podstate od nás dostanú akýsi plán, kam dané stromy patria a kde majú byť,“ vysvetlil Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis.

Pri výsadbe sa spravidla používajú rôzne ovocné druhy stromov, prípadne jelše a lipy, ktoré sú však zatiaľ v menšine.

Výhody pre krajinu aj pestovateľa

Ovocné stromy by v poľnohospodárskej krajine mali mať prínos vo viacerých smeroch.

„Znižujú degradáciu pôdy tým, že podporujú ochranu proti vodnej aj vzdušnej erózii. Tiež zvyšujú hodnotu ekosystému a zlepšujú celkový ráz krajiny. Podporujú tiež biodiverzitu, či už vo forme hmyzu alebo vtáctva. Na takýchto vzrastlých čerešniach môžu zahniezdiť aj druhy, ktoré sú prirodzenými nepriateľmi škodcov na poliach, napríklad vošiek,“ uviedol Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Projekt podporujú aj pivovarníci – a to aj v záujme zlepšiť podmienky pre pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku.

„Stromy by mali aj v rámci zmeny klímy pomôcť k zvýšeniu odolnosti krajiny, kde sa pestujú rôzne plodiny. Nám ide samozrejme o sladovnícky jačmeň, pretože jeho plocha na Slovensku klesá. Napríklad v roku 2012 sa pestoval na 70 tisíc hektároch, ale o desať rokov neskôr to bolo len 40 tisíc hektárov. Je to významný pokles a súvisí aj s tým, že je čoraz väčší problém dosiahnuť sladovnícku kvalitu jačmeňa. Preto sa snažíme hľadať cesty, ako pestovateľom pomôcť a zlepšiť napríklad manažment vody v krajine. K tomu prispievajú aj takéto stromy, keďže v letných horúčavách výparom pomáhajú ochladzovať okolie, zároveň ich organická hmota zvyšuje schopnosť pôdy vodu zadržať a vsiaknuť, aby neodtiekla. To je len časť pozitívnych vplyvov,“ vyjadril sa Ivan Tučník, vedúci projektu Pre jačmeň z Plzeňského Prazdroja.