Gabriel Csicsai pôsobil v rokoch 2010 až 2012, ako štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva. Rezort vtedy viedol Zsolt Simon a medzi poľnohospodárskou verejnosťou sa veľmi otvorene hovorilo, že vzťahy týchto pánov zo strany MOST – HÍD nie sú ideálne. Možno aj to bol dôvod, že názory Gabriela Csicsaia poznáme len veľmi zbežne. O dva týždne rozdajú voliči vo voľbách karty svojim favoritom. O Gabrielovi Csicsaiovi sa hovorí ako o jednom z tých, ktorí by mohli obsadiť najvyšší rezortný post. Prečítajte si o jeho víziách v poľnohospodárstve.

Aká je vaša predstava fungujúceho slovenského poľnohospodárstva. Ako by malo vyzerať?
Myslím si, že gro našej výroby by mali obsadiť malí a strední výrobcovia a zároveň spracovatelia, ktorí sa dokážu priamo dostať na trh. Samozrejme, určité percento pripadá veľkým, ktorí sú tu aj dnes. Je potrebné ale zmeniť pomer. Nie 80 ku 20 v prospech veľkých fariem, ale 50 ku 50. Polovica produkcie z veľkých podnikov a rovnaká časť od malých a stredných poľnohospodárov.

Tento cieľ sa zdá v období, keď vidíme kapitálové prepojenia podnikov, ktoré na Slovensku obhospodarujú desiatky tisíc hektárov pôdy, ako vzdialený.
Tomuto cieľu sme sa vzdialili. Pomaly sa zlá transformácia blíži ku koncu. Už nie je čo privatizovať a čo získať. Myslím si, že pre Slovensko to nie je dobré. Dostali sme na úroveň novodobých kolónií, ako boli voľakedy India, alebo africké štáty. Vyrábame maximálne efektívne na veľkých plochách – typom USA, ale bez ohľadu na vidiek a tradície výroby a spracovania. Dosiahli sme dno a je našou povinnosťou sa odraziť.

Spoločná poľnohospodárska politika prináša pre Slovensko veľkú šancu. Otázka je, ako ju dokážeme využiť. Program rozvoja vidieka bol schválený vo februári minulého roka. Ako sa pozeráte na tento dokument? Je taký, ako si ho predstavujete?

Podľa mňa je alibistický. Na jednej strane sa tvári, že bude podporovať mladých, malých a stredných, pritom je to len naoko. Snaží udržať status quo z minulých rokov. Prihráva veľkým, finančne silnejším a ekonomicky stabilnejším. Myslím si, že celý materiál je fraška.

Slovensko má 60-ročnú historickú skúsenosť z hľadiska kolektivizácie poľnohospodárstva. Do roku 1990 vznikli väčšie poľnohospodárske celky, ktoré síce neskôr zaznamenali určité otrasy, ale teraz vnikajú nové. Často ešte väčšie. Napriek tomu veľmi významnú časť našich podnikov tvoria farmy, ktoré hospodária na výmere 1000 až 3000 hektárov pôdy. Pôjdete proti nim?
Nejde o to ísť proti nim. Existujú štatistiky, v ktorých sa udáva, koľko je minimálne množstvo hektárov, ktoré dokážu uživiť jedného človeka v prvovýrobe. V Švajčiarsku je to 11 hektárov a na Slovensku cez 50 hektárov. Ak by sme chceli ísť štýlom francúzskych farmárov, tak musíme podporovať lokálne spracovanie a odbyt. Tým by sme vedeli v rezorte zamestnať štyrikrát toľko ľudí, ako je teraz. V prvovovýrobe máme zamestnaných 47 tisíc ľudí a dosiahli by sme až 200 tisíc. Ak jedno miesto v prvovýrobe viaže ďalšie tri v ostatných odvetviach národného hospodárstva, dostávame sa k zaujímavým číslám. Priamo, alebo nepriamo je možnosť vytvoriť 600 tisíc pracovných miest. Samozrejme, to som išiel na medzné hodnoty. Reálne ale vidím, že by sme správnym využitím európskych prostriedkov dokázali zamestnať 200 až 250 tisíc ľudí.

Ako to ale chcete dosiahnuť? Viete si predstaviť pomocou rôznych dotačných titulov prinúť slovenského poľnohospodára, aby išiel cestou finalizácie a obchodu? Veď dnes vidíme skôr opačný trend.
Ak je niekoho potrebné nútiť, je to zlé. Vtedy by sme išli systémom socialistických družstiev, kde to na papieri sedelo, ale v realite to tak nebolo. Podpora, alebo dotácie sú vymyslené kvôli tomu, aby poskytli začiatočný kapitál podnikom, alebo jednotlivcom, ktoré chcú investovať do technológií a liniek. Výsledkom má byť nejaký produkt, ktorý bude po vstupe tohto kapitálu sebestačný a samostatný. Podpora má byť o motivácii, ale nie o nútení. To je zásadný rozdiel. Nechcem ísť proti veľkým podnikom. Majú svoje opodstatnenie. Nie však v takom pomere, ako sú u nás. Nie je problém pestovať kukuricu, pšenicu a olejniny na obrovských hektároch s výkonnou technikou, kde pracujete pár dní v roku. Problém je, že veľké podniky neinvestujú, alebo nerozvíjajú tie segmenty, ktoré vyžadujú ľudskú prácu. To znamená chov zvierat, alebo pestovanie ovocia. Taktiež neinvestujú do spracovania týchto komodít na lokálnej úrovni. Samozrejme, finalizácia by mala byť nasmerovaná k vlastným predajniam. Nevymyslel som to ja. Spoločná poľnohospodárska politika podporuje práve toto. Sú to krátke odbytové reťazce, ktoré si myslím, že naši poľnohospodári dodnes nepochopili. Zároveň chápem veľkých investorov, ktorí do nákupu agrosubjektov vložili veľké peniaze a chcú zisk. Problém je, že sa na poľnohospodárstvo pozerajú ako na čisto trhovo orientovaný segment. Agrosektor má byť na to, aby sa uživil vidiek. Poľnohospodárstvo je o ľudských osudoch tých, ktorí žijú na vidieku.

To znamená, že vzniku malých a stredných subjektov chcete napomôcť skôr legislatívne? Napríklad cez lepšiu dostupnosť k pôde?
Jednoznačne. Nejde o jedno, ale o celý balík opatrení. Je tam aj umožnenie ľahšieho prístupu k pôde malým a stredným domácim podnikom. Tých 28 hektárov, ktoré môže mladý poľnohospodár získať do prenájmu od Slovenského pozemkového fondu je nastavených stranou SMER tak, že je absolútne nedosiahnuteľných.

Nevymožiteľných.
Absolútne. Podal som niekoľko zmien, na ktorých by sme vedeli stavať a dostať tento zákon do reálneho života. Existuje pol milióna hektárov štátnej pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu. Ak by som rátal 30 hektárov na poľnohospodára, tak keď vydelíme pol milióna hektárov, koľko je malých gazdov, ktorí by sa mohli dostať k pôde? Ďalej musíme zabezpečiť aj finančné zázemie. Od toho sú štátne banky. Slovenská záručná a rozvojová banka má za úlohu garantovať pôžičky. Treba pripraviť na to podmienky.

Aby neposkytovala priamo úvery na nákup pôdy, ako je teraz?
Áno, veď táto banka má garantovať a nie poskytovať priamo úvery! Veď je to nezmysel. Zároveň je potrebné začať okamžite školiť ľudí. Projekty na získanie pôdy by boli úspešné pre tých, ktorí prejdú tvrdým školením a dokážu, že môžu fungovať. Zároveň je potrebné podporiť odbytové organizácie, aby sa malí roľníci dokázali dať dohromady a to čo vyrobia, efektívne spracovali. Musí to fungovať na regionálnej úrovni. Rozprávame sa o 10 – 20 farmároch a ich regionálnom výrobku a zároveň podpore vzniku odbytových jednotiek vo forme malých obchodov a farmárskych trhov. Musíme to podchytiť legislatívne, lebo finančné prostriedky na to máme. Cez Pôdohospodársku platobnú agentúru prechádzajú stámilióny eur.

Veľa prostriedkov ale priamo na jednotnú platbu na plochu (SAPS).
Viem si predstaviť, že by platba na plochu bola znížená. Najmä kvôli tým veľkofarmám, ktoré platbu na plochu vnímajú ako svoj čistý zisk. Tieto prostriedky je potrebné presunúť do druhého piliera, tým by sme podporili projekty a uvolnili podmienky. Musíme ísť smerom k inovácii, produkcii a odbytu.

Slovensko ale išlo úplne opačným smerom, ako prezentujete. Prostriedky z druhého piliera smerovali do priamych podpôr.
Úplne choré. Už vtedy som to kritizoval. My len vyfinancujeme straty pomocou dotačných titulov. Na vykrytie strát majú byť pôžičky a poistky. Dotácie majú ísť na inovácie a novú výrobu.

Často ale pri dotáciách z druhého piliera hovoríme, ako o možnosti výskytu korupcie. Druhá vec je, že poľnohospodára sme naučili, že mnohé investície realizuje najmä z dotačných titulov.
Problém je, že sme stále nepochopili, že prostriedky, ktoré idú do rezortu patria do kohéznych fondov. V takejto podobe ale kohézne fondy čoskoro končia. Ich účelom pritom bolo, aby sme sa priblížili západnej Európe. Keď to ale nevyužijeme, slovenské poľnohospodárstvo bude po roku 2020 nekonkurencieschopné. Som zvedavý, čo urobia finančné skupiny, ktoré poľnohospodárstvo vnímali ako investíciu a po tomto období prídu o časť podpôr. To tu zrazu bude voľnej pôdy neúrekom? Musí začať fungovať finalizácia v rámci vlastných možností. Máme veľmi zle nastavenú poľnohospodársku politiku. Je veľmi ľahké obviňovať Európsku komisiu, že zavádza nezmyselné veci. Zažil som na vlastnej koži, že naša úradnícka garnitúra mnohokrát z titulu nejasného prekladu priťažuje poľnohospodárovi a nerozmýšľa nad tým, či je napĺňanie niektorých vecí reálne. Zároveň pri negociáciach vôbec nebojuje o normálne veci, ale bojuje sa o sprostosti.

V rámci určitých poľnohospodárskych šumov sa hovorí, že v rámci strany MOST – HÍD by ste boli v prípade volebného úspechu nominovaný za ministra pôdohospodárstva vy. Počuli ste to?
Nepohybujem sa v takej spoločnosti, kde by také šumy boli. Pre našu stranu je poľnohospodárstvo principiálne. Jednak z dôvodu rozloženia našich voličov na južnom Slovensku, kde je veľmi silná poľnohospodárska tradícia. Žiaľ, mnohé z týchto historických skúseností boli pošliapané, alebo úplne zanikli. Myslíme si, že našou morálnou povinnosť je pozdvihnúť poľnohospodárstvo. Kde sa dá vyrábať, aby sme začali produkovať a nastolili vidiecky spôsob života. Preto je pre nás poľnohospodárstvo dôležité. Máme základné koncepty poľnohospodárstva uvedené v Občianskej vízii 2016. Samozrejme, radi by sme organizovali poľnohospodárstvo v budúcnosti, lebo si myslíme, že v súčasnosti nejde dobrým smerom. O personálnych otázkach je podľa mňa hovoriť zbytočné.

Spomenuli ste, že Vaša strana ma na južnom Slovensku významnú voličskú podporu, ale práve MOST-HÍD si do budúcnosti možno poškodil priveľmi konfrontačným spôsobom vedenia rezortu exministrom Simonom. Neobávate sa, že poľnohospodár vníma Vašu politiku najmä cez osobu exministra?
Myslím si, že čo sa týka osobných záležitostí, je to otázka na pána Simona. Naša strana tu bola vždy pre poľnohospodárov. Máme koncept a je potrebné sa pozerať dopredu.

V prípade, že by MOST – HÍD obsadil pozíciu ministerstva pôdohospodárstva, ako vidíte vaše šance, alebo pána Simona?
Nie je to dobrá otázka. V rámci strany nejde o jednotlivca, ale o stranu ako celok. Ide o to, či spĺňa princípy zakotvené v našej vízii. Ak dokážeme reformovať poľnohospodárstvo podľa pravidiel, ktoré som uviedol, je úplne jedno, kto bude ministrom.

foto: autor článku

Keď som išiel do Dunajskej Stredy smerom z Komárna, všimol som si bilboard, kde ste boli s predsedom strany vy. Hovorí to o smerovaní v agrárnej oblasti, alebo si len domýšľam?
Je to normálna reklamná kampaň, ktorú pripravili ľudia a je potrebné si počkať na výsledky volieb.

Sám ste poľnohospodár. Viem, že ste chovateľom ošípaných. Ako hospodárite?
V decembri som dostal šľachtiteľský chov plemena duroc. Chovám desať prasníc a snažím sa o normálnu plemenitbu. Projekt som ale spustil kvôli tomu, aby som vedel malému poľnohospodárovi dokázať, že aj z tridsiatich hektárov sa dá vyžiť.

Máte 30 hektárov?
Hospodárim na pôde do rozsahu tejto výmery. Dopestované obilie ale musím nejako spracovať. Robím to cez ošípané, ktoré v zápätí finalizujeme vo forme výrobkov. Napríklad ako klobásy, alebo špeciálne domáce produkty. Samozrejme, cena za takéto výrobky nie je najnižšia, ale za ponúkanú kvalitu ani najvyššia. Ktokoľvek by mal záujem, s radosťou mu viem poskytnúť ekonomické výsledky a know how o tom projekte. Chcel by som to do budúcnosti spustiť ako pilotný projekt. Aby sa nám podarilo dostať chov ošípaných do polohy, že sa staneme v tejto oblasti opäť sebestační.

K tomu ale asi potrebujeme oveľa viac.
V tomto by mohol významnú úlohu zabezpečovať Zväz chovateľov ošípaných. Či už cez svoju tradíciu, postavenie v rámci Ministerstva, štátu a chovateľov, ale aj vďaka projektu, ktorý by bol podporený cez eurofondy. Vybudovať z týchto prostriedkov spracovanie a kamenné obchody. Takýmto spôsobom uzavrieť krátky odbytový reťazec. Veľkú víziu vidím v tomto projekte, ktorý by mohol byť postupne realizovaný po celom Slovensku. Netvrdím, aby v každom rodinnom dome bola na dedine sviňa, ale traja farmári v obci o 300 – 400 ľudí sa dokážu uživiť a predať svoje produkty a byť konkurencieschopní reťazcom.

Vieme o úspešnom svinskom príbehu už dnes?
Áno, na Slovensku je niekoľko chovateľov, ktorí finalizujú. Robia to ale načierno. Nie je pre nich pripravená legislatíva. Brzdí to malých chovateľov. Pravidlá sú nejasné a často je to na rozhodnutí daného jednotlivca. Myslím si, že jeden z prvých krokov novej vlády by malo byť vytvorenie podmienok pre rozvoj malého poľnohospodárstva.

Rozprávame sa o spracovaní výrobkov?
Teoreticky z domu môžete predať karé, ale nemôžete predať jaternicu a klobásu. Prvý krok na ministerstve by mal byť vyriešiť otázku malého predaja mäsových výrobkov. Myslím si, že vytvoriť koncepciu a podkuť to legislatívne. Dalo by sa to spustiť v priebehu niekoľkých mesiacov. Podpora malého poľnohospodára musí isť s finalizáciou produkcie.