Európsky parlament dnes (12.7.2023) po mimoriadne tesnom hlasovaní podporil návrh na obnovu prírody na územiach dotknutých ľudskou činnosťou. Za kľúčovú súčasť environmentálnej politiky Európskej únie hlasovalo 336 poslancov, väčšinou z ľavicových skupín či liberálov. Proti sa postavilo 300 zástupcov pravicových frakcií vrátane väčšiny najpočetnejších ľudovcov. Europoslanci teraz začnú o konečnej podobe pravidiel rokovať s členskými štátmi.

Vymretie druhov

Európske krajiny hlavne kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu, odlesňovaniu a rozširovaniu mestských plôch prichádzajú o množstvo druhov rastlín a živočíchov. Podľa odhadov expertov hrozí vymretie až milión druhov. Európska komisia (EK) preto vlani navrhla normu, ktorú vítajú ochrancovia prírody, avšak poľnohospodári ju kritizujú.

EÚ by na jej základe mala na pätine suchozemských a vodných plôch zaviesť opatrenia na obnovu prírodných ekosystémov. Pravidlá počítajú s obnovou desiatok tisíc kilometrov riečnych korýt, rozširovaním mestskej zelene alebo zakladaním remízok či plôch na zadržiavanie vody na časti poľnohospodárskych plôch.

Zástancovia i odporcovia normy viedli v posledných dňoch nevídane intenzívnu kampaň a vzájomne sa obviňovali z politizácie témy ochrany prírody kvôli blížiacim sa európskym voľbám.

„Brutálne zasahuje do kompetencií členských štátov a vytvára nekryté náklady,“ kritizoval normu občiansky demokrat Alexander Vondra z politickej skupiny konzervatívcov.

Medzi najväčších odporcov návrhu patril nemecký šéf najsilnejšej ľudovej frakcie Manfred Weber, podľa ktorého návrh v súčasnej podobe neúnosne skomplikuje život poľnohospodárom, ktorí sa už tak stretávajú s vysokými nákladmi a problémami s odbytom.

„Obávame sa, že tento zákon bude kontraproduktívny a bude mať významné sociálne a ekonomické dopady,“ uviedli na twitteri po hlasovaní európski ľudovci.

Časť českých poslancov z tejto skupiny však návrh nariadenia podporila.

„S obnovou prírody nemôžeme strácať čas. Napríklad opeľovači nám veľmi rýchlo miznú,“ povedal europoslanec za STAN Stanislav Polčák.

Zásadný spor sa viedol o to, či a ako v norme stanoviť podiel poľnohospodárskych plôch, kde majú vzniknúť remízky, živé ploty, vodné nádrže alebo ďalšie úpravy brániace odvodňovaniu krajiny či erózii pôdy. Komisia navrhovala desať percent, poslanci však konkrétny údaj vypustili a nechali rozhodnutie na jednotlivých štátoch.

Zákonodarcovia sa tiež zhodli na tom, že nariadenie nezačne platiť skôr, ako komisia analyzuje, či neohrozí dostatok potravín. Kritikom vyšla v ústrety tiež úprava, podľa ktorej bude možné plnenie cieľov odložiť, ak by hrozili vážne sociálno-ekonomické následky.