Ak sa poľnohospodári a potravinári domnievali, že po rade zlyhaní rezortného vedenia ministerstva aspoň nastavenie nového programového obdobia spoločnej európskej politiky bude skutočne napĺňať formulku z vládneho programu „využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielu domácich potravín“, majú smolu. Minister Ján Mičovský (OľaNO) berie nádejam na vyššiu potravinovú sebestačnosť Slovenska štvrť miliardy eur. Vyplýva to z takmer finálneho návrhu Intervenčnej stratégie na roky 2023-2027.

Oproti dokumentu profesora Jána Pokrivčáka z Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý vypracoval prvý návrh Intervenčnej stratégie, aktuálne dochádza k významnému zvýšeniu alokácie na lesy. O viac ako 100 miliónov eur. Podpora lesného hospodárstva je v aktuálnom, finálnom, návrhu kladená významovo na rovnakú úroveň, ako podpora rastu produkcie a produktivity poľnohospodárstva.

Ďalších 135 miliónov vezme výrobcom potravín a dá ich na Miestne akčné skupiny (MAS), najneúspešnejšie opatrenie aktuálneho programovacieho obdobia.

Koľko na čo?

Na spoločnú agropolitiku pôjde v programovacom období 2023 – 2027 celkovo 4,45 miliardy eur. Z toho I. pilier SPP tvorí 2,05 miliardy, vrátane spoločnej organizácie trhov.

Na II. pilier, čiže na záväzky týkajúce sa životného prostredia a projektové podpory poputuje 2,35 miliardy eur. Až 45-percent z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) je pritom určených na klimatické a environmentálne účely.

Ide o výrazný nárast oproti návrhu Intervenčnej stratégie, ktorý zadala vypracovať pedagógovi SPU vtedajšia ministerka Gabriela Matečná. V dokumente profesora Pokrivčáka bolo na klimatické a environmentálne ciele vyčlenených 30 percent z II. piliera SPP.

Významne tak rastie podpora neproduktívnych investícií, namiesto tých produktívnych. Pokiaľ Pokrivčáková stratégia, prepočítaná na päťročné programovacie obdobie, uvádzala podporu produktívnych investícií do poľnohospodárstva na úrovni 400 miliónov eur, tak návrh z dielne kolektívu Jána Mičovského informuje o podpore na úrovni 250 miliónov eur.

Intervenčná stratégia, ktorá je súčasťou Strategického plánu, pritom vychádza z predpokladu, že II. pilier bude mať 45-percentné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na aktuálnu úroveň financovania Programu rozvoja vidieka je predpoklad doplatku naozaj neuveriteľne ambiciózny. Ten, je dnes, na úrovni 25-percent. Nová, takmer dvojnásobná výška spolufinancovania štátom, si vyžaduje náročné rokovania s ministerstvom financií. A ako už Ján Mičovský presvedčil veľkou nulou pri vyjednávaní o Pláne obnovy a odolnosti, tieto rokovania zvláda, mierne povedané, na nedostatočnú.

Stropovanie

Intervenčná stratégia uvažuje v rokoch 2023 – 2027 s degresivitou priamych platieb so zohľadnením osobných nákladov, čím zvýhodní firmy s vyššou mierou zamestnanosti. Celkovo by sa stropovanie priamych platieb malo dotknúť fariem nad 540 hektárov a tým zasiahne viac ako 950 poľnohospodárskych subjektov. Stropovanie by znížilo platby poľnohospodárom zhruba o 28,5 milióna eur ročne. Tie MPRV SR plánuje zachovať v I. pilieri.

Na prvých 100 hektárov zavedie ministerstvo pre každú farmu sadzbu priamych platieb vyššiu, ako na ostatné hektáre obhospodarovanej pôdy.

„Ide o aplikáciu princípu degresivity, keď podpora na hektár klesá s veľkosťou farmy. Je to ekvivalent progresívneho zdaňovania pri dani z príjmu. Intervenčná stratégia navrhuje postupne znižovať priame platby na hektár najväčším príjemcom za účelom spravodlivejšieho prerozdelenia podpory medzi poľnohospodárov,“ vysvetľuje v materiáli agrorezort.

Zvieratá, nepoistiteľné riziká a pozemkové úpravy

Živočíšnu výrobu chce agrorezort podporiť vyššou sumou na hektár ako rastlinnú. To má podľa neho lepšie zohľadňovať reálne náklady na výrobu a zároveň prispieť k rastu zamestnanosti.

Rezort pôdohospodárstva plánuje s cieľom podporiť 1 127 776 ha v rámci ANC alokáciu vo výške 450 mil. EUR. Na welfare zvierat (dobré životné podmienky zvierat), by malo v tomto programovacom období smerovať 200 miliónov eur.

Ako uvádza MPRV SR, v novom programovom období SPP 2023 – 2027 chce vytvoriť systém na riadenie rizík. Ten má pozostávať z podpôr komerčného poistného z prostriedkov druhého piliera z eurofondov a z fondu pre katastrofické riziká (nepoistiteľné riziká), financovaného zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov poľnohospodárov.

Neúspech v rokovaniach z Plánu obnovy kompenzuje agrominister financovaním komplexných pozemkových úprav z SPP. Smerovať má na ne za 5 rokov 110 miliónov eur.

Hlasný výsmech potravinárom

Intervenčná stratégia súčasného vedenia agrorezortu navrhuje na rozšírenie spracovateľských kapacít, na celých päť rokov, len 65 miliónov eur (približne 13 mil. ročne). Práve spracovanie základných surovín dorobených na Slovensku je pritom Achillovou pätou slovenskej potravinovej sebestačnosti.

Navrhovaná podpora pritom nepochopiteľne nesmeruje na inovácie potravinárskej výroby, zvýšenie produkčných kapacít a tým zvyšovania spracovania základných poľnohospodárskych komodít na Slovensku, ale na vytváranie zamestnanosti. Podmienkou získania podpory totiž bude podľa ministerstva počet vytvorených nových pracovných miest.

Ak sa vrátime k projektovým podporám pre poľnohospodárov, oproti návrhu Intervenčnej stratégie predchádzajúceho vedenia znižuje J. Mičovský až o dve tretiny produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch na spracovanie. Z takmer 200 miliónov eur na päť rokov, tak zostalo na spracovanie prvovýroby len 70 miliónov eur.

Lesníci získajú nielen z Plánu obnovy

Produkciu energie z obnoviteľných zdrojov MPRV SR podporí sumou 10 miliónov eur. Na podporu biodiverzity v lesoch chce dať agrorezort na čele s lesníkom 45,5 miliónov eur a 139,8 miliónov eur na podporu biotopov a ochranu vybraných typov živočíchov v poľnohospodárstve, ako napríklad sysľa, dropa a iných ohrozených druhov.

Na Mičovského „srdcovú tému“ prírode blízke hospodárenie v lesoch poputuje 147 miliónov eur. Na „Adaptačné opatrenia“ v lesníctve je vyčlenených 17 miliónov eur.  Na revitalizáciu poškodených lesných ekosystémov bude vyčlenená suma opäť 147 miliónov eur. Zvyšovanie vodozádržnej funkcie lesa bude predstavovať sumu 7 miliónov eur. Podpora území NATURA 2000 bude 15 miliónov eur.

Pre porovnanie, návrh Intervenčnej stratégie predchádzajúcej garnitúry agrorezortu počítal s lesníckymi opatreniami v sume o 100 miliónov eur nižšej.

LEADER získa až o 135 miliónov viac

Na Miestne akčné skupiny plánuje dať J. Mičovský 185 miliónov eur. Ide pritom o program, ktorý je v aktuálnom období absolútnou katastrofou a jeho čerpanie je jedno z najhorších z eurofondových opatrení vôbec. Ďalších 7 miliónov eur chce dať na spoluprácu medzi domáci a aj zahraničnými skupinami.

Dôvod, takého obrovského navýšenia prostriedkov práve z SPP, ktoré sa dá využiť na zlepšenie potravinovej bezpečnosti, nie je zrejmý. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie totiž intenzívne pracuje na novom operačnom programe „Slovensko“, ktorý zahŕňa takmer všetky doterajšie operačné programy práve s cieľom zlepšenia efektívnosti pre všetky regióny Slovenska.

Najbližšie rokovanie pracovnej skupiny k Intervenčnej stratégii sa uskutoční formou online rokovania 7. apríla 2021. V pracovnej skupine k dokumentu sú zastúpené štátne, rezortné aj samosprávne organizácie poľnohospodárov.