Slovensko trvá na tom, aby pri debatách o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ po roku 2020 bol zachovaný princíp spravodlivosti a rovnocennosti pre všetkých. Uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.

Európska komisia v rámci debát o SPP navrhla, aby bola budúca agropolitika jednoduchšia a orientovaná na výsledky. Sú tu aj návrhy, aby po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ a výpadku britských príspevkov do eurorozpočtu, došlo k zníženiu platieb pre veľké farmy, čo by zasiahlo najmä krajiny ako je Česká republika, Slovensko alebo Dánsko. Priemerné farmy v Českej republike sú deväťkrát väčšie (133 ha) ako je priemer EÚ, na Slovensku je to v priemere 80,7 ha.

Matečná v pondelok upozornila, že zatiaľ sa o akomsi „skresaní“ zdrojov pre väčšie farmy či družstvá nehovorilo, podľa jej slov však Slovensko trvá na tom, že SPP trvá na dodržiavaní základných zmlúv, podľa ktorých spoločná poľnohospodárska politika musí byť rovnocenná a spravodlivá pre všetkých.

„Nemala by diskriminovať žiadne formy podnikania, a ani veľkosť podnikov. To je naše zásadné stanovisko,“ uviedla Matečná.

V tejto súvislosti ocenila minulotýždňovú deklaráciu krajín Vyšehradskej štvorky (V4), kde sa podarilo prekonať opatrnejší prístup Maďarska a Poľska a dohodnúť sa na spoločnom postupe, že nie je možná diskriminácia podľa veľkosti fariem.

„Tá V4 musí byť spolu v dobrom aj v zlom a docielili sme takúto formuláciu a budeme trvať na tom,“ zdôraznila.

Ministerka sa v Bruseli zasadzovala aj za urýchlenie vyrovnania výšky priamych platieb v členských krajinách. Spresnila, že pri druhom pilieri, kde dochádza k spolufinancovaniu zo strany členských štátov, SR zastáva názor, že miera spolufinancovania podpôr by mala byť jednotná pre všetky členské štáty. Podľa jej slov, ak by sa to dialo „bez limít“, tak niektoré členské štáty prelejú viac zdrojov z prvého piliera (priame platby) do druhého piliera a budú mať možnosť spolufinancovať viac ako iné členské krajiny, čím by sa v Únii narušila konkurencieschopnosť.

Matečná zároveň odmieta „strašenie“ brexitom na úkor budúceho financovania agrosektoru v EÚ. Upozornila, že odchod Británie nemusí byť pre poľnohospodárov „až taká veľká strata“, lebo zo spoločnej poľnohospodárskej politiky išlo späť do britského rozpočtu šesť miliárd eur. Tieto zdroje by sa podľa nej po roku 2020 dali využiť v prospech agrosektoru ostatných 27 členských krajín.