Nezdravá koncentrácia nášho poľnohospodárstva nás odkláňa od finalizácie potravín a posúva k veľkovýrobe rastlinných komodít, ktoré speňažujeme na zahraničných trhoch. V období, keď Európska únia podáva politickú ruku Ukrajine – obilnici Európy, je tento stav vrcholne nepriaznivý.

Našim veľkovýrobcom pšenice, kukurice, alebo repky hrozí, že tieto trhy z časti obsadí lacnejšia produkcia. Ak nezačneme finalizovať a zaujímať sa o slovenského spotrebiteľa, hrozí nám vidiecka chudoba.

Národ je hladný po kvalitných potravinách a svojho roľníka, ktorý by mu ponúkol chutný mliečny, alebo mäsový výrobok, hľadá len veľmi ťažko. Stav, keď na Slovensku najviac klesol počet fariem a zároveň sa najviac zvýšila koncentrácia poľnohospodárstva v Európskej únii, je ďalším odvrátením sa od regionálnej produkcie.

Vlastnícky prepojené farmy v rôznych regiónoch Slovenska len veľmi zriedkavo vnímajú poľnohospodárstvo cez rozvoj vidieka. Zamestnanosť, finalizácia produkcie, ale aj aktivity súvisiace s rozvojom obcí a komunít sa stávajú nechcenými činnosťami v túžbe za európskymi dotačnými titulmi.
Pokiaľ v Rakúsku hovoríme o priemernom devätnásť hektárovom roľníkovi, v Nemecku o tridsať hektárovom farmárovi, tak u nás sme za ostatných desať rokov dokázali zvýšiť priemernú výmeru farmy takmer trojnásobne. Na osemdesiat hektárov. Aký trend bude nasledovať? Budujeme americké poľnohospodárstvo s produkciou veľkotonážnych plodín za prispenia štedrých európskych podpôr určených na biodiverzitu, alebo rozvoj vidieka?

V súčasnosti je ešte stále možnosť nepriaznivý trend zvrátiť. Podpora mladých farmárov ale nemôže byť len marketingovým výkrikom do tmy, ale reálnou prioritou. Hľadanie odbytových ciest pre posledných mohykánov v našej živočíšnej výrobe je našou psou povinnosťou. Sú tí, čo zamestnávajú! Nehádžme im pod nohy polená v podobe často nezmyselných kontrol, ale hľadajme cestu, ako im pomôcť. Zjednodušme systém predaja výrobkov konečnému spotrebiteľovi.

Na našu živočíšnu výrobu sa valí jedna pohroma za druhou. Minulý týždeň najväčšia mliekarenská skupina na Slovenska ohlásila zníženie výkupu surového kravského mlieka o niekoľko desiatok miliónov kilogramov ročne! Napriek tomu vákuum v ktorom fungujú na Dobrovičovej ulici je nepriestrelné.

Na legitímnu otázku, prečo nie sme na svetových výstavách odpovedáme útočne, prípadne ľahkovážne smerom k podujatiam s desaťročnými tradíciami. Už konečne potrebujeme úradníkov, ktorí toto začnú chápať. Hľadať nové trhy, motivovať k združovaniu, k podpore prvovýrobných zväzov, ktoré dokážu svojim personálnym zabezpečením pomôcť k riešeniu problémov. Aby sme to ale dokázali, nemôžeme za každým len trochu iným názorom vidieť nepriateľa, útočiť a arogantne šermovať nariadeniami EÚ, ktoré sa často stávajú horúce až po zásahu slovenského úradníka.