Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z ekonomiky

Súčasným stavom rezortu strácame všetci!

Súčasným stavom rezortu strácame všetci!
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Nezdravá koncentrácia nášho poľnohospodárstva nás odkláňa od finalizácie potravín a posúva k veľkovýrobe rastlinných komodít, ktoré speňažujeme na zahraničných trhoch. V období, keď Európska únia podáva politickú ruku Ukrajine – obilnici Európy, je tento stav vrcholne nepriaznivý.

Našim veľkovýrobcom pšenice, kukurice, alebo repky hrozí, že tieto trhy z časti obsadí lacnejšia produkcia. Ak nezačneme finalizovať a zaujímať sa o slovenského spotrebiteľa, hrozí nám vidiecka chudoba.

Národ je hladný po kvalitných potravinách a svojho roľníka, ktorý by mu ponúkol chutný mliečny, alebo mäsový výrobok, hľadá len veľmi ťažko. Stav, keď na Slovensku najviac klesol počet fariem a zároveň sa najviac zvýšila koncentrácia poľnohospodárstva v Európskej únii, je ďalším odvrátením sa od regionálnej produkcie.

Vlastnícky prepojené farmy v rôznych regiónoch Slovenska len veľmi zriedkavo vnímajú poľnohospodárstvo cez rozvoj vidieka. Zamestnanosť, finalizácia produkcie, ale aj aktivity súvisiace s rozvojom obcí a komunít sa stávajú nechcenými činnosťami v túžbe za európskymi dotačnými titulmi.
Pokiaľ v Rakúsku hovoríme o priemernom devätnásť hektárovom roľníkovi, v Nemecku o tridsať hektárovom farmárovi, tak u nás sme za ostatných desať rokov dokázali zvýšiť priemernú výmeru farmy takmer trojnásobne. Na osemdesiat hektárov. Aký trend bude nasledovať? Budujeme americké poľnohospodárstvo s produkciou veľkotonážnych plodín za prispenia štedrých európskych podpôr určených na biodiverzitu, alebo rozvoj vidieka?

V súčasnosti je ešte stále možnosť nepriaznivý trend zvrátiť. Podpora mladých farmárov ale nemôže byť len marketingovým výkrikom do tmy, ale reálnou prioritou. Hľadanie odbytových ciest pre posledných mohykánov v našej živočíšnej výrobe je našou psou povinnosťou. Sú tí, čo zamestnávajú! Nehádžme im pod nohy polená v podobe často nezmyselných kontrol, ale hľadajme cestu, ako im pomôcť. Zjednodušme systém predaja výrobkov konečnému spotrebiteľovi.

Na našu živočíšnu výrobu sa valí jedna pohroma za druhou. Minulý týždeň najväčšia mliekarenská skupina na Slovenska ohlásila zníženie výkupu surového kravského mlieka o niekoľko desiatok miliónov kilogramov ročne! Napriek tomu vákuum v ktorom fungujú na Dobrovičovej ulici je nepriestrelné.

Na legitímnu otázku, prečo nie sme na svetových výstavách odpovedáme útočne, prípadne ľahkovážne smerom k podujatiam s desaťročnými tradíciami. Už konečne potrebujeme úradníkov, ktorí toto začnú chápať. Hľadať nové trhy, motivovať k združovaniu, k podpore prvovýrobných zväzov, ktoré dokážu svojim personálnym zabezpečením pomôcť k riešeniu problémov. Aby sme to ale dokázali, nemôžeme za každým len trochu iným názorom vidieť nepriateľa, útočiť a arogantne šermovať nariadeniami EÚ, ktoré sa často stávajú horúce až po zásahu slovenského úradníka.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
19 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Milan
Milan
17. február 2016 5:57

Naši úradníci sa tešia tomu že sú za hrubým múrom kde nepočujú hlas farmára, veď na čo si pridávať starosť. Veď farmár je tu pre úradníka podľa ich správania. Zobuďme sa a začnime žiadať naše práva lebo toto je feudalny systém. Všade vo svete chodia úradníci za farmarmi len tu… Celý komentár »

Jano
Jano
17. február 2016 7:36

Nielen naši úradníci spia spánkom spokojnosti ale sladko spia aj všetci poľnohospodári.naše samosprávne organizácie ZPD,SPPK,AKS a všetci ostatní. Sú naši zástupcovia len keď treba vyberať členské a reprezentovať nás na spoločenských akciách. Keď bude poľnohospodár ohrozený druh potom nás budú aktívne zastupovať ochrancovia prírody a zvierat. Možno budú aktívnejší ak… Celý komentár »

realista
realista
17. február 2016 7:50

a najsmutnejsie je to ze peniaze urcene farmarom skoncia v rukach ktory s polnohospodarstvom nemaju nic spolocne ,su to umelo vytvorene firmy ako ze polnohospodarske.

Jozef Artim
Jozef Artim
17. február 2016 8:06

Nepočuť poľnohospodárov, nepočuť ani (slabo počuť) samosprávne organizácie. Problém je ale hlbší – sociálny status poľnohospodárov na Slovensku je nízky, nemáme politickú silu (nemáme zastúpenie v Bruseli, kde sa tvorí SPP, stranu s prioritou agrorezort, nemáme zastúpenie v parlamente, výbore NR, nemáme kvalitný lobing… ). Lobing robia finančné/zájmové skupiny ale… Celý komentár »

agrarnik z HN
agrarnik z HN
17. február 2016 8:50

pán J. Artim palec hore – je to tvrdé, ale realita je taká ako ste popísal – samospráva sa tvári ako koaličný partner Vlády SR a odborníci sú fuč lebo stranícke centrály uprednostňujú a menujú do funkcie lepičov plagátov a straníckych politrukov.

Marcel Sako
Marcel Sako
17. február 2016 9:41

Slovensko okrem pody nemá moc možností ako uživiť národ a zlepšiť ekonomiku štátu. Za pár rokov výroba a potreba aut klesne a bude tu ešte vačšia chudoba ako je teraz. A to že všetci odborníci zisťujú až po 10 -15 rokoch aké máme problém , svedčí iba o tom že… Celý komentár »

Helena Patasiová
Helena Patasiová
17. február 2016 11:49

Koštatovanie situácie v Úvodnom článku vyvoláva diskúsiu o ktorom by bolo potrebné otvorene hovoriť ! Stojíme pred parlamentnými voľbami, a koľko poľnohospodárov (z praxe) kandiduje do NR SR max.20 ? Veľmi ťažko sa presadzujú oprávnené požiadavky našich farmárov v NR a ešte horšie v Bruseli ! Musím Vám pripomínať tichú… Celý komentár »

Margita
Margita
17. február 2016 12:30

…áno, v agrosektore začína byť opäť dusno. Nie je to poprvýkrát a iste to nie je ešte ani poslednýkrát. Tento stav súvisí hlavne s hospodárskou krízou, ale dôležitú úlohu tu zohráva aj akási morálna kríza. Ľudia sa naučili skôr pozerať na iných a prehliadať vlastné chyby. Naučili sa problémy riešiť… Celý komentár »

L.D.
L.D.
17. február 2016 12:46

Je zaujímavé, že pri tomto stave poľnohospodárstva na Slovensku a podielu slovenských potravín na pultoch sa ešte pán minister J. hrdí tým, že ako jediný z vlády vydržal celé 4 roky! Ale obávam sa, že po ňom tam zostane len „Augiášov chliev“, ktorý bude treba prečistiť…. pretože ryba smrdí zvyčajne… Celý komentár »

Miro
Miro
17. február 2016 13:38

Konečne na problémy poľnohospodárstva reagujú ľudia ktorí tieto problémy poznajú a aj im rozumejú. Prebudila sa aj samospráva SPPK a AKS a možno povedia aj ďalšie problémy napr.mlieko,ktoré už spracovatelia nechcú nakupovať aj napriek dotáciám,ktoré dostali na modernizáciu svojich firiem. Poľnohospodárstvo je minimálne v rovnakej zložitej situácii ako školstvo aj… Celý komentár »

G.S.
G.S.
17. február 2016 20:52

Vo väčšine súhlasím, ale Ukrajina nebude pre nás konkurencia. Tak ako je postavená asociačná dohoda, obrovský nárast dovozu obilia nehrozí. Je obmedzený kvótou pšenica 1 mil. t , jačmeň 250 tis. t a kukurica 450(za 5 rokov 650) tis. t. To je pri produkcii EU okolo 300 mil t zanedbateľné.… Celý komentár »

Jozef Artim
Jozef Artim
17. február 2016 21:35

Pani Patasiova, nepreceňujte 12.12.2012. Nebol to koniec ani začiatok sveta. Ani 700 demonštrujúcich nebolo. Ani začiatok nového obdobia činnosti samosprávy v podobe občianskeho združenia tzv. slovenskej agrárnej komory v národných farbách spriateleného štátu. Nepomohlo ani Vaše lichotenie ministerstvu , ani vágna kritika vzdialeného Bruselu, bez návrhov riešenia nie je to… Celý komentár »

Stano
Stano
17. február 2016 21:59

Zo všetkého najviac ma zabáva táto „prestrelka“ samospráv! Juraj Huba vám v predchádzajúcom článku ukázal, čo sa vám deje „pod nosom“. Ak ste ani toto neboli schopní postrehnúť, tak na čo vás potom máme? O koho sa chcete „biť“ o ďalších 10 rokov? O svoje vykúrené kancelárie? Hlavne, že podstata… Celý komentár »

Jozef Artim
Jozef Artim
17. február 2016 22:03

.. ešte ďakujem HN za podporu, a ospravedlnenie za chybu vo vyjadrení predtým.

Jozef Artim
Jozef Artim
18. február 2016 8:34

Stano, komunikujem len za seba, nedovolím si komunikovať za samosprávu, ako jej zamestnanec uznávam subsidiaritu. Ale opäť je samospráva hromozvod ako sociálne dobro pre nespokojných.