Podľa odhadov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka by mala v tomto roku podpora prepočítaná na kilogram vyrobeného surového kravského mlieka dosiahnuť okolo 2,1 centa. Ešte pred rokom to bolo o cent viac a v roku 2009 dokonca dvojnásobok súčasnej podpory.

Dôvodom nižšej dotácie je znížená podpora z národných doplatkov na VDJ. Stále ale nepoznáme oficiálny distribučný kľúč, ktorým budú podpory našim chovateľom prerozdeľované (dôvody sú ozrejmené v článku: https://polnoinfo.sk/clanok/2717/z-ekonomiky/ministerstvo-podohospodarstva/na-vyplatenie-vdj-si-polnohospodari-pockaju/). Jasné je len to, že podpory by mali byť vyplatené spolu s jednotnou platbou na plochu, to znamená v závere roka.

Pozitívnejšia správa v sektore prvovýroby mlieka je, že chovateľom sa za minulý rok podarilo oproti predchádzajúcemu roku zvýšiť úžitkovosť o 250 kilogramov na dojnicu a rok. Priemernej dojivosti chýba len približne 50 kilogramov, aby pokorila hranicu 6000 kilogramov na dojnicu a rok. Dôvody nárastu priemernej dojivosti oproti minulému roku sú pravdepodobne aj v tom, že pri produkcii mlieka zostali tí, ktorí sa dokážu popasovať s ekonomikou. Od roku 2005 klesol počet podnikov produkujúcich mlieko o 28,6 percent na súčasných 590 chovateľov.

V minulom roku sa síce zvýšila produkcia a dodávky slovenských mliečnych fariem, ale ich nárast nekorešpondoval s nárastom dojivosti. Dôvodom je, že sa opäť znížili počty dojníc a to o 5 200 kusov na 156 tisíc kusov. Z tohto dôvodu rástla produkcia len veľmi mierne a to o 10,3 milióna kilogramov. V súčasnosti dosahuje 928 miliónov kilogramov. Najdôležitejším faktorom, ktoré ovplyvňujú záujem o rozvoj chovu hovädzieho dobytka sú priemerné nákupné ceny mlieka.

„Slovenské ceny sú približne o 2,5 až 3,5 centy nižšie ako priemerné ceny v Európskej únii,“ uvádza Margita Štefániková, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Slovenskí producenti mlieka sa v rámci priemerných cien štátov Európskej únie nachádzali v decembri 2011 na ôsmom mieste od konca spolu s francúzskymi chovateľmi. Dôsledky podpornej politiky štátu, ale aj nižšie nákupné ceny spôsobili, že od roku 2007 nebola produkcia mlieka v zisku. Od spomínaného roku dosiahla kumulatívna strata prvovýroby vyše 200 miliónov eur. V minulom roku sa vyšplhal negatívny hospodársky výsledok sektoru výroby mlieka na takmer 31 miliónov eur.

Ďalší vývoj v sektore prvovýroby mlieka bude závisieť od viacerých činiteľov. Významnú úlohu bude hrať postoj spracovateľského priemyslu. Podľa údajov Slovenského mliekarenského zväzu dosiahla strata v spracovaní mlieka v minulom roku 9,5 milióna eur, čo je výrazný prepad oproti roku 2010 (strata 1,36 milióna eur). Napriek tejto negatívnej štatistike musíme uviesť, že práve v aktuálnom mesiaci boli ohlásené dve významné investície v mliekarenskom priemysle, ktoré môžu pomôcť rozvoju slovenskej prvovýroby.

Jednu plánuje realizovať spoločnosť BEL Slovensko v Michalovciach, ktorá hovorí o zvýšení výroby tavených syrov a kvôli chýbajúcemu mlieku rokuje s východoslovenskými poľnohospodármi.

“Naše potreby sú vyššie, ako je možnosť produkcie vo východoslovenskom regióne,“ vysvetlil 6. marca pre Michalovský Korzár riaditeľ syrárne Martin Buršák.

Ďalšiu investíciu, taktiež do syrárne, plánuje Mliekareň Koliba v Hriňovej.

“Investícia zahŕňa výstavbu novej haly, po dobudovaní ktorej by sa malo zvýšiť množstvo spracovaného mlieka zo súčasných 170 na 412 ton denne,” citovalo zámery mliekarne 13. marca TASR.

Napriek tomu, je podľa Margity Štefánikovej, samotná budúcnosť sektoru prvovýroby mlieka v súčasnosti opäť ohrozená.

„Vyzerá to tak, že nárast produkcie mlieka na európskom, ale aj na našom domácom trhu si už vyberá svoju daň. Spracovatelia avizujú znižovanie nákupných cien mlieka. Navyše, podľa aktuálneho vývoja počasia sa dá očakávať veľký výpadok produkcie krmovín a obilnín a následne výrazný nárast ich cien. Nárast cien krmovín, ale aj ďalších vstupov, hlavne pohonných hmôt sa spolu s veľkým výpadkom podpory evidentne podpíšu pod ďalšie roztváranie cenových nožníc. Prvovýrobcovia budú mať len dve možnosti – ukončiť chov dojníc a predať dopestované krmoviny za drahé ceny, alebo – pokračovať v chove dojníc a vedome prehlbovať vysoké straty z produkcie mlieka z predchádzajúcich rokov,“ hovorí Margita Štefániková.