História pestovania chmeľu na Slovensku sa začala v roku 1956, keď v Častkovciach pri Novom Meste nad Váhom vysadili pokusne hektár chmeľu. V roku 1993 chmeľ pestovali už na cca 1 148 ha v troch oblastiach – topoľčianskej, piešťanskej a trenčianskej.

“Dnes máme už len približne 214 ha na ktorých pestujeme dva druhy chmeľu – žatecký poloskorý červenák a Prémiant.” uviedol na dnešnom stretnutí s ministrom pôdohospodárstva Václav Drabant, riaditeľ Slovchmeľ družstva z Hornej Stredy.

“Slovenskí pestovatelia chmeľu majú vo svete dobré meno, sme členovia Medzinárodného zväzu pestovateľov chmeľu a drvivú väčšinu našej produkcie vyvážame do Nemecka, ale i do Veľkej Británie či Belgicka. Chmeľ je špecifická rastlina s 15-20 ročnou životnosťou a obnova chmeľníc sa bez čiastočnej štátnej pomoci nedá robiť. Nakoľko budeme musieť naše porasty o 5-6 rokov obnovovať, prišli sme, aby sme si vedeli naplánovať našu budúcnosť,” dodal Milan Grác, predseda predstavenstva Slovchmeľ družstva.

Minister pôdohospodárstva uviedol, že vďaka zle nastavenému systému a predchádzajúcim zlým rozhodnutiam sa na Slovensku skoro zlikvidovala živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba.

“Pripravujeme nový systém, robíme účinnú politiku v Bruseli a na európskej úrovni dosahujeme pre nás celkom účinné zmeny v predkladaných návrhoch. V našom novom systéme teraz spracovávame analytickú časť, hodnotíme posledných 10 rokov. V tomto štádiu sa môžete do nej pripojiť. Následne si musíme stanoviť priority v daných oblastiach a povedať, na čo máme, na čo nie, ale aj to, ako zabezpečiť nové formy financovania v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Vy si povedzte, ako vidíte svoju budúcnosť, navrhnite systémové a reálne kroky našej spolupráce a následne budeme spolu hovoriť o tom, ako to spolu dosiahneme. Teda k odpovedi sa môže spolu dostať do konca roku,“ povedal Ľubomír Jahnátek.