Novú spoločnú poľnohospodársku politiku a samotné nastavenie Strategického plánu netrpezlivo očakávajú aj bankové domy. Podľa schválených podmienok musia vytvoriť produktovú škálu, metodiku a podmienky. Práve banky v ostatných rokoch stále vo výraznejšej miere financujú agrosektor.

Financovanie pôdy

„Objem celkových úverov v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove dosiahol 913 miliónov eur. Úvery v pôdohospodárstve zaznamenali značný nárast s najvyššou hodnotou v sledovanom období ostatných piatich rokov,“ informuje Zelená správa z roku 2020.

Najvýraznejšie rástli dlhodobé úvery poskytované na obdobie dlhšie ako päť rokov a to v porovnaní s priemerom ostatných piatich rokov o takmer 70-percent. Do tejto skupiny patria aj úvery na financovanie nákupu poľnohospodárskej pôdy. Za rok 2019 vzrástli v porovnaní s rokom 2017 o dva a pol násobok na 28-miliónov eur.

Dá sa očakávať, že financovanie nákupu pôdy z úverov bude rásť aj v najbližšom období. Prispôsobila sa tomu aj VÚB banka, ktorá financuje poľnohospodárstvo vo výraznom rozsahu.

„V roku 2020 sme veľmi zjemnili podmienky financovania nákupu pôdy v tom zmysle, že sme zmenili maximálnu dobu splácania úverov z 10 na 20 rokov. Výrazne to pomôže poľnohospodárom, ktorí majú potom možnosť využiť finančné prostriedky počas roka na niečo iné,“ hovorí Martin Hubinský, segmentový manažér pre poľnohospodárstvo vo VÚB.

Banky sa musia prispôsobiť na novú agropolitiku čo najskôr

Výrazne rastú aj úvery so splatnosťou do jedného a do piatich rokov. Banky preto veľmi pozorne sledujú, ako sa vyvíja diskusia k príprave Strategického plánu. Jeho základným dokumentom je Intervenčná stratégia, ku ktorej sa odborná verejnosť dostala len pred pár týždňami. Pripomienky k nej sú, podľa zástupcov agrárnych samospráv, výrazné. Pokiaľ sa hrany medzi ministerstvom a dotknutými subjektmi neobrúsia, banky sa nemôžu pripraviť na nasledujúce programovacie obdobie.

 „Banky sa musia prispôsobiť na novú agropolitiku čo najskôr. Nastaviť produkty tak, aby poľnohospodári pocítili zmenu rozpočtového obdobia čo najmenej,“ hovorí Martin Hubinský.

Ten si myslí, že veľkým impulzom v nasledujúcom programovacom období by bolo zavedenie finančných nástrojov pre agrosektor.

„Medzi najefektívnejšie patrí bonifikácia istiny úverov alebo úrokov, či prípadné záručné mechanizmy. To už niektoré krajiny aplikujú,“ hovorí Martin Hubinský.

Poukazuje pritom na to, že banky majú vytvorený systém kvalitného hodnotenia projektov.

„Niekto môže namietať, že treba podporiť aj projekty, ktoré neprinesú pridanú hodnotu, ale zrejme tých by malo byť čo najmenej, pretože rozvoj sektora je vtedy správny, pokiaľ sa podporujú modernizačné rozvojové projekty, ktoré prinesú niečo do budúcnosti a dajú sektoru pridanú hodnotu,“ uzatvára M. Hubinský.