Aj tento rok si v Šali zmerali sily a zručnosti oráči na svojich traktoroch. V rámci poľnej prezentácie kukurice, ktorá sa v regióne organizuje už dvanásť rokov, pred tromi rokmi vznikla myšlienka obohatiť program aj o majstrovstvá v orbe.

„Nápad vznikol tak, že sme chceli povzbudiť kamarátov – poľnohospodárov v časoch zlých úrod a zlých cien, aby mysleli aj na niečo iné, aby sa navnadili niečím, čo ich stále baví a ťahá vpred. A traktor – to je jednoznačne srdcová záležitosť každého – či ide o gazdu, ktorý má pár árov v záhrade, alebo poľnohospodára – samostatne hospodáriaceho roľníka. Prvé dva roky sme  pozvali len známych z regiónu, ale tento rok prišli aj z iných regiónov – napríklad z Trenčína, z Pobedima a iných miest,“ vysvetlil Matej Takáč, spoluorganizátor súťaže a agronóm spoločnosti Sagrop.

S pohonom pod kapotou aj s ručným traktorom

Pôvodne sa malo súťaže zúčastniť 20 oráčov, nie všetci však nabrali odvahu. Noc pred podujatím napršalo asi 30 mm zrážok, čo podmienky na poli pri Šali zhoršilo. Na štartovaciu čiaru sa napokon postavilo 14 oráčov s najrôznejšou technikou. Nechýbal ani ručný motorový traktor.

„Je to Agzat, ktorý mám 6 rokov, ale motor má už asi 10-12 rokov, stále ide. Väčšina oráčov sem chodí s pohodlnými strojmi, na ktoré si sadneš, stúpiš na pedál a ideš. Tu je to pekne na pešo. Je to síce staršia technika, ale spoľahlivá,“ vysvetlil Rudolf Mikeš z Dlhej nad Váhom.

Medzi štvorkolesovými mašinami bol na súťaži s ručným traktorom ako jediný.

„Treba aj s takýmto niečím vedieť orať a treba aj ostatným ukázať, ako sa to voľakedy robilo, a na mnohých miestach sa robí dodnes. Samozrejme, nejde to do hĺbky 25 cm, ale väčšinou 15-18 cm, v závislosti od pôdy. Ale je to stále spoľahlivé,“ dodal Mikeš.

Vlastná výroba

Väčšina oráčov sa prišla predviesť s traktormi, k ktorých funkčnosti prispeli oni sami.

„Mám Massey Ferguson 165, pluh som si vyrobil sám. Trvalo mi to asi rok, lebo to nie je jednoduché. Použil som dosky z roľníckych pluhov, dlho trvalo, kým som to všetko poupravoval, prispôsobil, prerobil. V praxi to využívam čisto na súťažnú orbu,“ vyjadril sa Roman Hrádel z Pobedima.

Na traktore vlastnej výroby dorazil Vladimír Segeň.

„Je tam motor Zetor, prevodovka a zadná časť z Vetriesky a predný náhon Gázik. Je to poskladané z toho, čo sa našlo. Pohli sme rozumom aj so švagrom, poskladali sme to a veselo jazdíme. Trvalo nám to asi rok, ale nie je to prvý traktor, ktorý som staval. Predtým som ich skladal už viac, lebo voľakedy sa to dalo predať, ľudia o to mali záujem a my sme si tým prilepšili. Traktoristu som robil 25 rokov a toto ma baví, naučil som sa s tým jazdiť a vychytať všetky muchy,“ vysvetlil Segeň.

Starí aj mladí

Súťažnú orbu v Šali posudzovala komisia, ktorá sa zamerala na viaceré kritériá.

„Hlavne sa posudzuje priamočiarosť orby, čiže aby boli rovné rady. Taktiež prihliadame na hrebeňovitosť oráčiny, ako je tvorená, aj na to, aby boli zapracované všetky rastlinné zvyšky. Posudzuje sa aj hĺbka orby a rovnomernosť pooranej parcely,“ vysvetlila Jana Bujdáková, členka komisie.

Súťažné oranie zaujalo oráčov naprieč generáciami.

„Mám 77 rokov, a oriem už 60 rokov. Začínal som na družstve v Žihárci a teraz pomáham synovi, ktorý tiež orie,“ povedal Ľudovít Kolár, najstarší účastník súťaže.

Najmladšiu generáciu oráčov zastupoval študent Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre.

„Zaoberám sa tým už nejaký čas, tak si chcem vyskúšať, ako dopadnem. Tu súťažím prvýkrát, ale bol som už aj na súťaži v Nových Sadoch a so školou chodíme aj na medzinárodnú súťaž do Estónska. Súťažia aj modernejšie stroje, ako mám ja, ale verím si,“ skonštatoval Michal Ondruška, študent 4. ročníka.

Najmladší účastník si v súťaži vybojoval druhé miesto. Tretí skončil Štefan Farkaš a na prvú priečku sa postavil Ján Ješko z Maduníc.