S predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Vladimírom Chovanom sme sa stretli tesne po sobotných Slovenských dožinkových slávnostiach, ktoré sa konali tradične na výstave Agrokomplex. Redakciu poľnoinfo.sk zaujímali jeho názory k súčasnej situácii na trhu s poľnohospodárskymi komoditami, riešenia nepriaznivej cenovej situácie, ale hovorili sme aj o krokoch možného nástupcu, súčasného ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, z pohľadu predsedu SPPK.

Tohtoročná žatva je minulosťou, zhodnoťme jej priebeh, ale najmä cenový vývoj, ktorý nastal a ktorý k poľnohospodárom naozaj nie je priaznivý.
Priebeh žatvy bol veľmi dobrý, pretože počasie nám prialo. Úrody sa pohybujú na úrovni desaťročných priemerov. Nie je to žatva, ktorá by bola výrazným spôsobom slabšia. Podľa cien komodít ale môžeme povedať, že je to najtragickejšia žatva za posledných minimálne pätnásť rokov. Obilie máme pod strechou, ale cenová úroveň je katastrofálna. Ceny kopírujú stav z pred dvadsiatich rokov, pričom ceny vstupov sú od tohto obdobia diametrálne odlišné. Výrazným problémom je aj spomalenie odbytu. Kým pred rokom sme uskutočňovali obchody so zahraničím, v súčasnosti stagnujú. Obrovský problém je kŕmne obilie, kde sú ceny na úrovni 80 eur za tonu. Za takúto cenu to nevie vyprodukovať ani najlepší pestovateľ. Priame náklady pri potravinárskej pšenici sa u skutočne špičkových producentov pohybujú na úrovni približne 117 – 118 eur. Takáto realizačná cena ale v súčasnej situácii vyzerá naozaj skôr ako sen.

Rastlinná výroba je vo vážnych problémoch. Je to ale ona, ktorá bola ťahúň poľnohospodárskych podnikov. Čo môže nastať, keď rastlinná výroba bojuje s nízkymi nákupnými cenami a živočíšna výroba je už tradične v zložitej situácii?
Živočíšna výroba je v obrovskej strate. U ošípaných je to strata stabilizovaná, ale stratové máme aj oblasti, ktoré vo veľkej miere odčerpávajú komodity z rastlinnej výroby – produkcia mlieka, hydiny. Aktuálne odhady hospodárskeho výsledku hovoria o strate odvetvia vo výške 100 miliónov eur /3 miliardy korún/. Minulý rok sme pritom dosiahli zisk vo výške viac ako 125 miliónov eur, čo je približne 3,8 miliardy korún. To znamená, že podľa optimistických odhadov, nás čaká prepad hospodárskeho výsledku na úrovni viac ako 225 miliónov eur / takmer 7 miliárd korún/, pesimistické odhady hovoria o prepade hospodárskeho výsledku vo výške takmer 300 miliónov eur /9 miliárd korún/. Je to šialené číslo spôsobené výpadkom tržieb. Pokiaľ by rezort dosiahol niekoľko rokov po sebe kladný hospodársky výsledok, ako v roku 2008, mohli by sme hovoriť o kapitálovej stabilizácii. V súčasnosti ale máme opačný problém, aj keď banky ešte stále posudzujú náš rezort podľa minuloročných údajov. Keď začnú pracovať s tohtoročnými výsledkami, rezort padne o päť priečok v bonite a dostane sa do situácie, že banky nebudú schopné a ochotné poskytovať agrosektoru prostriedky.

Ako riešiť túto situáciu?
V septembri chceme s bankármi rokovať a urobiť si reálne analýzy sektora. Musíme im priamo povedať, ako sa hospodársky výsledok javí a čo urobíme pre stabilizáciu. Sme vo veľkej výhode, oproti roku 2004. Priame platby sú garantované a máme na ne právny nárok. Toto je plus, ktoré máme v rukách. Ďalšou možnosťou je vysvetliť bankárom, kde je cenové dno.

Vy to viete?
Musíme presvedčiť pestovateľov, aby nepredávali obilie, ktoré má kvalitatívne parametre pod 101 eur. Aby ho okamžite 1. novembra dostali do skladov Európskej únie. To by sme mali využiť, pretože to vyvolá na trhu reakciu, ktorú musíme vyvolať, pretože inak by sme stále boli tlačení do nízkych cien. Aby nám banky nepodľahli panike, že keď je trh presýtený, ceny môžu klesnúť ešte nižšie, ako teraz.

Skúsme povedať, ako by podľa vás išlo stabilizovať chov kráv s trhovou produkciou mlieka, alebo takzvaných mliečnych plemien?
Dotlačiť slovenských spracovateľov, aby nám platili za mlieko toľko, koľko sa platí v okolitých štátoch. Môžeme to urobiť veľmi jednoduchým spôsobom. Buď nám zaplatíte tak, ako v okolitých štátoch, alebo komoditu začneme vyvážať do zahraničia. Už určité aktivity v tomto smere začali a to cez farmárske odbytové organizácie. Aj mliekarne vyvážajú naše surové kravské mlieko, lenže čo z toho, keď nám zaplatia 18 centov za liter a do talianskej mliekarne sa predáva za 22 centov? Ak sa nám toto podarí a k tomu prirátame súhrne platby na VDJ, čo sú takmer 3 centy na liter surového kravského mlieka, mohli by sme sa dostať na úroveň 25 – 28 centov za liter, čo by pokrylo približne 90 percent výrobných nákladov.

Živočíšna výroba má ale aj druhé ťažko skúšané odvetvie a to je produkcia ošípaných.
Mám strach z cenového vývoja ošípaných v Spojených štátoch amerických. Ceny sa pohybujú na úrovni niečo cez 90 eurocentov za kilogram jatočnej váhy, čo je naozaj veľmi málo. U nás je tá cena približne 1,2 alebo 1,25 eura za kilogram. Farmárom nikto nemôže garantovať, že aj u nás nezačne klesať. Som optimista a verím, že sme už v počte prasníc na úrovni, pod ktorú nepôjdeme. Tí čo zostali pri produkcii ošípaných, že už od nej neodídu, pretože majú naozaj špičkovo zvládnutý chov. Verím, že cena, ktorá je v súčasnosti v USA, nás výrazne neovplyvní.

Niektoré témy ohľadom cien mlieka sme už načrtli, štát aj realizoval určité opatrenia, ktoré mali za úlohu aspoň čiastočne znížiť straty z chovu hovädzieho dobytka a to podporami v súhrnnej výške 264 eur na VDJ. Môže Ministerstvo pôdohospodárstva urobiť v tejto otázke viac, alebo to už zostáva len na poľnohospodároch a ich aktivitách, napríklad smerom k združovaniu sa do odbytových organizácií výrobcov?
Štát ešte môže pomôcť a o tejto téme chceme na jeseň vyvolať diskusiu. Nie je reálne, aby sme na Slovensku podporovali všetko plošne. Prijali sme metodiku Európskej únie, ale vidíme, že plošnosť k ničomu nevedie. Podporujeme všetko a všetko sme dostali do straty. Toto asi nemá význam. V piatok, počas Agrokomplexu, sme o tejto téme hovorili aj na stretnutí Združenia pestovateľov obilnín. Štát môže urobiť to, že zanalyzuje so všetkými samosprávnymi organizáciami poľnohospodárov súčasný stav, z ktorého vychádza, že na Slovensku máme asi milión ton prebytkových obilnín, ktoré musíme vyvážať pri cenovej hladine na úrovni 80 – 90 eur za tonu. Toto množstvo hovorí o výmere približne 250 tisíc hektárov osevov obilnín navyše. Nepodporme budúci rok túto výmeru na pestovanie obilnín. Pestovateľ samozrejme obilninu môže pestovať, ale nedostane podporu. Musí si sám zrátať, či je to pre neho zaujímavé. A tieto prostriedky, ktoré zakumulujeme, môžeme použiť na činnosti, kde je potrebný väčší balík – napríklad podpora chovu hovädzieho dobytka.

Obilnín sa aj pre potreby našej zdecimovanej živočíšnej výroby pestuje naozaj veľa. Ako ale vyselektovať tých 250 tisíc hektárov? Ako určiť, že kto podporu dostane a kto nie?
Hovoríme len v teoretickej rovine, ale myslím si, že je potrebné začať o tejto téme diskusiu. Pri krátení podpôr by sa malo vychádzať z predchádzajúcich osevov. Je skutočnosťou, že keď niekto znižuje živočíšnu výrobu, prestáva vyrábať krmoviny na ornej pôde a namiesto toho vysádza obilniny. To znamená, že ak sa situácia v živočíšnej výrobe naozaj nezlepší, obilnín bude stále väčšie množstvo. Živočíšna výroba klesá a viac obilnín nám bude robiť ešte väčšie problémy s odbytom. Touto cestou by mala ísť aj Európska únia a my na najbližšom rokovaní Rady ministrov budeme žiadať, aby bolo tlmočené stanovisko, cez naše Ministerstvo pôdohospodárstva, o okamžitom zavedení povinného úhorovania. To, čo EÚ pred rokom a pol nezmyselne zrušila, pretože sa na trhu objavil nedostatok obilia. Bezcolný dovoz, ktorý sa zaviedol nie len do obdobia začiatku ďalšej žatvy, ale do konca roka 2008, taktiež značne rozhýbal trh s obilninami.

Týmto ste poukázali na lepšie rozdelenie prostriedkov a podporu živočíšnej výroby. A čo špeciálna rastlinná výroba?
Špeciálna rastlinná výroba u nás dosiahla dno, pritom nám vytvára zamestnanosť, obchodné podmienky, ale i spracovateľské podmienky. Rozvojové impulzy, ktoré v poslednom období nastali, musia pokračovať.

V súčasnosti nás pravdepodobne čaká zmena na poste ministra. Prikláňate sa k tomu, aby v prípade zmien nedošlo k narušeniu kontinuity rozhodnutí súčasného vedenia ministerstva?
Samozrejme. Najhoršie čo môže byť je, keď príde niekto a začne meniť pravidlá, ktoré boli vytvorené. Je to úplne najhoršia vec nie len z pohľadu poľnohospodárov. Bohužiaľ, stalo sa nám to už niekoľkokrát. Keď sa už raz niečo udialo, rozhodlo, môžu tam byť kozmetické chybičky a tak ďalej, ale je nastavený systém, ktorý by sme nemali meniť. Tieto kroky by mohli viac uškodiť, ako pomôcť. Veci sa musia dotiahnuť do konca a nie stále meniť pravidlá hry. To čo sa začalo, sa musí dotiahnuť do konca a potom poďme analyzovať, ako ďalej s tými zdrojmi, ktoré nám v rámci rozpočtového obdobia zostali, aby sme ich čo najefektívnejšie umiestnili. Aby sme čo najviac podporili zamestnanosť a aj možnosti umiestnenia produkcie na trhu.

To znamená, že budúcemu nástupcovi ministra, ak predsa dôjde k zmenám, ktoré visia vo vzduchu už niekoľko týždňov, odporúčate pokračovať v nastolenom kurze?
My môžeme naozaj len odporúčať. Ak k zmene nedôjde, nie je čo riešiť, ak áno, treba argumentovať tým, aby sa začaté dotiahlo do konca. Nemôžeme zväčšovať podnikateľskú neistotu. Veríme, že to dokážeme vyargumentovať s novým vedením ministerstva.

Redakcia poľnoinfo.sk zachytila spätnú väzbu, ktorá rozhovorom s pravdepodobným ministrom pôdohospodárstva SR vznikla. Diskutujte o danej téme aj u nás pod článkom, „nielen“ v poľnohospodárskych kruhoch. Vaše názory môžu „padnúť na úrodnú pôdu“!