Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR nedávno zverejnil štúdiu o medziodborovej mobilite a kvalifikačnej uplatniteľnosti na slovenskom trhu práce, na ktorú sa dá pozerať rôzne.

Zdá sa byť príliš zjednodušujúca a vo vzťahu k chlebovému odvetviu navodzuje dojem, že poľnohospodárstvo kvalifikovaných pracovníkov nepotrebuje, lebo na trhu ponuka ľudí s poľnohospodárskym vzdelaním vysoko prevyšuje dopyt. Pritom ostatná „zelená“ správa konštatuje, že v roku 2013 sa zvýšil priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve o 0,7 roka na výsledných 46,7 roka, z čoho automaticky vyplýva potreba omladzovania agrárnej populácie. V súvislosti so vzdelanostnou štruktúrou správa upozorňuje na nárast vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v poľnohospodárstve o 2,2 percentuálneho bodu na 9,3 % a stredoškolsky vzdelaných kádrov o 3,4 percentuálneho bodu na 34,8 %.

Znížila sa však skupina vyučených zamestnancov o 5,3 percentuálneho bodu na 47 %. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR väčšina zamestnancov nachádza uplatnenie v robotníckych profesiách v rastlinnej a v živočíšnej výrobe, ale „znižovanie vyučených pracujúcich naznačuje pokles kvalifikovaných robotníckych profesií v oboch sektoroch, čo korešponduje s poklesom živočíšnej výroby, najmä chovu hospodárskych zvierat v roku 2013“.

Napokon, aj vládna koncepcia rozvoja pôdohospodárstva do roku 2020 vychádza z toho, že v slovenskom poľnohospodárstve najviac poklesli živočíšna a špeciálna rastlinná výroba, teda sektory s najväčším potenciálom zamestnávania ľudí.

Na druhej strane je pravdou, že mnohé poľnohospodárske podniky ťažko získavajú do svojich štruktúr kvalifikovaných nových (a navyše aj mladých) zamestnancov. Vychádza to aj z tabuľky medziodborovej flexibility, obsiahnutej v štúdii IFP. Podľa nej síce uplatnenie v odbore získa len 23 % ľudí s poľnohospodárskym odborným vzdelaním, ale do prvovýroby sa nehrnú ani iní odborníci, keď 9 z 13 hodnotených odvetví nemá v poľnohospodárstve žiadneho svojho „človeka“ a zvyšné tri tam umiestňujú len po jednom percente ľudí so svojim odborným vzdelaním. Trinástym odvetvím je samotné poľnohospodárstvo, ktoré vo svojich štruktúrach zamestnáva zhruba 23 % zamestnancov s agrárnym odborným vzdelaním. Táto skutočnosť bezpochyby súvisí s nezáujmom mladých ľudí (ale aspoň do určitej miery aj iných vekových skupín obyvateľstva) o prácu v poľnohospodárstve. Zapríčiňuje ho predovšetkým vysoká pracovná náročnosť a nevyhnutnosť pracovať aj počas víkendov a štátnych sviatkov, pričom priemerná mzdová parita dlhodobo nedosahuje ani 80 % celoštátneho priemeru a patrí v tomto smere medzi najhoršie spomedzi všetkých základných odvetví slovenskej ekonomiky. Potvrdzuje to tiež skutočnosť zo štúdie IFP, podľa ktorej sú ľudia s poľnohospodárskym odborným vzdelaním roztrúsení takmer vo všetkých odvetviach, okrem informačných technológií a environmentálnej ochrany.

Ako vlastne vždy, aj v tomto prípade nemusí „hra“ s priemernými číslami vyústiť do záverov, ktoré korešpondujú s poznatkami a skúsenosťami praxe. Napriek tomu však údaj, že takmer štvrtina ľudí s poľnohospodárskym vzdelaním (presnejšie 24 % podľa IFP) končí ako nezamestnaná, je príliš vysoký na to, aby sa dalo povedať, že bol zapríčinený iba štatistickými odchýlkami, či nepresnosťami v zisťovaní. Tie by sa napokon mali prejaviť aj v iných odvetviach, z ktorých sa k tomuto číslu blíži len stavebníctvo a environmentálna ochrana. Iný je však pohľad na uplatniteľnosť absolventov odborných škôl, kde v štúdii IFP horšie ako poľnohospodárstvo vychádzajú v hodnotení rokov 2008-2012 stavebníctvo i environmentálna ochrana a rovnako alebo len o niečo lepšie takmer všetky ostatné odvetia, s výnimkou medicíny a pedagogiky.

„Vzdelávacie a školské systémy musia byť prepojené s praxou, čo je momentálne jeden z ich kľúčových problémov“, povedal ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Artim.

„Aj preto sa angažujeme vo viacerých projektoch, ktorých cieľom je zlepšenie odbornej prípravy a vzdelávania pracovníkov v agropotravinárskom komplexe. Bude potrebné prijať viacero legislatívnych, organizačno-technických i ďalších opatrení na to, aby sa neoptimalizoval len profil absolventov učilíšť, stredných odborných a vysokých škôl, ale aj ich štruktúra a počet. Napriek tomu, že niektoré profesie sú prebytkové, mnohé ďalšie zasa nevedia zamestnávatelia nikde zohnať,“ dodal na margo tejto závažnej problematiky J. Artim.