Výrazne nižšia sebestačnosť ako pred rokmi, zanedbané závlahové systémy, čoraz väčší vplyv klimatickej zmeny, problémy so zháňaním zamestnancov a nižšia konkurencieschopnosť oproti zahraničiu. Aj to sú výzvy, s ktorými bojujú pestovatelia v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Ovocinári, zeleninári, zemiakari a vinohradníci sa o budúcnosti sektora rozprávajú od utorka (26. november 2024) na tradičnom dvojdňovom seminári v Mojmírovciach.
Už 29. raz sa uskutočnila súťaž Top Agro Slovensko, ktorá na základe údajov portálu FinStat a metodiky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity vyhodnotila ekonomické výsledky poľnohospodárskych subjektov za rok 2023. Za hudobného a tanečného sprievodu folklórneho súboru Zobor, básní Idy Rapaičovej a moderovania Jany Hospodárovej si úspešní poľnohospodári prebrali vo štvrtok 21. novembra 2024 napríklad aj plastiky trnavskej umelkyne Laury Dokovej. Vyhodnotenie sa uskutočnilo tak ako vlani, v aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Poľsko sa usiluje od roku 2006 zaviesť do platnosti postupný zákaz kŕmenia zvierat GMO (geneticky modifikované organizmy) krmivami. Uplatnenie zákona z roku 2006 bolo pred mesiacom opäť posunuté o päť rokov. Pôvodne mal vstúpiť do platnosti už od januára 2025, no stane sa tak až od januára 2030 na základe nariadenia, ktoré podpísal Prezident Andrzej Duda, informuje portál tvpworld.com.
Definícia rodinného poľnohospodárskeho hospodárenia zníži administratívnu záťaž pre rodinné farmy a uľahčí prevod záväzkov medzi rodinnými príslušníkmi. V rozhovore s ČTK to povedal predseda Asociácie súkromného poľnohospodárstva ČR Jaroslav Šebek. Podľa neho môže mať zjednodušenie niektorých procesov tiež pozitívny efekt na zníženie cien potravín. České ministerstvo poľnohospodárstva (MZe) na otázku ČTK uviedlo, že v dohľadnej dobe by mal byť podaný poslanecký návrh, ktorý by sa usiloval o zakotvenie rodinných fariem v zákone o poľnohospodárstve.
Konečne, že niekto sa prišiel i na nás pozrieť, ako robíme na poli. Predsedu sme tu nevideli takmer nikdy. Píše novinárka Lora Nedelčeva v článku, ktorý vyskladala z vyjadrení tridsiatich družstevníkov. Pomenúva detaily o nerovnosti v odmeňovaní, o mizernej motivácii pracovať lepšie, o chýbajúcich peniazoch v pokladni či falšovaných dokladoch v hospodárení družstva z okresu Prievidza. Má prečítané zápisnice a kvôli článku, na ktorého začiatku bol anonymný list doručený do redakcie, navštívi družstvo opakovane. V závere reportáže z nadhľadu okomentuje vyhrážku, ktorú jej adresuje ekonóm podniku v prípade, že videné napíše. Napísala. Článok vyšiel v júli 1968 v denníku Roľnícke noviny.
Hodnotenie manažérov a poľnohospodárskych podnikov v rámci súťaže, ktorú organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, prechádza významnými metodickými zmenami. Odbornú garanciu nad súťažou prevzala Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Táto zmena prichádza v kontexte organizačných úprav a zameriava sa na prínos nových prístupov k hodnoteniu manažérskej kvality v sektore, čím sa kladie dôraz na komplexnejšie a transparentnejšie hodnotenie dát z verejne dostupných zdrojov. Univerzita v Nitre tak poskytuje odbornú podporu a zároveň sa snaží prispieť k zvýšeniu kvality poľnohospodárskeho manažmentu na Slovensku.
Kde sa podel slovenský roľník, žije ešte? Zdalo sa, že po ére socializmu, ktorý kolektivizáciou vytvoril družstvá a štátne majetky, sa roľníci ako jedna z typických vrstiev spoločnosti vytratili. Čas však dokáže veci utriasť a ako zázračne regeneruje po rôznych kataklizmách príroda, objavujeme aj na Slovensku opäť životaschopné roľnícke rody. Jeden z nich sa má k svetu vo Vlkoch, malej dedinke neďaleko Bratislavy.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) upozorňuje na zvláštne praktiky niektorých firiem, ktoré špekulatívne nakupujú pôdu, pričom jej využitie za účelom produkcie potravín je častokrát otázne. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Poľnohospodárska pôda má podľa komory slúžiť na produkciu potravín.
Lidl bol v minulom roku s výsledkom hospodárenia na úrovni takmer 160 miliónov eur najziskovejším obchodným reťazcom na Slovensku a zároveň obhájil pozíciu trhovej jednotky v objeme tržieb. Tie dosiahli 2,09 miliardy eur, čo je medziročný rast 10 %. Druhým najziskovejším obchodným reťazcom bol Kaufland, ktorého zisk vzrástol na viac ako 93 miliónov eur, čím prekonal Tesco v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vyplýva to z účtovných závierok jednotlivých spoločností zverejnených na portáli FinStat.
Najkomentovanejšie za 7 dní