Slovensko už roky nie je sebestačné v dodávke bravčového mäsa a situácia, zdá sa začína postupne meniť. Naša produkcia postačuje stále na 40% celkovej spotreby bravčového mäsa na Slovensku.

Kým ešte pred viac ako 20 rokmi sme chovali niečo okolo 200 tisíc ošípaných, prednedávnom to bolo len 37 tisíc ošípaných. Dnešných 41 tisíc kusov síce nie je rapídny vzostup, ale znamená isté pozitívne tendencie vývoja chovov.

„Trochu sa predsa situácia zmenila. Pred dvomi rokmi sme mali asi o desať percent nižšie stavy prasníc a ošípaných. Myslím, že postupne po malých krokoch smerujeme dopredu,“ hovorí predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.

„V minulosti bol najmä problémom nezáujem vlády a ministerstva riešiť problematiku ošípaných. Vždy sa totiž akosi vyhovárali, že sa nedá pomôcť s chovmi ošípaných, že to jednoducho Brusel nedovolí. Vieme však zo skúseností z iných štátov aj podľa konzultácii s našimi kolegami v zahraničí, že si každý hľadal svoje formy podpory chovu ošípaných. Preto rok čo rok klesali stavy ošípaných až na historické minimum,“ hovorí Imrich a pripomína, že slovenských chovov bolo ešte menej, keďže časť vlastnili zahraniční investori.

„Po nástupe terajšieho vedenia rezortu, ktoré deklarovalo pomoc chovu ošípaných, boli dané stimuly a to naštartovalo pozitívny vývoj,“ hovorí Imrich a pripomína, že stavy by sa z dnešného počtu mali zhruba zdvojnásobiť, aby naša sebestačnosť stúpla na zhruba 80% potreby domácej spotreby.

Teraz v letných mesiacoch by sa stavy mali sezónne zvýšiť, keďže sa postupne dočasne zvýšia ceny bravčového mäsa a mnoho z chovateľov nakúpi aj ošípané na výkrm.

„V sezóne je dopyt najmä v západnej Európe po bravčovom mäse na rôzne sezónne akcie. Vtedy aj u nás sa zvýši cena a my sme závislí na cene aká je v tejto lokalite EÚ. Naša cena sa odvíja od cien v Nemecku, Rakúsku a ich okolitých štátov. Asi 70% nášho vyrobeného jatočného mäsa vyprodukovaných vyvážame najmä do Maďarska, Poľska, Českej republiky a len 30% jatočných ošípaných sa porazí doma. Je na škodu, že mnoho z nášho mäsa skončí v zahraničí, a to aj napriek tomu, že zahraniční odberatelia sú veľmi spokojní,“ hovorí Imrich.

Dnes je na trhu záujem najmä o 120 kilogramové ošípané vhodné na jatočnú realizáciu. Známe 200-kilogramové prerastené ošípané sú minulosťou.

„Pri zaradení do plemenitby sa snažíme, aby tam bol veľký rámec tela, menej slaniny a viac zmasilosti. Niekedy naši otcovia boli zvyknutí, že slanina mala na štyri prsty. Dnes potrebujeme zvýrazniť mäsové vlastnosti ošípanej. Vďaka tomu sa zvyšuje objem kvalitných častí mäsa. Niekedy boli 3-4 kilogramy zo stehna, dnes je to až 7 kilogramov. Zase aj dnes sú extrémy najmä v zahraničí, ktorým sa chceme vyvarovať, že mäso stráca svoje vlastnosti bravčového mäsa a niekedy je extrémne chudé,“ hovorí František Uhliarik, chovateľ ošípaných z Rastislavíc v okrese Nové Zámky.

Postupné ustaľovanie a vzostup chovov ošípaných by aj podľa Jána Hubu z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Lužiankach mohli znamenať pozitívny signál.

„V súčasnosti už prešli podniky selekciou, pri živočíšnej výrobe zostali len tie podniky, ktoré sú schopné kompenzovať nízke výnosy zo živočíšnej výrobe rastlinnou výrobou. Zásadný je však problém v systéme a prehĺbil sa po našom vstupe do EÚ. Vtedy bolo potrebné prijať čo najjednoduchší systém vyplácania podpôr. Nemali sme toľko času na prípravu na vstup do EÚ. Napríklad v roku 1998 sme o EÚ ani nesnívali a boli sme tam už o šesť rokov. Takže ani to nie je pravda, keď sa zazlieva politikom, že zle vyjednávali. Bolo treba vytvoriť jednoduchý systém vyplácania podpôr, no tie bol nastavené na plochu poľnohospodárskej pôdy a neboli priamo nasmerované do živočíšnej výroby,“ hovorí Ján Huba o problémoch, ktoré stáli na začiatku problémov v chove ošípaných.