Prioritou pre stranu SNS sú ľudia, ale v rodinách často žijú aj zvieratá. Upozornil na to predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák po tom, ako parlament schválil novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. Právna norma mení legislatívu tak, že zviera už nebude prioritne považované za vec, ale za cítiacu bytosť.

Na margo povinného čipovania psov, ktoré novela zavádza, Bernaťák poznamenal, že táto zmena je prospešná aj pre ľudí.

„Ak pes niekoho uhryzne, veterinár hneď zistí, či napr. bol očkovaný proti besnote,“ vysvetlil.

Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nom. SNS) sa Slovensko prijatím novely zaraďuje medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za cítiacu bytosť. Ako príklad situácie, ktorá sa bude posudzovať inak, je pes v zavretom aute. V súčasnosti ho nebolo možné násilím vyslobodiť, lebo by bolo poškodené auto, teda hodnotovo drahšia vec ako pes vnútri. Po novom už podľa Matečnej môže polícia do auta násilím vniknúť a psa vyslobodiť.

„Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na vytvorení tohto zákona. Ďakujem aj tým, ktorí ho podporili, teda koaličným aj opozičným poslancom,“ odkázala.

Oľga Beckerová z kancelárie zvieracieho ombudsmana potvrdila, že po takomto zákone verejnosť volala už dlhší čas.

„Chcem veriť, že novela umožní lepšiu vymožiteľnosť práva a zlepší život zvieratám. To, že zviera nie je vec, je konečne na papieri, ale na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí to vedia už dávno,“ podotkla.

Zviera sa od septembra viac nemá na Slovensku apriori považovať za vec, ale bude v zákone definované predovšetkým ako živý tvor, cítiaca bytosť.

„Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach, to neplatí, ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora,“ znie nová definícia zvieraťa v Občianskom zákonníku.

Právna norma zároveň zavádza opatrenia proti množiteľom, povinné čipovanie psov aj opatrenia proti týraniu zvierat. Materiál rieši aj trávenie zvierat na sídliskách a cirkusy.

Veterinárni inšpektori zároveň získajú právomoc vstupovať pri výkone do obydlia, ak je dôvodné podozrenie, že je ohrozený život alebo zdravie osoby, ohrozený život, zdravie alebo ochrana zvieraťa alebo ak je obydlie používané aj na podnikanie alebo prevádzkovanie inej hospodárskej činnosti súvisiacej s držaním zvierat.

Novela reaguje aj na problém s množiteľmi psov. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od narodenia. V prípade jeho predaja či darovania bude začipovanie povinné ešte pred zmenou vlastníka bez ohľadu na vek šteňaťa. Registrácia psov a ich majiteľov sa bude viesť v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Množiteľov tak bude možné identifikovať a potrestať.

„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ vysvetlila Matečná.

 Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí budú musieť psa do 24 hodín od začipovania zaevidovať do registra. Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára. Rovnako má postupovať aj pri úhyne psa. Psy narodené do 31. augusta 2018 budú musieť byť začipované najneskôr do 31. októbra 2019. Za čipovanie sa bude platiť maximálne desať eur, pri osobách v hmotnej núdzi, ktoré majú psov narodených do 31. októbra 2019, zaplatí čipovanie štát.

Právna norma mení aj prístup k cirkusovým zvieratám.

„Určite nechceme cirkusy diskriminovať, chceme však ochrániť najrizikovejšiu skupinu divožijúcich zvierat pred ich zneužívaním. Prevádzkovatelia cirkusov sa budú musieť zaregistrovať v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá bude vydávať, pozastavovať a zrušovať rozhodnutia o schválení pre cirkusy,“ spresnila Matečná.

Ministerstvo plánuje následne vo vyhláške určiť, ktoré vybrané druhy divožijúcich zvierat nebudú môcť v cirkusoch vystupovať.