Agrárna verejnosť ho pozná ako bývalého predsedu celoslovenskej poľnokomory a deväťmesačného ministra pôdohospodárstva. V rámci rôznych predvolebných analýz sa hovorí o jeho šanci zopakovať si možnosť sedieť v najvyššom rezortnom úrade. Ako vidí naše poľnohospodárstvo a možnosti jeho rozvoja Vladimír Chovan, podpredseda Slovenskej národnej strany, uviedol v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk.

Aká je vaša predstava fungujúceho slovenského poľnohospodárstva. Ako by malo vyzerať?
Bol by som úplne spokojný, keby naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo fungovalo na takej úrovni ako v susednej Českej republike. Myslím tým čo výkonnosti, produktivity a ziskovosti.

Program rozvoja vidieka na roky 2014-2020 bol vo februári minulého roka schválený. Je podľa Vašich predstáv?
Podľa mojich predstáv nie je ani zďaleka.

Aký je jeho najväčší nedostatok?
Jeho motivačné účinky k rozvoju produkcie živočíšnej výroby a špecializovanej rastlinnej výroby sa blížia k nule.

Budú sa dať tieto chyby zrevidovať?
Niektoré určite áno. Dôležité bude ako sa budú viesť rokovania s Komisiou, pričom veľa záleží od rozumnej argumentácie. Najhoršie je, že sa cielene vyčerpalo značné množstvo finančných prostriedkov z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre roky 2014 – 2020. Tie budú veľmi chýbať.

V posledných mesiacoch sa na rôznych seminároch stretávate so slovenskými poľnohospodármi. Čo vnímajú ako zásadný problém rezortu?
U producentov kravského mlieka rezonuje otázka ako ďalej s jeho výrobou. V podhorských a horských oblastiach sa k tomu pridávajú znížené platby na hospodárenie v horších prírodných podmienkach. Téma rezortnej korupcie pri podávaní investičných projektov je vnímaná všade rovnako.

Ako sa dá sprehľadniť čerpanie prostriedkov na investičné aktivity?
Korupcia pri investičných projektoch sa dá zlikvidovať jednoduchým odstránením externých hodnotiteľov.

Kde sú možnosti rezortného ministerstva pri riešení aktuálnej zložitej situácie pri výrobe mlieka?
Tento problém musí riešiť rezort spolu s vládou. Netreba nič iné, len nastaviť národné podpory na úroveň okolitých štátov. Krízová situácia by sa tým dala zvládnuť.

Počas konferencie Revitalizácia slovenského vidieka ste uviedli, že v Českej republike v roku 2014 rástla pridaná hodnota v poľnohospodárstve o 14 percent. Na Slovensku poklesla o 6,6 percenta. Je vôbec možné tento nepriaznivý stav z úrovne ministerstva zvrátiť?
Je v moci rezortu nastaviť podmienky pre stabilizáciu farmárov, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu. Najskôr sa musí zastaviť prepad, potom sa dá motivovať rozvoj.

Rezortné ministerstvo sa na potravinársky priemysel pozerá macošsky. Okrem toho, že rozdá Značky kvality SK, ktoré významnejším spôsobom pred laickou verejnosťou neprezentuje, pôsobí, že sú mu spracovatelia ukradnutí.
Spracovatelia necítia žiadny systematický prístup rezortu k problémom, ktoré ich trápia. Niekedy sa dokonca zdá, že sú vnímaní ako problémoví. Nikomu z vlády ani z rezortu nestoja za podporu a hľadanie riešení. Rezortnému šéfovi stačí tlačová beseda o 62-percentnom podiele slovenských potravín na pultoch, premiér ide radšej poklopkať základný kameň distribučného centra obchodného reťazca, ktorý u nás nepredáva ani 14% slovenských potravín!

Ako vy vnímate spracovateľský priemysel a jeho možné prieniky s poľnovýrobou?
Určite by sa hodil nejaký projekt vertikálnej spolupráce, ale myslím, že to nie je otázka dnešného dňa. Pamätám si, ako nám zástupca holandských farmárov pri diskusii o zrušení mliečnych kvót povedal, že sa vedia na pomoc svojej vlády v čase krízy spoľahnúť. Ak budú mať toto presvedčenie aj slovenskí poľnohospodári a potravinári, budeme mať aj dosť projektov vertikálnej a horizontálnej spolupráce.

Účasť Slovenska na zahraničných potravinárskych veľtrhoch je už roky mizerná. Čo s tým?
Systém podpory výstav a veľtrhov fungoval, stačí ho len oprášiť a hlavne vyčleniť na podporu trošku peňazí. To v čase, keď sa tak úžasne darí našej ekonomike, že vláda nestíha chrliť jeden sociálny balíček za druhým, nemôže byť žiadny problém.

Aké sú možnosti v hľadaní nových trhov mimo Európskej únie?
Máme na Slovensku ešte stále zopár väčších potravinárskych podnikov, ktoré môžu byť úspešné aj na týchto trhoch. Majú dostatočne kvalitné produkty.

Marketingový fond na podporu predaja produkcie. Mal by byť?
Samozrejme.

Podnik v ktorom pôsobíte sa venuje finalizácii produkcie. Je to cesta? Budete mať záujem túto oblasť podporiť?
Slovenskí spotrebitelia si žiadajú potraviny z farmárskych a sedliackych dvorov, treba im ponuku rozširovať a zvyšovať. Túto oblasť treba podporiť aj projektmi aj cestou zníženia DPH.

Vidiecka platforma porovnala agrárne programy siedmych politických strán, medzi nimi aj SNS. V rámci vyhodnotenia uvádzajú, že vo vašom programe sa neuvádza podpora lokálnych a regionálnych trhov potravín. Nepovažujete túto tému za dôležitú?
Práve naopak. Vidiecka platforma porovnávala program našej strany, ale do neho sa nedali zakomponovať celé programy jednotlivých odborných kabinetov. Náš program revitalizácie je rovnako objemný ako hlavný program strany a to, aby sa lokálne potraviny využívali prioritne v stravovacích zariadeniach, považujeme za zásadnú vec.

Najdôležitejšou legislatívnou úlohou najbližších týždňov po voľbách považujete?
Veľmi dôležité bude vypracovať kvalitatívne inú legislatívu, ako je súčasná, vo všetkých otázkach týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy.

Ako vnímate podporu mladých roľníkov. Ako si ju predstavujete?
Považujem ju za veľmi potrebnú. Ale nie tak nastavenú, ako je dnes. Táto podpora musí byť dlhodobá a systematická, nie kampaňovitá. Mladých musí motivovať k dlhodobej poľnohospodárskej činnosti, nie ku krátkodobej špekulácii.