Na Slovensku máme v súčasnosti už tri skupiny – konvíviá Slow Food. Zasadzujú sa za uchovanie tradičných plodín či plemien v poľnohospodárstve a receptúr pri výrobe potravín. Konvívium Slow Food Žitava vzniklo v decembri 2024 a bude mať centrum na ekologickej farme Bottkovcov v Kravanoch nad Dunajom (okres Komárno). Nachádza sa na juhu Slovenska na brehoch Dunaja, v ktorého okolí je veľa chránených území.

Tri konvíviá

Bunka so sídlom na brehoch Dunaja sa pripojí k dvom existujúcim konvíviám na Slovensku – Slow Food Pressburg a Slow Food Tatry. Slow Food Pressburg organizuje napríklad každú sobotu farmársky Trh Piac Markt v Starej tržnici v Bratislave.
Konvívium Slow Food Tatry sa zaslúžilo o zatiaľ jediný zápis slovenskej potraviny – Bryndze 1787 na zoznam najprestížnejších potravín sveta Prezídium Slow Food. Tak ako pri bryndzi, pátrajú po tradičných verziách receptúr priemyselne vyrábaných jedál, napríklad spišských párkov alebo slatinského chleba.

Obe skupiny – bratislavská aj tatranská sa zaslúžili celkovo o zápis šestnástich slovenských potravín do Archy chutí Slow Food. Ide o akýsi zoznam produktov a remeselných postupov, ktorým hrozí zánik. Na tento zoznam sa dostali napríklad parenica, žinčica či bratislavské rožky.

Polia s tradičnými plodinami

Akúsi „archu“ tradičných odrôd plodín plánuje vytvoriť aj Pavol Bottka na svojej farme, kde vzniklo vzdelávacie centrum Slow Food.

„Teraz v zime budeme zakladať záhony a políčka, kde zasadíme staré odrody rastlín. Bude tu ukážkový vinohrad aj ovocný sad – oba zo starých odrôd. Samozrejme, všetko v ekológii,“ povedal pre poľnoinfo.sk Pavol Bottka, majiteľ Farma Bottka – Herba Danubiana.

Poľnohospodár z juhu Slovenska plánuje prispieť k tomu, aby sa do Archy chutí dostali ďalšie výnimočné regionálne potraviny.

Pôvodné od semien

Bottka Farm pestuje na 150 hektároch v ekologickom režime liečivé rastliny a vybrané komodity, z ktorých vyrába bio produkty. Ide o rodinnú farmu, ktorej zakladateľ – Pavlov praded – sa už okolo roku 1925 zameral sa na pestovanie špeciálnych plodín, ich množenie a na produkciu osív. Touto cestou ide aj dnešná farma.

„Pestujeme liečivé byliny a vybrané obilniny a následne ich spracovávame, pričom ich dodávame od semien až po hotové výrobky. Robíme všetko ručne, bez chémie a ťažkej techniky,“ hovorí Pavol Bottka.

Ako uviedol, jeho motiváciou je spájať rovnako zmýšľajúcich hospodárov „od Tatier k Dunaju“. I keď v týchto snahách nebol vždy úspešný, spolupráca medzi „Tatrami a Žitavou“ – obomi konvíviami sa vyvíja sľubne.

„Vhodne sa dopĺňame. U nás sa pestujú komodity, ktoré na severe nie sú a naopak. Snažíme sa prepájať producentov z oboch regiónov a z tejto spolupráce môžu vzniknúť nové výstupné produkty,“ povedal.

Začalo sa to fast foodom v Ríme

Hnutie Slow Food vzniklo v Taliansku v roku 1986, keď otvorenie stánku s fast foodom pri Španielskych schodoch v Ríme vyvolalo veľkú vlnu protestov po celej krajine. Je to akási obdoba UNESCO v gastronómii – slúži na ochranu potravín, odrôd, plemien, receptúr, či remeselných postupov, ktorým hrozí zabudnutie. Hnutie sa rozšírilo po celom svete a v súčasnosti má viac ako stotisíc členov a dvetisíc konvívií v 132 krajinách.