Zadajte hľadaný výraz

Ceny komodít Z ekonomiky

Rebro: Problém môže byť väčší, ako predpokladáme

Rebro: Problém môže byť väčší, ako predpokladáme
insert_photoarchív poľnoinfo.sk - Jozef Rebro počas Agrokomplexu 2012 (v strede)

O predpokladaných úrodách, vplyvoch na tvorbu ceny obilnín a olejnín, ale aj aktuálnom vývoji na Slovensku sme sa rozprávali s Jozefom Rebrom, konateľom spoločnosti Arimex Bratislava. Spoločnosť za 25 rokov fungovania na slovenskom trhu zobchodovala viac ako 5,5 milióna ton obilnín a olejnín.

S nástupom žatevných prác je aktuálnou témou, aké sú ceny zberaných plodín. Predpokladáme, že práve to poľnohospodárov zaujíma. Aké sú aktuálne ceny obilnín a olejnín?

Táto otázka, myslím, že v súčasnosti na Slovensku, vôbec nie je podstatná. Aktuálne riešime to, aká je kvalita produkcie. Týmto sa všetci zaoberáme. Z tohto pohľadu nie je situácia priaznivá, pretože sa ukazuje, že skutočne rozhodujúcou bude kvalita úrody.

Povedzme si viac.

Problém spočíva v tom, že sucho pôsobilo na kvalitu spôsobom, ktorý sa v takej miere a v takom rozsahu neodhadoval. To čo sa začalo kosiť a kosí na južnom Slovensku nám ukazuje, že úrody obilnín sa pohybujú od 2,5 do 4 tony z hektára. Na druhej strane tu nemáme len veľmi nízke úrody, ale aj vysoký obsah dusíkatých látok. Pri potravinárskej pšenici je to často v rozsahu 15 – 17 percent a vysoký sa ukazuje aj obsah lepku. Veľmi nízka je hmotnosť tisícich zŕn (HTZ). Podobne je to aj pri jačmeni, ktorý dosahuje vysoký podiel dusíkatých látok a ich obsah je v intervale 12 – 15 percent. To znamená, že je takmer nevyhovujúci. Tento stav pritom nebýva zvykom. Rozdiely bývajú jedno – dve percentá. Aktuálne je rozptyl veľmi široký. Samozrejme, aj pri jačmeni je nízka HTZ. Na druhej strane musíme povedať, že údaje zo severnejších častí Slovenska naznačujú, že tu výnosy dosiahnu 7 ton a dusíkaté látky obvyklých 11 percent.

To, čo hovoríte znamená, že Slovensko bude mať vážny problém, čo sa týka potravinárskej pšenice, alebo sladovníckeho jačmeňa?

Keď sledujeme aká je situácia na Slovensku, tak sú tu obrovské teritoriálne rozdiely. Najvýznamnejšie bola nedostatkom zrážok postihnutá oblasť Žitného ostrova, ale aj oblasť v okolí Košíc. Samozrejme, často porast posudzujeme len vizuálne, lebo so žatvou v severných oblastiach Slovenska ešte nezačali.

Je takýto problém aj v iných štátoch?

Toto je základná otázka. Situácia vyzerá tak, že keď si to intenzívne porovnávame s ostatnými krajinami, sucho zasiahlo len určitú teritoriálnu oblasť. Západná, alebo severná oblasť Českej republiky, či Vysočina, takto výrazne neutrpeli. Ani v Poľsku, alebo v južných oblastiach Maďarska sa sucho takým výrazným spôsobom nepodpísalo pod úrodu. Vidíme to tak, že výrazne bola zasiahnutá časť južnej Moravy a južného Slovenska. Ak to naozaj bude len táto oblasť, bude to určitý handicap z hľadiska speňaženia úrody.

Čím to je?

Žatva začína na Slovensku približne o tri týždne skôr, ako v západných Čechách. Tieto tri týždne pri napĺňaní zŕn a dozrievaní obilia zohrávajú hlavnú úlohu. Posledné dni sú z hľadiska zrážok úplne štandardné a získavajú tým napríklad oblasti v západných Čechách. Ak si to porovnáme s južnou Moravou, tak tam je situácia podobná ako na Žitnom ostrove. Tamojšie podniky už navštívil český minister pôdohospodárstva a problémy so suchom sa nahlasujú cez nejaké dotazníky. Čo ma dnes (piatok – 30. júna) trochu znepokojilo je, že okrem katastrofálnych výsledkov v Komárne, alebo Dunajskej Strede bola kolegyňa na Nitriansku a tu sú podobné výsledky. Ten problém môže byť naozaj väčší, ako predpokladáme.

Čo to môže znamenať pre poľnohospodára, alebo pre Vás, ktorí s roľníkom obchodujete?

Na prvom mieste je to zníženie hektárových výnosov. Tie úrody, ak by sme to odhadovali triezvo, môžu byť o 20 až 30 percent nižšie, oproti päťročnému priemeru. Druhý dôsledok je ten, že pokiaľ v okolitých krajinách, tam kde našu úrodu exportujeme, bude produkcia kvalitatívne vyvážená, tak môže nastať problém s odbytom. Budeme sa musieť presadiť s produkciou, ktorá nebude mať úplne štandardnú kvalitu.

Pôjde to na úkor ceny?

Určite. Na druhú stranu je potrebné uviesť, že teraz sme pri potravinárskej pšenici pri cenách o 20 eur vyššie, ako sme boli minulý rok. To by mohlo niečo kompenzovať. Samozrejme, pokiaľ Európa zaznamená pokles úrod, tak sa aj pšenica zo Slovenska uplatní v neskoršom období. Zatiaľ ale prognózy hovoria, že úroda pšenice v Európskej únii bude o 5 až 6 miliónov vyššia, ako v minulom roku.

To znamená, že pokiaľ minulý rok bol rok z hľadiska úrod veľmi dobrý, tak tento bude ešte lepší?

Charakterizoval by som to takto. Veľmi dobrý rok sme z hľadiska produkcie zažili len na Slovensku a v Českej republike. V rámci Európskej únie došlo vlani k poklesu produkcie pšenice, oproti roku 2015, o 12 miliónov ton. Zníženie produkcie bolo zapríčinené najmä francúzskou neúrodou. Francúzsko pred rokom, môžeme porovnať so Slovenskom teraz. Aktuálne odhady úrody v Európskej únií hovoria o náraste produkcie o 5-6 miliónov ton.

Je to reálne?

Dôležité je, aké budú úrody v celej Európe, lebo ešte sa všade nekosí. Keď si vezmeme západnú časť Nemecka, tam sa zamýšľajú nad tým, že žatva začína o 7 až 10 dní skôr, ako po minulé roky. To považujú za negatívum. Skúsenosti z minulých období hovoria, že pokiaľ začal zber skôr, prejaví sa to na nižších úrodách. Analytici síce hovoria o náraste celoeurópskych úrod, ale kľudne sa môže stať, že to nakoniec bude pokles. Ak by to tak bolo, je to do určitej miery plus pre slovenského farmára.

V tejto situácii asi hovoriť o cenách je veľmi neisté.

Veľmi sú zneistení spracovatelia z hľadiska toho, že počítajú s určitou úrodou, ktorá by mala byť v Európe vyprodukovaná. Celý svet v súčasnosti počíta s ďalšími rekordmi a investori na burzách, majú otvorené pozície nastavené na pokles cien. Pohľad na svet bol ale zneistený tento štvrtok (29.6.2017), keď bola zverejnená správa o stave počasia vo svete a jeho vplyve na úrodu. To malo väčší vplyv, ako sa predpokladalo. Zrazu sa inak pozeráme na vývoj v Európe, Ukrajine a Austrálii. Reakcia prišla ešte v ten deň, keď vo štvrtok na burze v Chicagu došlo k prudkému nárastu cien pšenice. Aj počas dnešného dňa (piatok – 30. júna 2017) vidíme ďalší nárast cien pšenice. 

A situácia u nás?

Vidím to skôr tak, že budú lokálne vplyvy na cenu. To znamená, že môže byť nejaká svetová cena, ale tá môže byť odlišná od tej teritoriálnej. Pokiaľ povieme, že na Slovensku máme štandardnú cenu 125 až 130 eur za tonu a v západnej Európe je to 150 eur za tonu, tak sa môže kľudne stať, že sa cena vyrovná, lebo u nás bude ponuka teritoriálne nižšia.

Vieme povedať očakávaný vývoj cien pšenice z hľadiska globálneho?

Ak si vezmeme aká správa vyšla o počasí, tak na prvom mieste je určite počasie. Na druhom mieste musíme povedať, že USA zasialo od roku 1927 najmenšie plochy pšenice. Hovorím o krajinách, ktoré môžu ovplyvňovať náš trh. Zoberme si Ukrajinu. Situácia so suchom v jednej časti Ukrajiny je nepriaznivá. Sucho spôsobí, že úrody budú nižšie. Očakávala sa produkcia 27 -28 miliónov ton, ale odhady už hovoria o poklese o 2 milióny ton. Rusko je zhruba v poriadku. Očakáva sa, že úroda bude o približne 3-4 milióny ton nižšia, ako vlani. Vlani to bolo 72 miliónov, tento rok sa hovorí o nejakých 69 miliónov ton, aj keď produkciu odhadovali už aj na 66 miliónov ton. Austráliu čaká značný pokles produkcie a to približne o 20 percent. Druhý faktor je, že svetové zásoby pšenice sú 254 miliónov ton. Štandardné zásoby bývajú 180 -190 miliónov ton, ktoré stačia. V súčasnosti máme vysoké zásoby. Ak zoberieme v úvahu predpokladané úrody v rozhodujúcich obilniciach sveta a odpočítame svetovú spotrebu, tak by sa svetové zásoby mali ešte o dva milióny ton zvýšiť. Iný pohľad je cez číslo, ktorým sa riadia aj burzy. Je to pomer medzi zásobami a produkciou. Ten pomer, ktorý je medzníkom, je 22 percent. Vtedy sa sleduje, čo sa stane. Zásoby podľa odhadov budú v aktuálnom roku tvoriť 23,8 percenta oproti celkovej výrobe. Minulý rok sme však boli až na 25 percent. To znamená, že je tu pokles, ktorý prinesie vyššiu cenu, ako vlani. Už sa to prejavuje aj na Slovensku. Keď by bolo to číslo pod 22 percent, tak vidíme rok 2011 a 2012 a dvesto eurovú pšenicu. Relevantné bude, čo sa začne vo svete kosiť, aké budú výsledky a podľa toho dôjde ku korekciám.

A v rámci cien v Európe?

Rozhodujúce pre Európu je, koľko pšenice sa vyvezie do tretích krajín. Pokiaľ sa vyvezie 27 miliónov ton, tak pôjde o štandardný vývoz. Vývoz do tretích krajín mimo Únie je odbyt, ktorý nám bude ťahať ceny hore. V tretích krajinách si medzi sebou konkurujú okrem Európskej únie aj Ukrajina, Rusko a USA. V našom regióne nikto viac. Na Ukrajine očakávame pokles produkcie, USA nepôjde s takým objemom na trh a Rusko taktiež nepôjde s takým objemom produkcie na trh. Menované štyri oblasti sa nebudú tak v tendroch biť, ako to bývalo. Je možné, že môžeme počítať so stabilizáciou cien. Ak sa v Európe urodí 140 miliónov ton pšenice a takmer 30 miliónov ton pôjde na vývoz do tretích štátov, tak to hrá obrovskú úlohu. Tretie štáty sú výnimočne náročné na kvalitu. Môže nastať preto situácia, že potravinárska pšenica s vyrovnaným štandardom bude veľmi hľadanou.

Jozef Rebro (vpravo), počas diskusie o cenách a podporách na Dni poľa kukurice v Seliciach 2016. 

Vieme sa vyjadriť aj k olejninám?

Predpokladám, že úrody repky budú na Slovensku tento rok nižšie. Odhadujeme priemer pod tri tony z hektára. Vlani bol priemer 3,56 tony z hektára. Druhý bod je taký, že pokiaľ som tento týždeň (rozhovor sme robili v piatok – 30.6.2017) intenzívne prešiel mnohé polia, určite bude nižšia aj HTZ. Semienko je menšie ako minulý rok a trochu mám obavu, že nižšia môže byť aj olejnatosť. To je ale zatiaľ v oblasti teórie. Opäť je vidieť obrovský rozdiel v regiónoch. Západné Slovensko – oblasť Žitného ostrova, môže dosiahnuť 2 až 2,5 tony z hektára, ale na východnom Slovensku, alebo v severnejších oblastiach sa priblížime k trom tonám.

Ako ceny?

Cena repky sa nebude tvoriť ani na Slovensku, ani v Európe. Na prvom mieste je úroda sóje v severnej a južnej Amerike. Aktuálne je podhodnotený odhad výnosov, pretože 4, alebo 5 rokov sa odhadovali rekordné úrody. Kľudne sa ale môže stať, že výnosy môžu byť rovnaké ako vlani a to by znamenalo, že pri náraste osiatych plôch bude produkcia vyššia.

Aké sú hlavné vplyvy na cenu repky?

Číslo jedna je sója v severnej a južnej Amerike. Druhý bod je spotreba biopalív. Ďalším faktorom je cena ropy, ktorá je značne nízka. Jej oživenie nad 55 eur za barel by pomohlo cenám repky. Nesmieme zabudnúť ani na kurz euro – dolár. Keď si momentálne pozrieme ich vývoj, tak je to nepredvídateľné. Po nástupe prezidenta Trumpa sa predpokladalo, že kurz euro – dolár bude 1,05 – 1,06. Aktuálne sme na 1,14. Len rozdiel medzi kurzom 1,05 a 1,14 nám spôsobuje stratu 18 eur na tone repky. Zber sóje začne až v septembri. Síce očakávame, že osiate plochy sú väčšie, ale nikde to nie je deklarované. Toto by mohlo zabrzdiť pokles cien sójových bôbov. Očakávame, že aj Kanada by už mohla uviesť, koľko repky má osiatej. Tam sa tiež očakáva produkcia na úrovni Európskej únie, ale nevieme, z akých plôch sa má vychádzať. Austrália neočakáva vysokú úrodu repky, Poliaci očakávajú nárast produkcie z 2,4 milióna ton na 3,2 milióna ton.

Skúsme niečo o vplyve na cenu.

Západná, aj východná časť Európy má určitú cenu. Rozdiel je doprava. Pokiaľ ale v tejto východnej časti nie je dostatočná úroda a čakali by sme, že budú vysoké ceny, tak sa musíme pozrieť, kto je spracovateľom. Či tú našu repku ohodnotí tak, že ju kúpi. Minulý rok to bolo Poľsko. Zásluhou Poľska sme boli na takých istých cenách, ako západná Európa. Minulý rok o takomto čase bola cena na parížskej burze Matif 347 eur za tonu, teraz máme cenu 362 eur za tonu. V Poľsku bolo aj vlani dostatočné množstvo vyprodukovanej repky, ale časť obchodníci vyviezli do Nemecka. To bola príležitosť pre slovenskú olejninu a to bol aj dôvod, že sme sa dostali cez 400 eur za tonu. Dokonca významný domáci spracovateľ ponúkal až 420 – 430 eur za tonu. V súčasnej situácii bude mať Poľsko zhruba 800 tisíc ton repky na vývoz.

Aké budú slovenské ceny repky?

Ak sa pýtame na slovenskú repku, tak môžeme povedať, že v tomto čase je už 50 – 60 percent predaných za oveľa vyššie ceny, ako minulý rok. To znamená o 20 až 25 eur za tonu viac. Tí, čo budú repku predávať teraz, dostanú taktiež o 20 až 25 eur viac, ako pred rokom. Kľudne sa môže v rámci nášho regiónu stať, že spracovatelia, ktorí si myslia, že sú zásobení, prídu na to, že im komodita chýba. Farmár im jednoducho toľko produkcie nedodá. Ak niekto počíta, že bude mať 3,5 ton, ale reálne sa mu urodí 2,8, alebo 2,9 tony, tak ich logicky spracovateľovi nedodá. To je neznáme a preto existuje priestor, že repka sa môže ešte cenovo zdvihnúť. Zatiaľ ale spracovatelia, napriek tomu, že vidia sucho, s cenou repky nejdú hore. Nemajú ešte dôvod, pretože nevedia, čo sa urodí. Keď hovoríme o cene repky, určite nepôjde pod súčasnú cenovú hladinu. Je tu perspektíva rastu. Do akej miery je ťažko povedať.

Ak tomu nášmu rozhovoru dnes rozumiem dobre, dalo by sa to zjednodušiť vetou, že tí poľnohospodári, ktorých tento rok výrazne nepostihlo sucho, budú mať z hľadiska rastlinnej výroby dobrý rok?

Určite áno. Pokiaľ budú mať výnosy a kvalitu, tak čo si ešte viac môžu priať. Kvalita bude žiadaná.

Poznámka: Automaticky aktualizovaný prehľad burzových cien: https://polnoinfo.sk/ceny-komodit-na-svetovych-burzach/vyvoj-v-case)

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Jozef Rebro počas Agrokomplexu 2012 (v strede)

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
DoesntMatter
DoesntMatter
3. júl 2017 19:36

Štandardný každoročne opakovaný katastrofický scenár prezentovaný p. Rebrom pri každej možnej príležitosti. Predávajte, nečudujte sa nízkej cene a buďte vďační obchodníkovi, že vám za váš mizerný tovar vôbec niečo zaplatil, lebo vo svete je to inak. Realita? Na Slovensku začína žatva o 7-12 dní skôr, rovnako ako v Nemecku, Morava… Celý komentár »